Tomáš Hasala: Sila slobodného podnikania je oveľa silnejšia ako všetky vládne zásahy

Tomáš Hasala prešiel do neziskového sektora po 20 rokoch úspešného podnikania. Od roku 2014 vedie neziskovú organizáciu Nexteria zastrešujúcu mimoškolské programy rozvoja mladých ľudí a študentov, ktorí majú ambíciu vytvárať pozitívne zmeny v podnikaní, vzdelávaní či spoločnosti. Svojou prácou sa snaží Tomáš inšpirovať aj ďalších ľudí z biznisu, aby sa nebáli viac angažovať v neziskovkách.

Jedna z vecí, o ktorú sa v Nexterii usilujete, je, aby študenti počas alebo po skončení vysokej školy neodišli do zahraničia. Máte nejakú konverziu, či to naozaj vychádza?

To je vec, ktorú ukáže dlhší čas, no zatiaľ to naozaj platí a osemdesiat percent z našich absolventov zostáva na Slovensku. Je za tým to, že za tri roky u nás získajú množstvo kontaktov. Sieť ľudí okolo Nexterie je široká, kvalitná a akonáhle k nám prídu, stávajú sa jej súčasťou. Dostanú také kontakty a príležitosti, že by bolo priam bláznovstvo odísť preč.

Čo by sa malo zmeniť, aby mladí ľudia chceli zostať na Slovensku?

Slovensko je krajina obrovských príležitostí práve preto, že to tu ešte len budujeme. Pre šikovného človeka je tu príležitosť, kde sa pozrieš. Študenti v Nexterii to majú ľahšie práve vďaka podpore našej komunity. Aj mnohí študenti v zahraničí si uvedomujú, že to zaujímavé sa deje práve tu. Vonku síce veci fungujú, no tu sa dejú. To je úžasná príležitosť, či už chce človek podnikať alebo ovplyvňovať veci.

Prečo napriek tomu šikovní mladí ľudia odchádzajú? Nevidia tieto príležitosti?

Je to celé trochu inak a veľmi sa to líši od situácie, ktorú som zažíval v ich veku napríklad ja. V 90. rokoch ľudia odchádzali znechutení pomermi, pretože je tu zle. Dnes má drvivá väčšina mladých, s ktorými prichádzam do kontaktu, úplne iné nastavenie. Odchádzajú preto, že hľadajú lepšie vzdelanie a zahraničnú skúsenosť a po štúdiu v zahraničí sa chcú vrátiť. Príležitosti na mieste ich však prevalcujú.

Keď sú niekde päť rokov, sieť kontaktov si prirodzene vytvoria tam a nie doma. Väzby s domovom sa oslabujú, až sa pretrhnú, zatiaľ čo príležitosti vonku ich nasajú. Nie je tu nastavenie “nechcem tu žiť” – ide skôr o “chcem dobré vzdelanie a prácu”. Zabrániť sa tomu nedá, som však optimista, lebo veci na Slovensku sa pod povrchom veľmi menia.

V Nexterii máme okrem akadémie veľký program s názvom Night of Chances. Je to kariérne podujatie a robíme ho nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí pre Slovákov študujúcich v Londýne či Edinburgu. Chodíme tam s top slovenskými firmami a ukazujeme im, že na Slovensku sa dá nájsť zaujímavá práca. Ak im takúto príležitosť nikto neukáže, prirodzene tam zostanú.

Bolo by riešením skvalitniť naše školy, aby vôbec nemuseli odchádzať?

Samozrejme, jedno z riešení je skvalitniť slovenské vysoké školy, aby boli aspoň obstojnou alternatívou tých zahraničných. Čo ale tiež veľmi pomáha, sú príležitosti, ktoré tu vznikajú. V posledných rokoch sa doslova ako huby po daždi rodia zaujímavé firmy a to tu predtým neexistovalo.

