Alexander Čerevka pracuje v hudobnej sfére ako PR a umelecký manažér. Spolupracuje s hudobným vydavateľstvom Slnko Records, organizuje koncerty pod značkou Suprasonic a je spoluorganizátor hudobného festivalu Sharpe. Na základe dlhoročných skúseností v hudobnom priemysle založil s kolegami združenie LALA Slovak Music Export, ktoré má za úlohu podporovať slovenskú hudobnú scénu a napomáhať slovenskej tvorbe dostať sa za hranice.
Ako prišlo k myšlienke založiť iniciatívu LALA Slovak Music Export ?
Dlhodobo sa riešilo, ako by sa dalo pomôcť slovenskej hudbe ísť smerom do zahraničia. Bolo to pred tromi rokmi na koncerte pri príležitosti spomienky na Juraja Kušnierika, ktorý bol veľký propagátor a podporovateľ slovenskej hudby. Povedali sme si, že by sme mali prestať rozprávať a začať pre slovenskú hudbu niečo robiť.
S Mišom Berezňákom a Monikou Satkovou z Pohody sme sa rozhodli, že ideme spraviť niečo úplne zdola a nečakať, kým pre tento účel vzniknú štátne inštitúcie alebo zadania z ministerstva kultúry. Všetci sme pracovali v hudobnej oblasti už dlhšie. Máme rôzne skúsenosti, môžeme to spojiť a vymýšľať projekty, ktoré by mohli byť prospešné pre slovenskú hudobnú scénu.
Čo je hudobný export a čo je jeho cieľom?
Sme občianske združenie fungujúce na neziskovej báze a entuziazme ľudí, ktorí ho založili. Gro aktivít je vzdelávanie a mentoring hudobníkov a ľudí pohybujúcich sa v hudobnej sfére. To sú organizátori koncertov a festivalov, ľudia, ktorí sú alebo by chceli byť manažéri, bookeri či hudobní promotéri.
Robíme medzinárodnú prezentáciu slovenskej hudby prostredníctvom spoluprác so zahraničnými festivalmi. Snažíme sa dostávať slovenskú hudbu na festivaly novej hudby, tzv. showcase festivaly a následne ísť s nimi ako podpora. Tam im pomáhame získavať užitočné kontakty a nadväzovať spolupráce, a tiež oslovovať osoby, o ktorých si myslíme, že by mohli konkrétnej kapele pomôcť.
Sú aktivity LALA zamerané čisto na prezentáciu slovenskej hudby v zahraničí?
Okrem prezentácie slovenskej hudby v zahraničí sa sústreďujeme aj na prepájanie scény v rámci Slovenska. Snažíme sa spájať aktérov, hudobné scény a komunity nielen v Bratislave, ale aj v ostatných regiónoch.
Veľmi si cením, keď je niekto z menšieho či odľahlejšieho mesta a zostane žiť a robiť kultúru tam. Neodíde niekam, kde by to bolo s jeho či jej talentom oveľa jednoduchšie, ale zostane vo svojom meste a snaží sa niečo robiť pre tamojších ľudí. Je dôležité, aby body kultúry zostali aj mimo veľkých centier. Napríklad v Európe je kolískou Berlín. Ak by ale išli všetci do Berlína, nemal by kto robiť kultúru tu.
Aby už žiadny rozhovor neušiel vašej pozornosti, náš heroesBOT vám do Messengera pošle správu ihneď po jeho publikovaní. Prihláste sa kliknutím na odkaz.
Akú cestu od svojho vzniku združenie prešlo?
Na začiatku sme fungovali úplne „punkovo“ popri full-time prácach a iných projektoch. Najskôr sme vytvorili web združujúci informácie o slovenskej hudobnej scéne, ktorý je informačnou hodnotou pre slovenského ale aj zahraničného návštevníka, teda aby získal predstavu, ako slovenská hudobná scéna vyzerá, znie, čo ju formuje, aké tu máme festivaly, kluby, vydavateľstvá a aká je jej úroveň.
Dali sme do toho všetko. Vlastné peniaze, čas, neriešili sme granty ani financovanie. Neskôr sa nám začali ľudia ozývať, cítili sme podporu zo scény. Richard Čermák prišiel s myšlienkou kompilácie, ktorá by bola vzorkou časti našej hudobnej scény a vznikol projekt Ostrov Hudby, ktorý zarezonoval a získal ocenenia. Dostávali sme pekné správy a bol to moment, keď sa niečo prelomilo, rozšírilo sa do povedomia, hoci sme to vôbec nerobili s motiváciou zviditeľniť LALA.
Teraz nás už častejšie oslovujú organizácie a festivaly zo zahraničia, či im nevieme dať tipy na slovenských interpretov. Zvykneme im dávať pomerne šikorý zoznam, aby sa nestalo, že niekoho budeme uprednostňovať.
