Aj v apríli sme vám priniesli rozhovory so zaujímavými osobnosťami, ktoré stoja za vašu pozornosť. S Evou Ščepkovou sme sa rozprávali o šírení ekologického povedomia a v knižnom rozhovore so stand-up komikom Jakubom Gulíkom o knihách, ktoré ho v živote najviac ovplyvnili. Do sveta ľudí so sluchovým hendipekom nás vtiahol tlmočník do posunkového jazyka Pavol Roman, ktorý sa narodil nepočujúcim rodičom.
Rozhovory, ktoré možno unikli vašej pozornosti
Eva Ščepková o budovaní podnikateľskej komunity
Eva Ščepková sa dlhé roky aktívne podieľala na šírení osvety v ekologických témach a rozbehla coworkingové centrum združujúce aktívnych ľudí z Bystrice. Redaktor Daniel Fekete sa v rozhovore pýtal napríklad aj to, ako sa buduje podnikateľská komunita od nuly a či nie je záujem verejnosti o ekológiu len súčasným trendom.
„Skutočnosť, že vzdelávanie najmenších deti má zmysel, bola pre mňa prvým aha momentom. Z celospoločenského hľadiska vidím, že v posledných rokoch v tomto smere neuveriteľne pomohli sociálne siete. Dokázali prostredníctvom influencerov urobiť veľa pozitívnych zmien a mobilizovať ľudí.“
Prečítajte si celý rozhovor s Evou Ščepkovou.
Pavol Roman o práci tlmočníka i rozhodnutí odísť z komunity Svedkov Jehovových
Pavol Roman prekladá do posunkového jazyka na tlačových konferenciách, v televíznom spravodajstve a na vysokých školách. V rozhovore s Luciou Trubačíkovou sa rozprávali o živote nepočujúcich, tlmočníckych službách na Slovensku, ale aj o komunite Svedkov Jehovových, v ktorej vyrastal.
„Rodičom som veľmi vďačný za to, že nám často čítali, to tiež veľmi pomohlo. Vedeli, že čítanie k dobrému vzdelaniu potrebujeme. V komunite nepočujúcich je to neobvyklé, pretože nepočujúci majú problém s čítaním s porozumením.“
Prečítajte si celý rozhovor s Pavlom Romanom.
Jakub Gulík o knihách, ktoré stoja za prečítanie
Stand-up komik Jakub Gulík zo Silných rečí rozprával s Barborou Váradyovou o tom, čo má práve rozčítané, s ktorým spisovateľom by šiel na obed, ale najmä o tom, ktoré knihy ho najviac ovplyvnili.
„Je to spoločensky dôležitá kniha, ktorú by som zadarmo daroval každému politikovi, aby si ju prečítal. Aby vedel, že každý jeho nápad, ktorý zrazu príde, nie je niečo spasiteľské, čo mu zoslal niekto z vyšších radov, ale je to niečo, čo mozog vyprodukoval na základe nejakých informácií a on by si mal porozmýšľať, či je naozaj ten nápad vhodný.“
Prečítajte si celý rozhovor s Jakubom Gulíkom.
Hrdinka minulosti
Nezabúdame ani na hrdinov minulosti, ktorí významne zasiahli do našich dejín. V aprílovom výbere je ňou slovenská herečka Katarína Kolníková.
Katarína Kolníková (1921 – 2006)
Od narodenia herečky Kataríny Kolníkovej uplynulo 20. apríla 100 rokov. Ikona Radošinského naivného divadla v ňom začala hrať vo svojich päťdesiatich rokoch. Diváci si ju najviac pamätajú z predstavenia Človečina, kde stvárnila rolu babičky. Hoci to v osobnom živote nemala jednoduché, na doskách javiska strávila desiatky rokov a stala sa tvárou divadla. Vo vyššom veku však postupne pribúdali zdravotné problémy a herečka vo svojich 85 rokoch zomrela.
(Ne)stĺpček
O neviditeľných chorobách
Od malička si pamätám, ako sa moja starká s malým kosákom ohýbala nad záhonmi žihľavy a kosila ju holými rukami. Myslela som si, že je superhrdinka, veď som sa neraz na nej sama popŕhlila a vedela som, aké je to bolestivé a nepríjemné. Starká mala reumu a trhanie pŕhľavy rukami bol jeden z babských receptov, ktoré jej pomáhali zmierňovať zápal v kĺboch. Spomenula som si na to v týchto dňoch, keď som si v niektorých diskusiách na internete prečítala, aké je nefér, keď štát pri očkovaní uprednostňuje chronicky chorých. Áno, prvoplánovo sa komentujúcim možno v hlave vynorí obraz dlhoročného fajčiara s rakovinou pľúc, obézneho človeka odmietajúceho zmenu životosprávy či alkoholika s cirhózou pečene. Neuvedomujú si však, že sú medzi nimi aj takí, ktorí svoje chronické (často nevyliečiteľné) ochorenia zdedili a aj keď ich nevidieť, strpčujú a ohrozujú život. Patrí k nim aj reuma, ktorú má na Slovensku podľa štatistík vraj až pol milióna ľudí. Okrem toho, aby sa proti Covidu čo najrýchlejšie zaočkovalo čo najviac ľudí, by som si želala aj vakcínu proti predsudkom a epidémiu empatie. Zdá sa, že ich potrebujeme.
