Michaela Musilová: Slováci majú potenciál vynikať vo vesmírnom sektore

Michaela Musilová nemá ešte ani 30 rokov, no jej meno rezonuje vo svete astrobiológie na celom svete. Zúčastnila sa dvoch simulovaných misií na Mars a pripravuje sa na ďalšiu, prednáša na univerzitách po svete, popritom popularizuje vedu a vesmír. Momentálne trávi viac času na Slovensku, pretože predsedá organizácii SOSA (Slovak Organisation for Space Activities), ktorá tento rok vypustila prvú slovenskú družicu SK Cube na obežnú dráhu.

Bolo vždy tvojím snom stať sa astronautkou?

Áno, už od ôsmich rokov. V tom čase som ale chcela byť aj módnou návrhárkou či spisovateľkou. Tak som veľakrát spojila svoje túžby dohromady a písala sci-fi romány o mimozemsťanoch, ktorým som zároveň vymýšlala vesmírne odevy. Sen stať sa raz astronautkou je však to, čo pretrvalo a čo ma dlhé roky inšpirovalo dosiahnuť všetky moje doterajšie úspechy. Motivovalo ma to pracovať popri štúdiu počas roka a cez prázdniny.

Niekedy som mala počas školy až tri práce naraz, aby som si mohla odfinancovať štúdium. Boli to veľmi náročné roky, no stálo to za to. Dostala som sa na najlepšie univerzity sveta, získala grant pre prácu priamo v NASA a spoluprácu s inými svetovými vesmírnymi agentúrami a veľa ďalších skvelých príležitostí.

Zúčastnila si sa dvoch simulovaných misií na Mars, druhý raz už ako veliteľka. Aký to bol pocit byť súčasťou niečoho takého?

Bol to úžasný pocit a bola som z oboch príležitostí nesmierne nadšená. Bolo to akoby sa mi splnil z časti môj detský sen. Stať sa takzvanou „marsonautkou“ a neskôr aj veliteľkou bol ďalší veľký krok smerom k uskutočneniu toho takmer až nemožného sna stať sa astronautkou. Tak isto bola pre mňa veľká česť spolupracovať s NASA, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a inými vesmírnymi organizáciami a firmami pri realizácii týchto misií. Misie boli ale veľmi náročné a musela som si toho veľa odpracovať aj odtrpieť, aby sa mi úspešne podarili.

Práve teraz v novembri som zistila, že ma vybrali do posádky ďalšej simulovanej misie, ktorá je tentokrát celá financovaná a vedená NASA. Volá sa HI-SEAS (Hawaii Space Exploration Analog and Simulation), pretože sa odohráva vo výške 2500 metrov nad morom na okraji jednej sopky na Hawajských ostrovoch. Tam je tiež vybudovaná simulovaná marťanská stanica. Veľký rozdiel s predošlými misiami je ten, že misia bude na osem mesiacov.

Máš ambície letieť do vesmíru?

Áno, stále po tom túžim. Som však realistický človek, takže od začiatku som vedela, ze stať sa astronautkou je takmer nemožný sen. Pre mňa sú astronauti najlepší z najlepších, určitým spôsobom superhrdinovia. Aj so všetkými svojimi skúsenosťami by som musela podstúpiť množstvo náročných testov pri výberovom konaní v konkurencii s tisíckami ďalších vysoko kvalifikovaných ľudí.

Verím, že všetko, čo som sa naučila a čo som zažila, by mi v tom veľmi pomohlo, ale nerobím si ilúzie, že by sa mi to určite podarilo. Za pokus to však stojí a budem naďalej robiť všetko preto, aby sa mi to možno raz podarilo.

Pracuje veľa Slovákov v NASA?

Neviem ti povedať, koľko Slovákov pracuje v NASA, ale veľa ich nie je. Keď som pracovala a pôsobila v NASA Jet Propulsion Laboratory a neskôr v NASA Glenn Research Centre, tak som tam bola jediná Slovenka. Odvtedy som spoznala len hŕstku ďalších ľudí zo Slovenska, ktorí nejaký čas pracovali či spolupracovali s NASA.

Priblížiš nám trochu prácu pre NASA?

V NASA som pracovala ako navštevujúca výskumníčka. Bolo to v stredisku NASA Jet Propulsion Laboratory. Podarilo sa mi získať výskumný grant, aby som tam mohla pôsobiť. Výskum sa zaoberal tým, či by pozemské organizmy mohli prežiť cestu na Mars a podmienky na povrchu Marsu. Ak áno, tak by hrozilo, že budúce misie by mohli Mars kontaminovať pozemským životom.

