Zodpovednou voľbou oblečenia môže každý z nás prispieť k pozitívnej zmene v životnom prostredí i spoločnosti. Katarína Hutyrová, ktorá spolu s Jakubom Ptačinom založila “sekáč” NOSENE, búra stereotypy o nakupovaní z druhej ruky, šíri osvetu nielen v rámci iniciatívy Fashion Revolution, a navyše pomáha iným v núdzi. Prečítajte si, aké dôsledky má tzv. fast fashion na spoločnosť i životné prostredie, akú zmenu prináša módna revolúcia, a ako sa ku zmene môžeme pripojiť my sami.
Kedy si sa začala zaujímať o problematiku „fast fashion“? Čo ťa k tomu viedlo?
S témou fast fashion som sa stretávala postupne cez články v médiách, avšak iba okrajovo ešte predtým, než sme na projekte NOSENE začali pracovať. Ono sa to spájalo aj s konzumom. Mala som aj také fázy, keď som si za všetky zarobené peniaze z brigády z vysokej školy niekedy vedela kúpiť aj šialené veci.
Vždy som trochu premýšľala nad tým, kto to šije a podobne, ale vtedy som za tým nešla až tak do hĺbky, že by som si tie informácie sama vyhľadávala.
Intenzívnejšie to prišlo v spojitosti práve s NOSENE. Keď sme začali zbierať oblečenie a triediť ho, veľmi sa nám hromadil odpad. Začali sme rozmýšľať, kam putuje textilný odpad, a uvedomili sme si, že ho vzniká fakt veľa a je problém sa ho zbavovať. Na Slovensku je možností, kde dať svoje už nenositeľné oblečenie zrecyklovať, len zopár. Topánky sú dokonca takmer nezrecyklovateľný produkt.
V tom období sa stalo aj nešťastie vo fabrike v Bangládeši, o ktorom som sa, samozrejme, dopočula, a na ktoré neskôr nadväzovali aktivity Fashion Revolution.
Ja som sa k tomu ale dostala v podstate náhodou. Neprišla som ako fashion revolucionár, ktorý prišiel s tým, aby sme sa venovali téme udržateľnej módy. Začalo to postupne aj vďaka NOSENE, a tiež preto, že sme museli riešiť otázku, čo s textilným odpadom.
V akom stave je téma fast fashion na Slovensku?
V rozvojovom. Ale nedá sa úplne povedať, že by sme o tom nič nevedeli. Postupne sa o tom dozvedáme a začína sa o tom písať. Aj vďaka Fashion Revolution sa zverejňujú informácie o tom, ako oblečenie vzniká, a ľudia sú motivovaní k tomu, aby sa viac zamýšľali, čo si kupujú, a vďaka tomu aj viac uvažovali o pomere kvalita verzus cena.
Na Slovensku je možno dojem, že sme tak tri roky pozadu ako zvyšok Európy, ale nie sme v tom rozhodne sami. Niektoré krajiny sú na tom možno ešte horšie.
Posledné dva-tri roky sa téma módy dostáva do popredia viac. Hovorí sa o nej, začíname si uvedomovať, ako vzniká oblečenie, že môže vznikať aj férovejšie a že už existujú lokálne značky. Postupne sa zoznamujeme s tým, čo je zero-waste strih, udržateľnosť v rámci módy, a že recyklácia nie je len recyklácia klasického komunálneho odpadu.
Čím to je, že Slovensko je v téme udržateľnej módy pozadu?
Neviem povedať, čím to je. Ale je možné, že niektoré trendy sa k nám dostávajú pomalšie alebo majú pomalší nábeh. Je to tiež aj vďaka kolobehu, ktorý tu je zabehnutý.
Pravdou je, že celkovo sa vo svete téma udržateľnosti v móde začala riešiť len pár rokov dozadu. Súviselo to so zrútením osemposchodovej fabriky v Bangládeši, kde zomrelo viac ako 1 000 ľudí. Toto nešťastie bolo alarmom – “haló, toto nie je v poriadku”.
V niektorých rozvojových krajinách, kde oblečenie vzniká, sú textilné fabriky len jedným z mála miest, kde sa ľudia môžu zamestnať. Na jednu stranu je dobré, že ľudia majú prácu, avšak na druhú stranu je obrovské negatívum, že v týchto fabrikách nemajú ani základné štandardy podľa zákonníka práce či vymedzenú hodinovú mzdu. Ľudia vo fabrikách zarábajú mesačne v desiatkach dolárov.
