Michal Trnka: Dezinformácie neprišli s internetom, boli tu dávno pred ním. Otázka je, v čom sú dnes iné

Michal Trnka začal svoju kariéru v spoločnosti ESET, kde sa prepracoval na pozíciu Chief Marketing Officer. Po deviatich rokoch z firmy odišiel a založil svoj prvý technologický startup Phirational. V ostatných rokoch sa venoval predovšetkým priestoru pre súčasnú kultúru Nádvorie v Trnave, manažovaniu rodinného majetku v Trnka Investments a v sieti reštaurácií a kaviarní Trnka Gastronomy. V roku 2020 založil spoločnosť Gerulata technologies, ktorá pomáha firmám a štátnym inštitúciám bojovať proti škodlivým informačným kampaniam.

Založili ste firmu, ktorá sa zaoberá dezinformáciami na internete. Prečo táto téma?

Moja osobná motivácia vychádza zo situácie, keď sa ESET stal terčom rôznych informačných kampaní prichádzajúcich zo zahraničia. Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie vtedy vyhlásilo, že ESET je nejaká CIA organizácia.

Proti takýmto falošným obvineniam sa ani nemáte ako brániť, pretože na internete si to žije svoj život. Môže sa vám to nepáčiť a to je asi všetko, čo s tým dokážete spraviť.

Ako aktivista som sa venoval aj cyber security (pozn. kybernetická bezpečnosť) aj open source intelligence veciam (pozn. spravodajské informácie z otvorených zdrojov), a s partiou kamarátov sme pomáhali investigatívnym novinárom. Opäť sme sa dostali k téme dezinformácií, ktorú sme chápali ako veľký problém.

Dezinformácie začínajú zasahovať do úplne vitálnych funkcií spoločnosti a Gerulatu som založil preto, že s tým chceme niečo spraviť. Chceli sme pomôcť legitímnym informačným aktérom a vytvoriť taký technologický nástroj, ktorý by pomohol spoločnosti brániť sa efektívnejšie pred prílevom škodlivých informáciami.

Akým spôsobom sa dokážu brániť?

Spôsobov je veľa. To, čo robíme, je pomoc demokratickým inštitúciám a iným informačným aktérom lepšie pochopiť situáciu, aby mali prehľad, aké typy naratívov a informačných hrozieb sa v online šíria. Potrebujeme, aby vedeli, ktoré z nich sú natoľko relevantné, že na ne treba reagovať.

Niektoré sú napríklad len okrajovou témou a nemá zmysel do nich investovať energiu. Jednoducho je lepšie robiť rozhodnutia založené na dátach a vedieť o tom, čo sa deje a aké sú trendy.

Gerulata môže pomôcť so zlepšením efektivity práce tých „good guys“, teda poctivých a užitočných inštitúcií. Informácie cielene nevyhľadávame a neposudzujeme, či je niečo pravda alebo nie je. Toto nevnímame ako našu rolu a ani sa v nej necítime legitímni. Sú to veci, ktoré majú robiť demokratické inštitúcie. My chceme pomôcť tej dobrej strane, aby bola efektívnejšia, nesústreďujeme sa na nejakú represiu alebo na odstraňovanie informácií z internetu.

Aké nástroje svojim klientom ponúkate a aké informácie od vás dostávajú?

Náš hlavný nástroj sa volá Gerulata Juno a je to webová aplikácia. Prirovnávam to k sociálnej sieti, do ktorej sa prihlásite a máte prehľad o obsahu, ktorý naše monitorovacie služby zachytia. V tomto obsahu viete efektívne vyhľadávať pomocou pokročilých technológií, napríklad umelej inteligencie.

Môžete tam hľadať veci, ktoré sú významovo podobné tomu, čo vás zaujíma. Viete obsah filtrovať aj vidieť dynamické štatistiky, či sa nejaká informácia šíri rýchlejšie ako niečo iné a aké sú vzorce tohto šírenia.