Pozerali sme sa hlavne na extrémne mikróby, ktoré dokážu prežiť v takzvaných „clean rooms“ – čistých miestnostiach NASA, v ktorých pripravujú sondy na prieskum vesmíru mimo Zeme. Tie miestnosti sú totiž udržiavané v takej nesmiernej čistote, že iba tie najextrémnejšie pozemské mikróby v nich môžu spokojne žiť napriek všetkým pokusom o ich extermináciu, ktoré museli podstúpiť. Moje výsledky neboli veľmi pozitívne, pretože som zistila, že Mars sme teoreticky mohli v minulosti kontaminovať všetkými sondami, ktoré sme naň poslali.

Momentálne predsedáš organizácii SOSA, ktorá nedávno vypustila do vesmíru prvú slovenskú družicu. Aký má táto organizácia význam pre Slovensko?

SOSA je občianske združenie, takže na rozdiel od NASA nie sme vesmírnou agentúrou priamo podporovanou štátom. SOSA vznikla v roku 2009 s cieľom podporiť vesmírny sektor na Slovensku, pomôcť doviesť Slovensko do Európskej vesmírnej agentúry (ESA), popularizovať vedu a výskum a dokázať, že na Slovensku sme schopní vyvíjať vesmírne technológie. Všetky ciele sa nám zatiaľ podarili.

Vďaka SOSA sa Slovensko stalo spolupracujúcim štátom ESA v roku 2015 a ak sa nám podarí dostať náš vesmírny sektor, najmä priemysel, na konkurencieschopnú úroveň v porovnaní s ostatnými ESA krajinami, tak približne v 2020 sa budeme môcť stať plnohodnotnými členmi ESA. To otvorí Slovensku bránu do množstva výborných príležitostí pre firmy, výskumníkov a mladých ľudí.

Okrem toho organizujeme a zúčastňujeme sa približne na sto vzdelávacích aktivitách ročne na školách, festivaloch a pravidelne popularizujeme vedu a výskum v médiách. Podarilo sa nám prakticky na kolene vybudovať technologické a výskumné sondy v stratosférických balónoch (do 40 km výšky), prvú slovenskú družicu skCUBE a pripravujeme čoraz viac inovatívnych projektov (napríklad suborbitálnu raketu ARDEA a astrobiologické experimenty).

Všetky technológie sú vyrobené od konceptu až po hotový produkt nami na Slovensku. Ponúkame výrobu týchto technológií a letov, komerčných aj výskumných, našimi balónmi cez spin-off firmy. Okrem toho už dlhé roky v SOSA poskytujeme konzultačné služby slovenským firmám v oblastiach IT a v rôznych technológiách, ako aj poradenstvo pri písaní projektov napríklad do ESA.

Už vyše roka sídlime na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU), kde môžeme priamo zapojiť študentov do našich vesmírnych projektov cez takzvaný vesmírny inkubátor. Podobný práve teraz zakladáme na Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach (LF TUKE). V týchto inkubátoroch ponúkame príležitosti mladým ľuďom zapojiť sa do vedeckých a technických projektov, ku ktorým by nemali na Slovensku prístup. Poskytujeme im mentoring, organizujeme rôzne kurzy, môžu využívať naše priestory a technológie. Mám veľkú radosť z množstva študentov, ktorí k nám chodia a aktívne pracujú v inkubátore.

Ako vidíš jej ďalšie smerovanie?

Momentálne sa SOSA podieľa na rôznorodých slovenských a medzinárodných vedecko-technických projektoch spojených s vesmírom. Medzi ne patrí spolupráca s Izraelským technologickým inštitútom Technion, ktorý je špičkový práve v satelitných technológiách. Technion zaujal príbeh, vedecký experiment a technológie v prvej slovenskej vesmírnej družici skCUBE. V apríli som bola v Izreali, kde som bola s prezidentovou delegáciou podpísať memorandum o spolupráci SOSA, STU a Technion k projektu zameranom na spoločné satelitné technológie a študentské inkubátory. Podobným spôsobom rozvíjame spolupráce s množstvom iných vedeckých organizácií po svete, ako je švajčiarsky technologický inštitút ETH.

Okrem toho by sme chceli vytvoriť niekoľko takých našich vesmírnych inkubátorov po celom Slovensku. Budeme pokračovať v podpore vesmírneho priemyslu na Slovensku, aby sme sa mohli konečne stať členmi ESA.

Vďaka skCUBE existuje teraz na Slovensku množstvo firiem, ktoré sú priamo aj nepriamo zapojené do vývoja vesmírnych technológií. K tomu sme teraz s kolegom Jakubom Kapušom, lídrom projektu skCUBE, založili spin-off firmu Spacemani©, ktorá predáva viacero unikátnych technológií, ktoré sme vyvinuli v rámci našich projektov spojených s vesmírom. Plánujeme vybudovať aj ďalšie satelity, do ktorých by sme opäť chceli zapojiť veľa firiem, univerzít, študentov a aj nadšencov pre vesmír – práve tak sme začínali aj my. No a osobne, mojou srdcovkou je rozbehnúť astrobiológiu na Slovensku. Začínam to aspoň cez projekty mojich študentov a snáď keď sa nám podarí dostať niekoľko grantov, tak aj cez vlastný výskum.