Značky to robia preto, že je to pre nich ekonomicky výhodné, je to lacná pracovná sila. Zmena musí nastať v tom, že sa značky nebudú dívať len na ekonomickú výhodnosť, ale viac zohľadnia aspekt ekologický, ľudský. Napríklad aj takú elementárnu vec, ako zabezpečiť pre ľudí, ktorí pre nich pracujúcich, aspoň základné ochranné prostriedky.
Človek si môže na internete nájsť videá či zábery z fabrík, a zistí, ako to vyzerá. A to si my na Slovensku vravíme, že sme pozadu. Sú aj prípady, keď fabriky nechceli dovnútra pustiť blogerov, ktorí pre nich robili blogy a PR, aby nevideli, ako sa to oblečenie, ktoré títo blogeri promovali, naozaj vyrába.
Takže cieľom Fashion Revolution nie je stiahnuť fabriky z týchto krajín, ale skôr zabezpečiť pre ľudí pracujúcich vo fabrikách dobré podmienky?
Áno. A vytvárať nátlak na značky, aby si dávali záležať na tom, kde dávajú svoje oblečenie šiť. Aby to boli fabriky, v ktorých sú normálne pracovné podmienky. Aby to boli ľudia, ktorí dostávajú normálnu adekvátnu mzdu a nešijú 14 až 18 hodín denne, šesť dní v týždni. Aby tričko, ktoré za mnou precestuje pol sveta, nestálo šesť eur. A aby si ľudia uvedomili, že ak je tričko vyrobené férovo a zodpovedne, naozaj nemôže stáť len šesť eur.
Fashion revolution hovorí “značky, zobuďte sa, prosím vás, snažte sa to robiť zodpovedne”. Módne reťazce vyprodukujú novú kolekciu každé dva týždne, čo v podstate núti mladé dievčatá kupovať si stále nové a nové oblečenie. Cieľom módnej revolúcie je, aby značky aj spotrebitelia začali viac uvažovať nad celým životným cyklom oblečenia, už od toho, ako sa vyrába, ako putuje do obchodov k spotrebiteľom až na skládky.
Tento tlak však nemôže vznikať bez ľudí, kupujúcich, ktorí sa o to zaujímajú.
Áno, presne. Preto iniciatíva funguje po celý rok. Vrcholí v apríli presne do týždňa, v ktorom sa stalo nešťastie vo fabrike Bangládeši – 24. apríla. Vtedy sa celosvetovo uskutočňuje tzv. Fashion Revolution Week, do ktorého sa zapája čím ďalej, tým viac krajín a ľudí. Ide o šírenie osvety, aby sme viac chápali, prečo si máme dať záležať na svojom oblečení.
Obliekať sa musím, to je jasné, ale môžem si vybrať, kde si niečo na seba kúpim. Zároveň ide aj o vytváranie tlaku na značky, aby zverejňovali, kde a ako sa ich oblečenie vyrába, kto ho ušil, aké farbivá boli použité či ako sa pestovala bavlna, z ktorej je ušité.
Zodpovednosť a udržateľnosť totiž začína oveľa skôr, ako pri oblečení zavesenom vo výklade v obchode. Fast fashion je téma, pri ktorej si povieme, aké je šialené, že toto sa vo svete deje, ale na druhú stranu, my sami sme to dovolili tým, že si tieto lacné veci kupujeme.
Môžeš si totiž namiesto 10 tričiek za tri eurá kúpiť jedno 30-eurové, no kvalitné, o ktorom navyše vieš, kde bolo vyrobené a z akého je materiálu.
Je to o tom, že vždy máš alternatívu. Nemusíš nakupovať nové veci, môžeš si kúpiť niečo v second hande, môžeš podporiť lokálneho dizajnéra alebo si môžeš kúpiť niečo od veľkých značiek, ktoré dávajú záruku, že vyrábajú oblečenie zodpovedne. Alternatívy sú aj v tom, že uvažuješ, čo s tým oblečením ďalej, ak už ho nenosíš.