Sú hudobné exporty bežnou praxou aj v iných krajinách?
Dalo by sa povedať, že sú štandard. Sú však rôzne modely organizácie hudobného exportu. Veľakrát to vznikne z verejnej objednávky. V našich okolitých krajinách sú napríklad exporty sučasťou ministerstva kultúry. Má to svoje výhody aj nevýhody.
Výhoda je, samozrejme, finančná stabilita. K dispozícii je budget na podporu scény, napr. výjazdy hudobníkov, zahraničné turné, marketing a iné projekty, zaplatenie ľudí pre chod organizácie.
Negatívom je, že ak je to štátna organizácia, je to trochu nahustené, často treba riešiť verejné obstarávanie a byrokraciu. Človek je viac zviazaný a byť priveľmi závislý je do istej miery rizikové. My už tiež nie sme úplne nezávislí. Momentálne máme podporu Fondu na podporu umenia, ktorý nám zásadne pomáha k fungovaniu a uľahčuje veci. K tomu sme dospeli po dvoch rokoch, dovtedy sme veci rozbiehali na kolene z vlastných zdrojov. Od určitého momentu sa to však takto ťahať nedá. Teraz už dokážeme financovať projekty aj zaplatiť ľudí.
Sú faktory, ktoré musí kapela spĺňať, ak chce svoju hudbu dostať za hranice?
Myslím, že na prvom mieste bude aj tak vždy samotná hudba a jej vnímanie je, samozrejme, subjektívne. Na začiatku musí byť chuť tvoriť a neustále sa posúvať. Ani angličtina nie je povinnosťou. Napríklad Katarzia, ktorá vystúpi ako prvá slovenská interpretka na festivale elektronickej hudby a nových médii Sonar v Barcelone, nespieva po anglicky.
V niektorých žánroch ako pop to môže byť so slovenčinou náročnejšie, keďže konkurencia je obrovská. V menšinových žánroch je však jedno, či je to v anglickom, slovenskom alebo vymyslenom jazyku. The Ills je inštrumentálna kapela a v rámci ich post-rockovej scény im to takto funguje perfektne.
Dôležité je tiež vytvárať si sieť medzinárodných kontaktov a mať ľudí, ktorí kapele pomôžu. Sú dôležití kvalitní hudobní manažéri, PR a iní ľudia. Na Slovensku určite sú, nie je však veľa takých, ktorí sa tomu venujú seriózne. To pociťujeme ako najväčší nedostatok a snažíme sa tomu prostredníctvom vzdelávacích podujatí napomáhať.
Riešime témy ako marketing, účtovníctvo, autorské práva, fungovanie hudobného priemyslu, vydavateľstiev, festivalov, voláme k nám ľudí zo zahraničia so skúsenosťami s manažovaním kapiel, aby prezentovali svoj príbeh a boli inšpiráciou pre ľudí tu.
Má slovenská hudba reálne šance na zásadnejšie presadenie sa v zahraničí?
Napríklad v Poľsku vznikol web Beehype, ktorý mapuje scény z najrôznejších krajín sveta a nesústreďuje sa na britskú ani americkú scénu a trhy. Na túto myšlienku majú celkom dobré reakcie.
Faktor úspechu teda nie je daný národnostným pôvodom. Čo funguje, sú hudobníci a producenti s unikátnym prístupom ku kompozícii a zvuku. U nás je príkladom Jonatán Pastirčák a jeho projekty Pjoni alebo Isama Zing. Jeho tvorba na listening sessions, kde zahraniční profesionáli počúvajú ukážky slovenskej hudby, instantne vyvolal silné reakcie typu “toto je niečo, čo som ešte nepočul, je to originálne a zapamätateľné.”
Máme tu viac ľudí, ktorí si vytvárajú svoju identitu a nesnažia sa niečo kopírovať. Práve to je cesta, ako zaujať. Tvoriť niečo, čo bolo stokrát počuté alebo tu bolo v roku 2005, nebude zaujímavé pre nikoho. Sme podľa mňa vo fáze, keď je slovenská hudba plne konkurencieschopná v zahraničí. Videli sme to na koncertoch na festivale Eurosonic, keď som bol maximálne hrdý na každú jednu slovenskú kapelu, ktorá tam zahrala. Mohol som to vnímať aj subjektívne, no dôkazom je približne stovka zmienok o slovenských umelcoch, ktoré sa vyskytli v magazínoch ako nemecký Rolling Stone či Clash magazine.
Ešte možno nemáme príklad úspechu typu Bjork na Islande, o ktorej sa hovorí, že otvorila dvere ďalším islandským hudobníkom. Asi to nebude vo veľkosti Bjork, ale verím, že raz k podobným príkladom našimi aktivitami prispejeme.