A taktiež dokážete odkrývať určitú koordináciu a prepojenia medzi informačnými aktérmi. Tým myslím rôzne facebookové stránky, webové kanály a podobne. Vidíte, či spolu súvisia, či prezdieľavajú rovnaký obsah, teda či to vyzerá ako koordinovaná aktivita. To vám pomôže lepšie sa rozhodnúť, či na niečo reagovať a či by ste mali byť proaktívni.

Dajú sa takéto informácie použiť v súdnom konaní?

Nie som právnik a takýto prípad sme ešte nemali. Ale myslím si, že použiť sa to dá minimálne v prípravnom procese. Keď sa bavíme o poškodzovaní dobrého mena, je určite dobre pozrieť si sumarizáciu, ktorá sa informačnej kampane týka, aj jej časovú os, kedy to bolo, aké to malo počty reakcií a videní. Dokážete tak nejakým spôsobom odhadnúť škodu, ktorá tým vznikla.

Toto sú veci, s ktorými vie náš softvér pomôcť. Jeho typické využitie je skôr pre verejný sektor, no použiteľný je aj pre korporátne účely typu public affairs (styk s verejnosťou ako súčasť PR firmy) alebo marketingová komunikácia.

Máte celkom širokú cieľovú skupinu. Na jednej strane sú to štátne inštitúcie, na druhej sú to aj firmy.

Táto technológia má veľa rôznych použití. Niektoré sú vyslovene obranného charakteru, keď ide o vyhľadávanie škodlivých aktérov, ktorých treba monitorovať. Môžete vďaka tomu zistiť, akým spôsobom sa koordinujú a tak ďalej.

Potom je tu strategická komunikácia štátu, v čom sa asi najviac cítime doma. Naším cieľom je pomôcť štátnym inštitúciám chápať, čo sa deje, aby mohli byť efektívnejšie v komunikácii.

Tretia vec je súkromný sektor, kde sa dezinformácie riešia tiež. Teraz sú nimi zasiahnuté napríklad farmaceutické firmy alebo spoločnosti v medicínskej oblasti.

Naše dáta môžu pomôcť aj pri krízovej komunikácii.

Keď si predstavím predaj a marketing, znie to náročne. Ako to zvládate? Sústredíte sa na niektorý segment špecificky?

Čo sa týka predaja, sme úplne na začiatku. Existujeme síce rok a pol ako firma, ale z toho sme veľkú väčšinu času venovali postaveniu technológie. Neskôr sme sa sústredili na to, aby sme z nej dokázali vydefinovať produkt.

Spomínaný Gerulata Juno produkt sme uviedli na trh ešte len 1. októbra. Sme teda úplne na začiatku. Naša stratégia je ísť na to postupne, pozerať sa, kde vieme pridať najväčšiu hodnotu, kde vieme pomôcť a v čom môžeme byť užitoční. Tým, že sme ešte len v prvých fázach, vieme veľmi pružne reagovať na požiadavky trhu.

Momentálne sa najviac sústreďujeme na Slovensko, keďže tu poznáme informačné prostredie. Máme aj nejaké aktivity v zahraničí, ale je ich pomenej.

Nebojíte sa toho, že váš softvér môže byť zneužitý napríklad nejakou autokratickou vládou?

Určite áno. Taká možnosť je a musíme si jej byť vedomí. Naša technológia môže spadať do kategórie dual use, teda môže byť použitá pre komerčné účely, ale aj pre potreby štátnych inštitúcií a armády.

Je dôležité mať nejaké hodnotové nastavenia a civilizačné ukotvenie a uvedomiť si, kde sme a že naším cieľom nie je pomáhať autokratickým režimom naháňať disidentov alebo niečo podobné. Práve naopak. S takýmito režimami alebo organizáciami nemáme záujem spolupracovať.

Niekedy môže ísť aj o režimy, ktoré sa tvária demokraticky. Nedávno sme tu mali kauzu sledovania novinárov a aktivistov cez softvér Pegasus.

Pegasus a Gerulata sú diametrálne odlišné technológie. Nijakým spôsobom sa nezaoberáme monitorovaním súkromnej komunikácie. Práve naopak, sledujeme verejnú komunikáciu z otvorených zdrojov.