Zároveň si ale viem predstaviť, že niektoré z alternatív si mnohí ľudia nemôžu dovoliť, pretože je cena pre nich vysoká.
Áno, to je jasné. Keď si nemôžeš dovoliť nový kašmírový sveter za 120 eur, možno na nejaký natrafíš v second hande. Alebo možno na niečo natrafíš u niektorých značiek, ktoré majú kolekciu udržateľnej módy za prístupnejšie ceny. Alternatívy sa dajú nájsť vždy. Ide o to neísť po tej prvej, najjednoduchšej, ako napríklad nabehnúť na výpredaje a tam si nakúpiť. Je potrebné viac pri nákupe rozmýšľať.
Ani ja sa nebijem do hrude. Tiež občas idem okolo výkladu a niečo sa mi zapáči. Ale už to nemusím mať za každú cenu.
Je to o zmene myslenia, hlbšom uvažovaní a väčšej zodpovednosti pri výbere. Z tohto hľadiska by človek nemal zatracovať second hand ako miesto, kde nakupujú len tí ľudia, čo si nové veci nemôžu dovoliť.
Oblečenie z druhej ruky môže mať pridanú hodnotu v tom, že je pre naše telo menej závadné. Už prešlo pracím procesom, ktorý odstránil prípadné toxické farbivá, a k tebe sa dostáva menej škodlivá vec, ako keby bola nová. Takisto tam občas natrafíš na značkové veci, ktoré sú v super stave, ale zaplatíš za ne oveľa lepšiu cenu.
Na druhú stranu, ľudia nemajú veľa času. Nájsť v sekáči kúsok pre seba zaberie nejaký čas, musíš sa tam trošku porozhliadať. Je to o tom, koľko máš času, a či sa ti vôbec chce.
Preto to v NOSENE robíme tak, že sú tam len selektované veci. Takže ak prídeš s tým, že hľadáš džínsy, naše baby ti veľmi rady poradia, pohľadajú s tebou, donesú ti to do kabínky a pomôžu ti vybrať si. Prosto normálny zákaznícky servis – prídeš a pomôžeme ti.
Navyše, zákazníci u nás presne vedia, akú časť z predajnej sumy odvedieme na dobrú vec. Prioritne sa zameriavame na pomoc týraným ženám. Nie sme klasickým sociálnym podnikom podporovaným štátom. Snažíme sa robiť projekt ako funkčná firma, ktorá sa vzdáva časti svojho zárobku na to, aby sme mohli pomôcť tam, kde to potrebujú, a zároveň vedeli a mohli ďalej fungovať.
Dôležité ale je, že nechceme, aby to, že prispievame na dobrú vec, bolo jedinou hodnotou pre zákazníka. Chceme byť miestom, kde sa cíti príjemne, a kde si niečo pekné vyberie. Navyše, jeho alebo jej nákup má pozitívny sociálny dopad.
Predstavíš nám NOSENE ?
Za zrodom NOSENE stojí Jakub Ptačin, ktorý ma oslovil s nápadom vytvoriť pekný, voňavý a štýlový second hand, v ktorom sa cítiš ako v značkovej predajni. A navyše sme k tomu chceli pomáhať aj dobrej veci – týraným ženám, ktoré mali v živote a vzťahoch menej šťastia.
Cieľom NOSENE je oblečenie nielen recyklovať a posúvať ďalej, ale i upcyklovať, teda poškodeným, nechceným veciam dávať druhý život. Oblasti slow fashion sa venujeme vo viacerých rovinách. Jednou z nich je predaj nosených vecí, ktoré dostanú druhú a možno aj tretiu či štvrtú šancu dostať sa opäť do ulíc a šatníkov.
Ďalšou je naša upcyklovaná kolekcia Renewals by NOSENE, ktorú navrhuje Kristína Ptačinová, a v ktorej využívame použité, poškodené či zvyškové materiály alebo napríklad poškodené pánske košele, a pretvárame ich v jedinečné kúsky.
NOSENE aktuálne funguje v Bratislave a Banskej Bystrici a v oboch predajniach platí, že čiastku z predaja oblečenia vždy posielame na pomoc týraným ženám v bezpečnom domove MyMamy v Prešove.
Čo nájdem v kolekcii Renewals ?