Aký význam má Slovensko pre vesmírny výskum?

V zahraničí je veľa šikovných Slovákov, ktorým sa podarilo uspieť vo vesmírnom sektore. Mali sme už prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu a vesmírnym technológiám sa na Slovensku venuje napríklad Ústav experimentálnej fyziky SAV už desiatky rokov. Medzi známe vesmírne misie, ku ktorým prispeli Slováci, patrí misia Rosetta, počas ktorej sonda ako prvá v histórii pristála na kométe.

Na International Space University (ISU) študovalo zopár Slovákov a ja tam dokonca učím. No a potom sú tu napríklad simulované misie na Mars, ku ktorým prispeli aj Slováci. Patria k nim napríklad študentky z Gymnázia v Detve svojím experimentom, ktorý vyhral súťaž Misia Mars pod mojou záštitou. Ich výhrou bolo okrem iného to, že som ich experiment realizovala počas mojej simulovanej misie tento rok. Tak isto som bola prvou Slovenkou, ktorá absolvovala takúto misiu a neskôr prvou Slovenkou, ktorá ju viedla. Tá NASA HI-SEAS misia bude opäť novým krokom pre Slovensko. Slováci majú potenciál uplatniť sa a vynikať vo vesmírnom sektore, len je potrebné ho tu lepšie rozvinúť, aby nemuseli mladí ľudia utekať do zahraničia a mohli sa realizovať tu. O to sa snažíme v SOSA.

Vesmírny sektor a napríklad členstvo v ESA otvorí bránu Slovákom k množstvu výborných príležitosti pre firmy, výskumníkov a mladých ľudí. Výskum vesmíru je v dnešnej dobe hnacím motorom inovácií, pokroku a zdrojom nových ekonomických príležitostí. Každé jedno euro investované do vesmírnej technológie sa vracia až 10-násobne, povedal v roku 2010 Frank Salzgeber, šéf oddelenia pre technologické transfery ESA.

Poznať tieto technológie a vedieť s nimi pracovať, je jedným z predpokladov pre rozvoj vedomostnej ekonomiky krajiny. Preto aj projekt prvej slovenskej družice skCUBE si kládol za úlohu vychovať budúcich inžinierov, získať know-how, ale aj motivovať mladých ľudí k štúdiu technických smerov. Podobnými projektami ako skCUBE budeme môcť demonštrovať schopnosti slovenských zanietencov pre vesmírne technológie, vedu a výskum, medzi ktorých patria študenti technických odborov, vedci, ale aj amatéri rôzneho zamerania. skCUBE bol pre nás iba prvý krok k rozvoju povedomia kozmických technológií na Slovensku a odrazový mostík pre vývoj komplexných vesmírnych produktov “Made in Slovakia” v budúcnosti.

Čo si myslíš o celkovom stave vedy na Slovensku?

Podmienky pre vedu sú na Slovensku náročné. Je všeobecne ťažké plniť vedecké plány, pretože na kvalitný výskum je potrebné mať dobré zázemie a dostatok financií. Všade vo svete sa musia vedci nesmierne snažiť, aby získali výskumné granty. V Spojenom kráľovstve a USA sa mi ich darilo získať. Odfinancovala som si nimi skoro celé štúdium, každé leto výskumné stáže, bakalárske, magisterské a doktorandské projekty, ako aj projekty mimo univerzít, napríklad prvú simulovanú misiu na Mars.

Na Slovensku je to zatiaľ náročnejšie. Výskumných grantov je tu veľmi málo a veľakrát sú spojené s nesmiernou byrokraciou, ktorá buď skomplikuje samotné uchádzanie sa o projektym alebo plnenie projektu, ak ho výskumník získa. Napriek tomu sa budem naďalej snažiť rozbehnúť napríklad odbor astrobiológie, ako aj iné výskumy a technológie spojené s vesmírom. Znamená to však, že zatiaľ musím fundraisovať na to, aby som mohla robiť výskum. Napríklad tento rok som sa zúčastnila na výskumnej expedícii na Svalbard a musela som si na to prostriedky zohnať sama. Teraz mám tieto vzácne vzorky na Slovensku a chcem ich sprístupniť študentom pre ich výskumné práce, ale opäť budem musiet fundraisovať, aby na to boli peniaze.

Venuješ sa aj popularizácii vedy a vesmíru vo svete. Upadá alebo rastie záujem o vedu?