Keby sme Night of Chances chceli v Londýne robiť pred desiatimi rokmi, nemali by sme im čo ukázať. Dnes je len v Bratislave množstvo technologicky zaujímavých firiem, ktoré robia alebo sa snažia robiť svetový biznis. Je to dôsledok toho, že sa tu konečne slobodne podniká.

Podhubie slobodného podnikania dáva plody až po desiatkach rokov a u nás sa to deje práve teraz. Aktuálne tu máme takých firiem minimálne dvadsať. Keď ich však bude sto, pre šikovných mladých ľudí bude atraktívnejšie vrátiť sa alebo zostať, lebo tu nájdu lepšiu prácu ako v Edinburgu.

Pomohlo by teda podporovať vznik takýchto firiem?

Áno, to si však vyžaduje kvalitné podnikateľské prostredie, ktoré sa tu za posledných desať rokov skôr zhoršuje ako zlepšuje. Je však úžasné vidieť, že sila slobodného podnikania je oveľa silnejšia ako všetky vládne zásahy. Vláda môže byť nekvalitná a hádzať podnikateľom polená pod nohy, napriek tomu to tu funguje a možnosť slobodne podnikať prebije všetky tieto vládne polená.

Bolo by skvelé, keby bola vláda pozitívna a pomáhala, ale život sa aj napriek tomu presadí sám. Preto som v pohľade do budúcnosti optimista – ak nenastane kolaps typu vojna alebo rozpad únie, vidím Slovensko prekvitať.

Čo je spoločný menovateľ úspešnosti slovenských firiem, ktoré robia svetový biznis?

Nie je tu iný jednotiaci prvok ako to, že prekonávame vlastný komplex. To, čo zažívame, je vnútorné oslobodenie. V období, keď som vyrastal, bolo Slovensko zakomplexovaná krajina, ktorá si neverila. Chýbali tu vzory historické aj podnikateľské.

Výhoda dnešnej mladej generácie je, že zažíva pozitívne vzory. To, že je niekto úspešný a zároveň poctivý, sa stáva úplne normálne a samozrejmé. To mladým otvára krídla a uvoľňuje tvorivosť. Nie je to technologická ani sektorová záležitosť, ale jednoducho to, že ľudia majú konečne odvahu uplatniť svoju tvorivosť.

Nexteria je nezisková organizácia, ktorá sa venuje rozvoju mladých ľudí. Akým spôsobom študentov rozvíjate a kto je vaša cieľová skupina?

Iba malé percento študentov naozaj hýbe vecami okolo seba. Z nich sa snažíme vyberať takých, ktorí majú v sebe proaktivitu, schopnosť líderstva a majú chuť pomáhať ľuďom okolo seba, teda majú rozmer dávania. Toto je pre nás dôležité. Často sa k nám do programu hlásia takí, ktorí evidentne majú v hlave a sú šikovní, chápu to však celé iba ako niečo, čo ich má posunúť v ich kariére. Ale to nie je to, prečo to robíme.

Aké sú kritériá uspieť vo výberovom konaní?

Ide o štvorkolový výberový proces, v ktorom sa nepýtame na známky, ale sledujeme dve veci. V prvom rade to, čo človek doteraz ukázal. Neveríme na reči o plánoch. Ak nič z nich nezrealizoval doteraz, tak z nich ani v budúcnosti pravdepodobne nič nebude. Všímame si mimoškolské aktivity a projekty, v ktorých bol zapojený. O škole takmer vôbec nehovoríme.

Druhá vec je nastavenie človeka, či sa pozerá na svoje okolie a na dopad svojich aktivít – to sú ľudia, ktorých hľadáme. Tri roky do nich investujeme, aby to raz vracali. Nie Nexterii, ale do svojho okolia.

Nemal by funkciu Nexterie plniť vzdelávací systém?

Určite áno, ale vôbec sa tým nezaoberám. V princípe je to podobne ako s ekonomikou. Aj v najlepšie fungujúcom štáte budú vždy veci, ktoré nefungujú. Úlohou občianskeho alebo neziskového sektora je robiť veci, ktoré pomáhajú. Môže to byť v kultúre, v sociálnej oblasti či vzdelávaní.