Kolekcia Renewals je upcyklovaná kolekcia. Dbáme na to, aby to boli zero waste strihy, aby z nej nevznikal ďalší odpad.
Chceme túto kolekciu robiť tak, že keď si kúpiš model, je to vec, ktorú budeš mať rada a ktorú budeš aj rada a dlho nosiť. Preto si dobre vyberáme materiály, z ktorých šijeme.
Samozrejme, začínali sme s kadečím, prerábali sme všetko možné. Dnes si už ale fakt dávame zaležať, aby to malo hlavu a pätu. Kristina Ptačinová sama vyberá košele a zvyškové látky, aby bola kvalita veľmi dobra a príjemná. Chceme, aby to bolo zaujímavé materiálom alebo strihom, alebo oboje. Kolekcia Renewals nie je lacná. Ale stojí za tým príbeh, že to, čo si kúpim, je “reused”, vyrobené na Slovensku, z kvalitného materiálu a s originálnym nápadom, a je za tým veľa práce a času. Každá košeľa je nejakým spôsobom iná, unikátna, má inú farbu, vzor.
Na rôznych kampaniach s NOSENE spolupracujú aj známe osobnosti slovenskej kultúrnej a umeleckej scény. Nie sú práve oni často obeťami fast fashion?
Nenazvala by som ich obeťami, skôr by som povedala, že sú v pozícii, v ktorej je ich šatník pozorovaný viac ako šatník bežného človeka a ich práca vyžaduje, aby bol rozsiahlejší. Je tam akýsi tlak, že si doslova nemôžu obliecť dvakrát tie iste šaty.
Veď aj bulvár je o tom, že pretriasa, kto mal tie isté šaty tam aj tam. Takže, nie sú to práve médiá, ktoré tlačia na známe osobnosti, aby svoj šatník stále obmieňali?
Mám však pocit, že už sa upúšťa od takejto detinskosti. A myslím, že už ani známe osobnosti nemajú potrebu prepĺňať si šatník haldami vecí. Radšej podporia lokálneho dizajnéra alebo nejaký dizajnér navrhuje kolekcie práve pre nich. Tiež si myslím, že ani nemajú čas riešiť to, čo si kam oblečú.
Ako je možné smerovať k vyššej udržateľnosti práve s touto cieľovou skupinou?
Nech pokračujú v tom, že podporujú lokálne značky či dizajnérov. Ďalej nech svojmu oblečeniu po vyradení zo šatníka dajú druhú šancu a venujú ho ľuďom, ktorí si nákup oblečenia nemôžu dovoliť. Ďalšou možnosťou je podpora projektov ako je NOSENE.
Mnohé osobnosti sa podieľajú na nami organizovanom charitatívnom dni Celodenné dobré nakupovanie, počas ktorého predávame oblečenie vyradené z ich šatníkov, a celým finančným výťažkom spoločne podporíme viaceré združenia, ktoré robia dobré veci.
A potom je tu možnosť ísť príkladom a podporovať povedomie o tom, že nakupovanie z druhej ruky (či už zo second handu, bazáru alebo od kamarátov) už dávno nie je tabu alebo záležitosťou výhradne finančne slabších. Ale že je to o tom prispieť iným spôsobom ku recyklácii a podporiť zmysluplný kolobeh vecí.
Niektoré na Slovensku známe ženy u nás občas nakupujú alebo si vyberajú oblečenie z NOSENE na rôzne príležitosti, čo si veľmi vážime.
Chodia k vám aj muži?
Občas k nám chodia aj muži. Ale málo. Oni chodia vačšinou s požiadavkou “Hľadám rifle. Hľadám tričko.” Kedže si vždy veci preselektujeme, tých mužských je, žiaľ, celkovo medzi nosenými málo, nie všetky sú takej kvality, akú by sme chceli mať v NOSENE. Keď je niečo také, že by som to sama svojmu priateľovi nedala, v NOSENE to nechceme
Aktuálne rozbiehate aj NOSENE Kids. Myslíš, že už týmto je možné deti vzdelávať a viesť k väčšej zodpovednosti vo vzťahu k svetu a stope, akú zanechávajú na životnom prostredí?
