Patrícia Bátovská je prvou Slovenkou, ktorá sa zúčastní expedície Arctic Climate Force na arktický pól pod vedením jedného najväčších polárnych bádateľov na svete, Roberta Swana. Na Arktíde sa bude plaviť na lodi National Geographic. Patrícia je študentkou prvého ročníka Toulouse Business School vo Francúzsku.
Čoskoro ideš na Arktídu, ako sa cítiš?
Vzrušujúco! Je to veľmi zaujímavá predstava, ale momentálne som zahltená organizačnými povinnosťami a zháňaním financií. Ešte nemám čas sa skutočne tešiť. Odchádzam už 15. júna.
Spomínaš zháňanie peňazí, ako funguje táto expedícia?
Organizátori majú náklady na loď a organizáciu, je tam teda účastnícky poplatok. Aj vďaka tomu vidia motiváciu. Nie vždy sa podarí dať výslednú sumu dokopy a naša snaha pri jej získavaní je indikátorom, ako veľmi sa chceme expedície zúčastniť. Predsa len, každý z nás by sa mal zaujímať o environmentalistiku a po expedíci by mal byť v tejto oblasti aj aktívny. Nikdy nám to síce takto priamo nepovedali, ale vnímame to tak.
Čo motivuje teba?
Bude to neskutočný zážitok a stretnem tam úžasných ľudí. Budú to síce „len“ dva týždne, ale verím, že mi to veľmi veľa dá. Teším sa aj na edukačný program. Bude tam ale len osem študentov a ostatní ľudia sú z rôznych oblastí, podnikatelia, akademici, ochranári.
Na ľudí sa teším asi najviac. Od organizátorov som dostala informáciu, že tam bude aj pán, ktorý má nadáciu na ochranu Veľkej koráľovej bariéry v Austrálii. Byť v blízkosti týchto ľudí bude niečo neskutočné a človeku to veľa dá.
Si prvá Slovenka, ktorá ide na takúto expedíciu. Ako si sa k tomuto projektu dostala?
Študujem prvý rok vo Francúzsku. Na začiatku sme mali prednášku o udržateľnosti a ekológii od jedného bývalého študenta. On bol na tejto expedícii na Antraktíde pred siedmimi rokmi a neskôr sa venoval ďalším enviro projektom. Veľmi ma to zaujalo a chcela som nájsť niečo podobné. Zistila som, že presne táto istá expedícia sa organizuje aj tento rok, a tak som sa prihlásila.
Ako to prebiehalo?
Prihláška mala tri časti. Písala som eseje o tom, čo robím pre životné prostredie, ako prejavujem nejaké vodcovské schopnosti a čo si chcem z celej tejto expedície odniesť. Najťažšia otázka bola asi o tom, čo ja osobne viem priniesť ostatným členom expedície. Keď som si predstavila, kto všetko tam bude a že ja som len študentka…
Prebehli dve kolá esejí a potom bol Skype pohovor. No a následne mi oznámili, že ma vzali a ja som sa mohla začať tešiť na toto dobrodružstvo.
Aké sú tvoje ambície po expedícii?
Najskôr určite plánujem prednášky na školách v spolupráci s rôznymi asociáciami aj na Slovensku, aj vo Francúzsku. Chcem zdieľať všetko, čo sa počas týchto dvoch týždňov naučím a uvidím. Uvidím, aké budú ešte možnosti.
A z dlhodobého hľadiska? Študujem biznis a veľmi rada by som si raz založila firmu. Veľká časť programu je zameraná aj na firmy a na to, ako majú podnikať zodpovedne v súlade so životným prostredím.
Ako vyzerá tvoja príprava okrem zháňania financií?
Od októbra sa venujem určite najviac zo všetkého fundraisingu. Už sme dostali aj zoznam povinnej literatúry a zháňam si tiež kontakty na ľudí na Slovensku a vo Francúzsku, aby som mohla odovzdať všetko, čo sa tam naučím. No a čím bližšie je expedícia, tým viac sa musím zaoberať aj technickým vybavením.
Majú firmy záujem podporovať takéto projekty?
Viacero firiem mi odpíše pozitívne, ale ich rozpočty nerátajú s takýmito výdavkami, a tak ma nemôžu podporiť. Niekedy je už problém vôbec skontaktovať sa s určitou firmou a v nej zodpovednou osobou. Skôr ma prekvapila podpora jednotlivcov, učiteľov, vedenia škôl. Veľmi ma potešilo, že sú ľudia, ktorí sú z toho úprimne nadšení.