Spomínaš showcase festivaly alebo tiež “festivaly novej hudby”. O čo presne na takýchto festivaloch ide?
Je to festival, ktorý sa snaží dávať priestor interpretom, ktorí nie sú headlinermi veľkých festivalov, no nie sú to ani “kapely z garáže”. Ide o kvalitné kapely alebo jednotlivcov, ktorí majú potenciál či príbeh. Takéto kapely majú v dramaturgii showcase festivalov miesto, lebo je to o objavovaní novej hudby, nových kapiel a mien.
Na takýchto festivaloch sú prítomní tiež hudobní profesionáli. Sú to ľudia venujúci sa hudbe ako svojmu povolaniu – manažéri, agenti, koncertní promotéri, vydavatelia a novinári. Počas dennej časti festivalu majú konferenciu, na ktorej riešia aktuálne témy z hudobného diania. Títo istí ľudia sa idú večer pozrieť na koncerty. Hudobníci, ktorí tu vystúpia, majú možnosť stretnúť sa počas konferencie s profesionálmi osobne a večer zahrať okrem bežného publika aj pred takto “odborným publikom”. Na základe koncertu môžu urobiť krok vo svojej kariére prostredníctvom novej spolupráce alebo kontaktu.
Takýmto typom festivalu je aj Sharpe festival v Bratislave…
Áno. Je to niečo, čo sme mali za cieľ od začiatku fungovania LALA Slovak Music Exportu. Už raz tu niečo také bolo, konkrétne Waves Bratislava, ktorý mal svoj spočiatku úspešný, no k záveru však smutnejší príbeh. My sme s kolegom Mišom Berezňákom a ďalšími ľuďmi boli v tíme tohto festivalu. Keďže mal výborné ohlasy, chceli sme túto myšlienku oživiť. Rozširovať obzory hudobným fanúšikom a zároveň pomáhať našej hudobnej scéne prepájať sa, vzdelávať nielen smerom dovnútra, ale aj do zahraničia.
Poď s nami objavovať ľudí, ktorí tvoria lepšiu krajinu. Ak túžiš po kreatívnej a tvorivej aktivite, tvorba a vedenie rozhovorov ťa pohltí. Pridaj sa do nášho tímu HEROES.
Čo je pre bežného hudobného fanúšika plusom showcase festivalu ako je Sharpe v porovnaní s bežným festivalom?
Ide o vystúpenia viac ako 40 kapiel behom dvoch večerov, ktoré sú krásnym mixom žánrov od gitarovej hudby cez elektroniku, experimental, jazzové vplyvy či tvrdé žánre veľmi kvalitnej hudby, o ktorej ľudia možno ešte nepočuli, no na mieste budú milo prekvapení, akú hudbu objavia.
A práve moment objavovania je na festivaloch to najkrajšie. Často sa deje, že nie headlineri, na ktorých sa fanúšikovia tešili, ale menšie mená, ktoré nepoznali, ich najviac nadchnú, pretože objavili niečo, čo nepoznali a je to niečo „ich“. Vedia sa s tým veľmi pekne stotožniť a môžu ďalej sledovať vývoj, kam sa kapela časom posunie. Práve to je ťahákom nášho festivalu a na tom máme založenú aj filozofiu celej dramaturgie – poďte objaviť niečo nové.
Je aj konferenčná časť festivalu vhodná pre bežné publikum?
Konferencia často vyzerá ako uzavretý organizmus, je však vítané, aby sa ho zúčastnili ľudia, ktorí možno vyložene nepracujú v hudbe, no chceli by alebo ich jednoducho zaujíma. Chceme ich povzbudiť, nie je to len uzavretá spoločnosť, ktorá sa pozná a stretne. Práve aj prostredníctvom aktivít LALA chceme, aby stále viac ľudí, ktorí zatiaľ možno iba premýšľajú o práci na hudobnom projekte, boli motivovaní, aby do toho išli a videli, že to má zmysel.
Budeme tam mať mnohých zaujímavých hudobných profesionálov, napr. objaviteľa Pink Floydu, Michala Kaščáka a jeho tím z Pohody, osoby zo zahraničných ale aj našich festivalov, rôzne diskusie, workshopy a panely na témy manažmentu, fungovania festivalov a mnohé iné. Je to dobrý spôsob, ako začať, ak chce niekto vstúpiť do hudobného sveta.
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
Milan Polhoš: Hoci žijeme vo veľkej chudobe, tým najväčším problémom je chýbajúce vzdelanie Milan Polhoš je komunitný pracovník a kapelník skupiny Lomnické Čháve. V rómskej osade Nový Dvor vo Veľkej Lomnici, kde žije, patrí k jediným dvom absolventom vysokej školy. Historicky prvým bol jeho otec. Milan Polhoš sa v miestnom komunitnom […]