Záleží to od krajiny. Vo väčšine európskych krajín a v množstve ázijských krajín záujem o vedu a vesmír celkom stúpa. Je to aj tým, že na univerzitách sa kladie veľký dôraz na popularizáciu vedy a výskumu. V USA sa, žiaľ, situácia značne zhoršila od nástupu Trumpa ako prezidenta. Preto sa tento rok odohrávali pochody za vedu všade po svete, dokonca aj u nás na Slovensku. Bolo mi cťou podporiť toto podujatie, a aj preto sa toľko venujem popularizácii.

Pre našu spoločnosť je nesmierne dôležité poukazovať na úlohu, ktorú hrá veda v živote každého z nás a je potrebné rešpektovať a podporovať výskum, ktorý nám dáva možnosť nahliadnuť hlbšie do nášho sveta. Veda a výskum plnia dôležité úlohy v zdravotníctve, bezpečnosti, ekonomike a všeobecne v každej stránke nášho života. Potrebujeme vedu a výskum pre budovanie našej budúcnosti, pre ochranu našej planéty a teda hlavne aj pre budúce generácie. Naše činy dnes, či už v politike alebo voči životnému prostrediu, budú mať priame následky pre naše deti a ich potomkov.

Študovala si vedu v Európe aj v Amerike. Máš skúsenosti aj s prednášaním na Slovensku. Vedela by si porovnať úrovne jednotlivých krajín v rámci vzdelávania?

Áno, študovala som a pracovala ako výskumník v Taliansku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, v USA a v Japonsku. Teraz prednášam a učím na International Space University, na Masarykovej univerzite v Brne a na FEI STU v Bratislave ako hosťujúca profesorka. To, čo majú všetky tieto krajiny spoločné, je, že ak je na škole či univerzite kvalitný a motivujúci učiteľ, tak majú študenti veľké šance uspieť vo svojom vzdelaní. Zvyšné podmienky pre študentov väčšinou závisia od peňazí investovaných do vzdelávacích pomôcok a možností (napríklad možností pre laboratórny výskum či expedície do terénu). Ale aj v týchto prípadoch ide hlavne o to, akí kvalitní sú vyučujúci.

Ja osobne som mala skvelé možnosti na Caltech, ktorá bola v tom čase najlepšou univerzitou na svete. Síce som mala k dispozícii špičkové labáky, dokonca lepšie než tie, v ktorých som pracovala v NASA, najviac som získala od svojich profesorov. Boli to odborníci vo svojom výskume, ale zároveň vynikajúci učitelia, ktorí sa nesmierne venovali svojím študentom, veľa som sa od nich naučila. Na Slovensku poznám tiež niekoľko takýchto skvelých vyučujúcich, ktorí síce nemajú možnosti, aké má Caltech, no vedia vynaliezavým spôsobom rovnako motivovať a venovať sa študentom. O to sa snažím aj ja, keď učím kdekoľvek vo svete.

Najzásadnejší moment v tvojej kariére?

Kľúčových momentov pre moju kariéru bolo niekoľko, ako práca v NASA a simulované misie. Najzásadnejší moment bol však asi môj návrat na Slovensko pred dvoma rokmi. Vrátila som sa, aby som tu pomohla rozbehnúť vesmírny sektor, najmä z priemyselného hľadiska, aby sa Slovensko mohlo stať členom ESA. Takisto som chcela pomôcť SOSA dotiahnuť projekt 1. slovenskej družice skCUBE do konca a pomôcť rozvinúť astrobiológiu na Slovensku, ktorá tu dovtedy viacmenej neexistovala. Bolo to náročné rozhodnutie a aj dosť riskantné. Mala som totiž niekoľko pracovných ponúk od NASA a univerzít v USA a Veľkej Británii. Povedala som si, že teraz je ten správny čas sa vrátiť a robiť niečo pre “vyššie dobro”. Pomôcť vlastnej krajine a členom SOSA, ktorí ma zavolali späť na Slovensko.

Kto sú podľa teba najzásadnejšie osobnosti slovenskej vedy (astronómie)?

Tých je niekoľko a ťažko môžem povedať, ktorí sú najzásadnejší. Čo sa týka astronómie, tak z historického hľadiska Maximilián Hell bol významný astronóm, matematik a fyzik slovenského pôvodu. Medzi známych astronómov patrili aj Milan Rastislav Štefánik a Ľudmila Pajdušáková. Medzi svetových vedcov-vynálezcov slovenského pôvodu patrí napríklad Jozef Murgaš, ktorý bol priekopník bezdrôtovej telekomunikácie a ako prvý na svete uskutočnil rádiový prenos hovoreného slova. Talentovaných osobnosti slovenskej vedy existuje veľmi veľa, takže toto sú len takí prví, ktorí mi prišli na um a ktorí majú spojenie s vesmírnym sektorom.

Ďakujem, Michaela!

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

michaela musilova SOSA