Nie je táto celá príprava už škola sama o sebe? Predsa len robíš fundrising, marketing, komunikuješ s firmami.
Sama sa čudujem, koľko sa už teraz učím. Najmä asi vytrvalosti. Učím sa, ako kontaktovať ľudí, ako telefonovať s firmami, ako sa prezentovať. Je to skutočne taká praktická škola.
Na aké zručnosti sa títo organizátori pozerajú?
Myslím, že je to predovšetkým motivácia. Ale doteraz neviem sama, prečo vybrali práve mňa. Určite sa ich to spýtam na expedícii.
Aký je program expedície?
Začína sa to v Osle. Tam sa stretneme na pár dní, spoznáme sa a začneme so vzdelávacou časťou. Okrem teórie okolo environmentalistiky dávajú dôraz aj na rozvoj vodcovských schopností. Budeme robiť cvičenia o tom, ako zaujať ľudí, robiť prezentácie a rozprávať na verejnosti. Toto vzdelávanie bude, samozrejme, pokračovať aj po nalodení.
Aká je vízia tohto projektu?
Projekt organizujú dve neziskové organizácie. Prvá je nadácia 2041 a druhá The Explorer’s Passage. Ich cieľom je ochrániť polárne oblasti pred globálnym otepľovaním.
Číslo 2041 označuje rok, kedy vyprší medzinárodná zmluva, ktorá zamedzuje ťažbe v týchto oblastiach. Globálnym cieľom tejto nadácie je vzbudiť povedomie o probléme, aby sa nestalo, že zmluva jednoducho vyprší a už sa neobnoví. Antarktída je považovaná za poslednú reálnu divočinu sveta a tieto expedície by mali pomôcť, aby zostala nedotknutá. Okrem toho majú rôzne programy, kde spolupracujú s firmami a pomáhajú im stať sa „ekologickejšími“.
Aby už žiadny rozhovor neušiel vašej pozornosti, náš heroesBOT vám do Messengera pošle správu ihneď po jeho publikovaní. Prihláste sa kliknutím na odkaz.
Otepľovanie Zeme je prirodzený jav. Ako veľmi k tomu ale prispieva ľudstvo?
Dáta spred sto rokov a v porovnaní s tými súčasnými dokazujú, že rýchlejšie ohrievanie Zeme je priamo úmerné množstvu emisií v našom ovzduší. Niečo na tom vplyve ľudí asi bude.
Čo sa stane, ak sa Antarktída a Arktída roztopia?
Arktída by na zvyšok planéty nemala asi taký dopad ako Antarktída. Tu je viac ľadu s priemernou hrúbkou dva až päť kilometrov. S ich roztopením stúpne hladina oceánov a utrpia mnohé prímorské oblasti, niektoré oblasti sveta už nemusia byť obývateľné.
Okrem toho sa predpokladá, že všetky tieto zmeny ohrozia aj klímu a mnohé ďalšie veci, o ktorých možno ešte ani nevieme.
Čo by si odkázala ľuďom, ktorí si myslia, že globálne otepľovanie neexistuje?
Ľudí je ťažko presvedčiť. Najmä ak neveria vedeckým výskumom. Asi by som sa ich spýtala, prečo si myslia, že to nie je pravda. Ak má na to nejaký konkrétny dôvod, dá sa s tým pracovať a vyargumentovať to. Nie je to však vždy tento prípad. Niektorí ľudia si to myslia najmä z nejakej zotrvačnosti alebo „na protiveň“.
Počas svojej expedície budeš vidieť na vlastné oči efekty globálneho otepľovania. Myslíš, že tvoja osobná skúsenosť môže niekoho názor zmeniť?
V tomto vidím jednu z najväčších výhod tohto programu. Samu ma inšpiroval k tejto oblasti chalan, ktorý tam bol tiež. Pamätám si, ako sme boli všetci na jeho prednáške vzrušení, že je medzi nami človek, ktorý na Antarktíde bol. Myslím si, že ľudia majú väčšiu motiváciu počúvať, ak dôverujú človeku, ktorý si to zažil na vlastnej koži. Navyše aj to podanie témy nie je o holých faktoch, ale skôr o skúsenosti a je to celé zaujímavejšie. Na mňa a mojich spolužiakov to určite zanechalo väčší dojem ako klasické prednášky.