Ja ešte sama deti nemám, takže nechcem veľmi radiť, ako učiť deti. Ale možno mi napadá, že nie je treba na ne nadmerne tlačiť, brať ich na nákup alebo v nedeľu sa s nimi ísť poprechádzať do obchodného centra a nakúpiť im oblečenie. Pre deti je najlepšie ísť im príkladom, pretože čo vidia od svojich rodičov, taký postoj k svetu zaujmú.
Možno by bolo dobré byť deťom v tomto vzorom, zobrať ich do second handu, ukázať im, že mať vec z druhej ruky nie je hanba. Dobre, nemajú bundu za 50 eur, ale za 15, no zvyšné peniaze sa dajú minúť tak, že pôjde rodina spolu na výlet.
Pretože deti sú tie, ktorým je od detstva vštepované, ako sa majú a nemajú obliekať. Veď na deti a dospievajúcich je veľký tlak, že musia mať toto a musia mať tamto, musia vyzerať nejak, aby boli krásne, a k tomu to často podporia aj rodičia, keď im dajú vreckové, aby si kúpili niečo na seba.
Rodičia, hoci mnohokrát nevedome, do veľkej miery ovplyvňujú deti v tom, čo a ako si budú vyberať a kde si to kúpia. Ak ich samotní rodičia povedú k hlbšiemu premýšľaniu pri výbere oblečenia, budú si oveľa viac vedomé reálnej hodnoty vecí. Môžu ich naučiť nakupovať buď nové oblečenie vyrobené z kvalitných materiálov, ušité lokálnymi výrobcami alebo oblečenie z druhej ruky a nehanbiť sa za to. Mohli by im vysvetľovať dôležitosť toho, prečo je dôležité skúmať pôvod svojho oblečenia.
Verím, že keď deťom ukážeme, že oblečenie z druhej ruky nie je zahanbujúce alebo že je lepšie kúpiť si kvalitný kúsok od lokálnej značky, o ktorom vieme, kto a kde ho vyrobil, podporíme tým nielen vzdelávanie k väčšej udržateľnosti, ale aj zodpovedné správanie detí v budúcnosti.
Ako sa zmenil tvoj pohľad na svet, odkedy sa venuješ NOSENE? Aký vplyv to má na tvoj bežný život a rozhodnutia?
Do práce, ktorú robím, dávam vždy maximum a snažím sa pracovať naplno. Od začiatkov, odkedy sa venujem NOSENE, sa na mnoho vecí dnes už pozerám inak. Naučila som sa rozdeliť si priority, vidieť veci aj z iného uhla pohľadu a rozdeľovať veci na tie, ktoré sú naozaj dôležité a ktorým, naopak, netreba pripisovať až tak veľkú váhu.
Tiež sa zmenil môj šatník. Je to taký obežník, pretože ak do neho niečo doplním, vždy aj niečo vytriedim, aby som v ňom nemala veci, ktoré sa mi v určitý moment páčili, avšak mala som ich na sebe iba párkrát.
Skladá sa prevažne zo šiat, košieľ a veľkých mikín. Tiež sú tam kúsky, ktoré sú moje nostalgické srdcovky a asi nikdy nebudem mať silu vzdať sa ich. Každý máme niečo, čo nám pripomína určité momenty v našom živote. Práve tieto by v šatníku mali určite zostať.
Každá zmena začína cez malé krôčiky. Ako by sme mohli začať aj my konať sociálne zodpovednejšie?
Nie som odborník a nerada poučujem ľudí, ako robiť veci lepšie či správne, pretože každý sa na veci pozeráme inak. Ako však skúsiť byť sociálne zodpovednejší? Začať môžeme napríklad tým, že podporíme predajcu Nota Bene kúpou časopisu, začneme sa venovať dobrovoľníctvu a pomôžeme tak niekomu v zlej situácii. Alebo si napríklad vytriedime šatník a posunieme ďalej oblečenie, ktoré je síce pekné, no vieme, že sme ho mali na sebe iba párkrát a nebudeme ho ďalej nosiť.
Ste vítaní priniesť také oblečenie k nám do NOSENE. Za to si možno odnesiete nielen pekný kúsok, ktorý u vás získa šancu na ďalší život, ale aj dobrý pocit, že ste pomohli ľuďom, ktorí to potrebujú.
Katka, ďakujem za rozhovor aj za prácu, ktorú robíte!
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