Keď napríklad hovoríme o monitorovaní Telegramu, tak neodpočúvame súkromné komunikácie medzi dvomi ľuďmi. Bavíme sa o verejných veciach, ako sú telegramové kanály. Takisto na Facebooku nelozíme nikomu do profilu a nepozeráme, čo si nejaký občan postuje. To je jeho súkromný priestor a tam nemáme čo robiť. Zaoberáme sa vecami, ktoré sú zverejnené a sú úmyselne verejné, napríklad stránky na Facebooku. Keď si niekto stránku založí preto, že na nej chce verejne komunikovať, je to verejná doména a s tým vieme legitímne pracovať. 

Takže Facebookový súkromný profil neriešite.

Nie, to je už za hranicou. Chápeme, že tieto pozorovacie technológie sú lákavé najmä pre politikov, ktorí sa chcú udržať pri moci a chcú umlčať názorovú opozíciu. Nás sa to, našťastie, netýka. Vnímame to citlivo.

Naším cieľom je byť pozitívnou silou. Zaoberáme sa viacerými dilemami, ktoré sú s tým spojené. Nielen ochranou súkromia, ale aj tým, kto má legitimitu o niečom povedať, že je to dezinformácia. Nemyslím si, že je to rola súkromnej spoločnosti, akou sme my. 

Vnímajú slovenské štátne inštitúcie dezinformácie ako problém? Spolupracujete s nimi?

Problematika dezinformácií a špeciálne v spojitosti s covidom a s očkovaním je veľmi intenzívne vnímaná štátnymi inštitúciami v rôznych rezortoch na najvyšších miestach. Myslím si, že naozaj považujú za prioritu riešiť to a prebieha diskusia o tom, akým spôsobom to má byť riešené.

Možno ste zachytili návrh trestného zákona, ktorý predložila pani ministerka Kolíková. Organizovali sme online debatu, v ktorej bola pani ministerka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic ako opozícia, boli tam novinári z Denníka N a denníka Postoj. Rozoberali v nej, kde sú hranice slobodného prejavu, na koľko je úlohou štátu regulovať slobodu prejavu a ako legitímne je to v tomto prípade. Je to téma, ktorá je zložitá a je v nej viacero dilem, ktoré nemajú jednoduché riešenie.

My ako firma nemáme mandát na to prispievať do debaty, či je potrebné pridať to do trestného zákona alebo nie. Zároveň nás to veľmi zaujíma, a preto sme to zorganizovali spolu s nadáciou Zastavme korupciu. Myslíme si, že je to natoľko vážna téma, že by nemala prejsť zrýchleným legislatívnym procesom. Verejná debata je absolútne kľúčová, aby boli vypočuté názory pre a proti a aby sa zvážili dopady na spoločnosť.

Teraz je lákavé povedať si, poďme stíhať ľudí, ktorí šíria hoaxy o covide. Sú tam obete na životoch. Má to ale aj iné aspekty. Tá legislatíva bude mať dlhodobý efekt na životy ľudí a nebude sa týkať len situácie okolo súčasnej pandémie.

Ako vnímate hrozbu dezinformácií?

Dezinformácie sa týkajú všetkého. Chytajú sa akejkoľvek hrozby, či už ide o geopolitiku, environmentálne problémy, verejné zdravie a podobne. Je to fenomén doby, aj keď je otázne, či je to niečo nové.

Dezinformácie sú staré ako ľudstvo samo. Neprišli s internetom a ani s televíziou, boli tu dávno predtým. Debata je o tom, v čom je súčasná situácia iná oproti tomu, čo sme videli v minulosti.

Spolupracujete aj s výskumom?

My robíme privátny výskum v oblasti umelej inteligencie a iných technologických oblastiach. Máme spoluprácu s Kempelenovým inštitútom, kde pracujeme na výskume spracovania prirodzeného jazyka. Aj oni sa venujú téme dezinformácií, len z iného pohľadu než my. Spolupracujeme však aj v tomto smere.