Myslíš si, že keby študenti viac cestovali a ich vyučovanie bolo skôr zážitkovejšie, malo by to pre nich väčší význam?
Myslím si, že áno. Minimálne praktickejšie, zážitkovejšie vzdelávanie má určite význam. Ideálne je spojiť sa priamo s ľuďmi, ktorí majú skúsenosti z danej oblasti.
Nie je to o tom, že by študenti pochybovali o klimatických zmenách. Ale keď niekto vidí toho človeka a počúva o jeho zážitkoch, tak je viac motivovaný a inšpirovaný zaujímať sa o túto tému.
Z pohľadu študentky vo Francúzsku, ako vnímaš na Slovensku povedomie o environmentálnych otázkach?
Študovala som na bilingválnom gymnáziu v Bystrici a tam som mala dojem, že je povedomie dosť veľké. Mali sme množstvo projektov, čistili sme lesy, triedili odpad a podobne. Nemyslím si ale, že je to tak na všetkých školách na Slovensku. V porovnaní s Francúzskom je to podobné. Nevidím tam veľký rozdiel.
Prečo si sa rozhodla odísť zo Slovenska študovať do Francúzska?
Chcela som si rozvíjať jazyky. Francúzštinu som už ovládala celkom dobre a nemyslela som si, že by som sa vedela zlepšiť tu. Jazyky ako také som študovať nechcela. Francúzsko sa mi páčilo, svoj odbor ale študujem v angličtine, aby som si posilnila oba jazyky. Na Slovensku tiež nemáme veľmi biznis školy a na ekonomickú univerzitu som ísť nechcela.
Rozmýšľala si už nad tým, či sa po škole vrátiš na Slovensko?
Neplánujem zatiaľ nič. Uvidím, ako skončím. Možno ešte na magisterské štúdium pôjdem do nejakej ďalšej krajiny. Nebránim sa ale tomu, že by som sa vrátila na Slovensko.
Keď porovnáš francúzsky a slovenský školský systém, kde vidíš rozdiely?
Vo Francúzsku som bola ešte pred vysokou školou. Viem teda porovnať stredné školy a musím sa priznať, že vo Francúzsku sa mi študovalo lepšie. Moje gymnázium v Bystrici mám ale veľmi rada.
Na Slovensku mám pocit, že často memorujeme holé fakty. Naučili sme sa na test a potom sme všetko zabudli. Vo Francúzsku sme sa učili skôr analytickým spôsobom. V prípade dejepisu sme skúmali dobové dokumenty, propagandistické plagáty z vojnového obdobia a podobe. Najskôr sme si to všetko rozanalyzovali a následne sme si z toho spracovali poznámky. Bolo to celé praktickejšie a lepšie sme sa s tým vedeli stotožniť.
Nemyslím si, že francúzsky systém je tiež ideálny. Matematika bola tiež učená iným štýlom, ktorý nie každému vyhovuje. Nebolo to len o tom, že dokážem vypočítať príklad a mám výsledok. Museli sme vysvetliť celý postup. Čiže polovica písomky z matematiky boli poznámky k celému postupu. Verím, že oba systémy majú svoje plusy a mínusy.
Je nejaký rozdiel medzi slovenskými a francúzskymi študentmi v prístupe k štúdiu?
Nemyslím si, že je tam nejaký zásadný rozdiel medzi študentmi, ale je tam iný vzťah medzi učiteľmi a študentmi. Triedy medzi sebou každý rok miešajú a nemáš tam ten pocit, že patríš ku konkrétnej skupine ľudí. Každý rok máš iných spolužiakov a tiež často menia profesorov. Ten vzťah je tam iný než u nás.
Myslíš si, že sú takéto expedície a projekty reálne aj pre študentov, ktorí študujú na slovenských školách?
Určite. Hocikto sa môže prihlásiť. Môj projekt hosťuje tento rok ľudí z 25 krajín sveta. A dokonca ani nie je namierený na študentov. Najmladšia účastníčka v minulom roku mala len 13 rokov, bola z Indie. So spolužiakmi v škole predávala rôzne veci a z finančných výnosov pomáhali rodinám v oblastich, ktoré postihli prírodné katastrofy. Takže určite aj slovenskí študenti majú šancu.
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