Taktiež máme veľmi živú spoluprácu so zástupcami občianskeho sektora, teda s neziskovými organizáciami, ktoré sa venujú bezpečnostným temám a dezinformáciám. To je napríklad Globsec, Stratpol, Slovak Security Policy Institute a tak ďalej. Tu ide o netechnický, skôr sociologický výskum.

Robíte aj s univerzitami?

Momentálne nemáme spoluprácu so žiadnou. Ak by to dávalo zmysel, sme tomu otvorení. Akademický sektor vie pozitívne kontribuovať, zatiaľ sme ale túto cestu neskúmali. Rovno sme začali spoluprácu s Kempelenovým inštitútom. Ide o súkromnú inštitúciu, ale vedú ju skúsení etablovaní akademici.

Aký význam má pre vás podieľať sa na výskume?

Technologický výskum je pre nás esenciálny. Veci sa rýchlo hýbu dopredu a ak chceme používate state-of-the-art (pozn. najnovšie dostupné) technológie, musíme držať krok s dobou. Pri umelej inteligencii je posun dopredu veľmi rýchly, každú chvíľu je publikovaná nejaká štúdia k nejakej úlohe alebo k postupu.

Keď sa bavíme o širšom spoločenskom kontexte, je to dôležité, pretože technológia sama o sebe nič nerieši. Dôležití sú ľudia, ktorí ju používajú. Musíme sledovať, aké problémy riešia, aby sme vyvinuli nástroj na niečo, čo treba riešiť. Nebudeme robiť nástroj na niečo, čo nikto nerieši alebo na neexistujúci problém.

V našom dávnejšom rozhovore profesorka Bieliková z Kempelenovho inštitútu spomínala, že máme na Slovensku problém s nedostatkom IT špecialistov, a to predovšetkým v oblasti umelej inteligencie. Ako to vnímate?

Nielen v AI, ale v každej oblasti je veľmi ťažké nájsť kvalifikovaných ľudí. Nie je ich veľa, ale práce veľa je. Každá technologická firma s týmto bojuje a súvisí to určite aj s odlivom mozgov. Veľká časť talentov odchádza z krajiny, najmä do Česka.

Mne sa zdá, že nejde len o kvantitatívny problém. Ten ekosystém na Slovensku je pomerne malý a keď hľadáte človeka s konkrétnymi technologickými skúsenosťami, môže sa stať, že to používa jedna dve firmy. Nie je to ako v Londýne, kde si môžete úplne presne vyšpecifikovať ideálneho kandidáta a vyberáte si z tritisíc možností.

Zajímajú nás zručnosti a znalosti, ale dôležité je aj mentálne nastavenie toho človeka, teda či ho tá téma vôbec zaujíma. Vo firme nechceme mať ľudí, ktorí prídu do práce, odrobia si, čo majú a tým to pre nich končí. Skôr nás zaujímajú ľudia, ktorí chápu vplyv našich produktov a chcú sa na tom podieľať. Keď nájdem človeka, ktorý je motivovaný a šikovný, hoci nemá optimálne skúsenosti, nevadí mi to. Radi budeme s takýmito ľuďmi robiť. 

Máte nejakú víziu? Čo by ste chceli dosiahnuť?

Chceli by sme byť užitoční, priniesť pozitívnu hodnotu a prispieť k tomu, aby sa skvalitnilo informačné prostredie, v ktorom všetci žijeme. Všetci to pomerne citlivo vnímame. Diskurz na sociálnych sieťach je veľmi vyhrotený, polarizovaný, vulgárny a nekonštruktívny. Prispieť k nejakej zmene k lepšiemu v tejto oblasti by bolo veľmi odmeňujúce.

Čo sa týka praktických vecí v našej firme, je to určite škálovanie do iných krajín. Dívame sa hlavne na Európsku úniu. To je niečo, čomu sa venujeme už teraz. Je tam viacero technických výziev, na ktoré sa tešíme.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

dezinformácie Gerulata Technologies Michal Trnka