U nás v pomerne slabo fungujúcom štáte je priestor obrovský, ale ten je aj v najvyspelejšej krajine. Nezaoberám sa tým, čo by štát mal alebo nemal robiť. Jednoducho robím to, kde vidím prínos.

V zahraničí je práca v neziskovom sektore vnímaná úplne inak. Mať takúto skúsenosť je skôr výsadou, zatiaľ čo u nás majú neziskovky negatívnu konotáciu. Prečo je to tak?

Je to prirodzené štádium vývoja postkomunistickej krajiny. Tak ako slobodné podnikanie začína až teraz prinášať výsledky, tak sa tu iba postupne rodí to, čo nazývame občianska spoločnosť.

Pre aktívnych ľudí je samozrejmá angažovanosť, či už v kultúre, vzdelávaní, zdravotníctve a v zahraničí je normálne aj to, že je to oceňované. My ešte v tomto štádiu nie sme, preto hovorím, že robiť neziskovku na Slovensku je ťažšie ako podnikať.

Ako pritiahnuť kvalitných ľudí do neziskového sektora?

Jedna vec je, že spoločnosť musí dozrievať. Venujem sa fundraisingu a vnímam obrovský fenomén toho, že sa tu vyrojili ľudia, ktorí zbohatli poctivým spôsobom. Ak by sme väčší fundraising chceli robiť pred 10 – 15 rokmi, prakticky nemáme s kým hovoriť, boli tu hlavne privatizéri a zlodeji. Takí ľudia nie sú zaujímaví na komunikáciu a ani od nich peniaze nechceme.

Vyrástla tu však celá generácia ľudí, ktorí majú peniaze a zarobili ich poctivo. Majú potrebu sa deliť o know-how a sú ochotní financovať projekty ako Nexteria. Uvedomujú si, že peniaze nemusia míňať na jachty alebo si ich zobrať do hrobu, ale môžu časť z nich dať na dobré veci a my im ponúkame túto príležitosť.

Niekoho zaujíma práca s mladými, niekto radšej rieši kultúru alebo zdravotníctvo. Všetko to je dobré. Toto nastavenie by však nemali, keby si neprešli vlastnou náročnou cestou, neexistuje totiž ľahké podnikanie. Nepoznám nikoho, kto peniaze zarobil poctivo a zároveň ľahko. Odpoveďou je teda to, čo nazývam dozrievanie spoločnosti. Najprv musí vygenerovať ľudí, ktorí to s ňou myslia dobre a potom prirodzene nastávajú pozitívne zmeny.

Nexteria vznikla ako dobrovoľnícka organizácia, ako sa profesionalizovala?

Väčšina dobrých projektov začína dobrovoľníctvom a nadšením ľudí. Háčikom dobrovoľníctva však je, že má svoje limity, napríklad neustále sa striedajúci ľudia. Kvalita a rozsah sa dajú dosiahnuť iba kontinuitou.

Keď som pred piatimi rokmi nastupoval, Nexteriu tvorili dvaja až traja zamestnaní ľudia a dnes nás je 16. Vo vnútri fungujeme ako špičková firma.

Progres spoločnosti je obrovský a umožňuje profesionalizáciu. Zaujímavých ľudí, ktorí boli ochotní prispieť, bolo dosť aj vtedy, no boli to relatívne malé zdroje. Tieto zdroje však rastú a preto máme väčší a profesionálnejší tím.

Základné veci sú v neziskovkách rovnaké ako v biznise – dôležitá je napríklad variablita zdrojov. Máme zdroje od firiem aj jednotlivcov, dokážeme si zarobiť aj vlastnými projektami a to nám dáva nezávislosť. Pomáha nám, keď firmy vnímajú, že potrebujú rozumieť mladej generácii, či už z pohľadu toho, že sú to ich klienti alebo budúci zamestnanci.

Nepremýšľali ste program akreditovať?

Nikdy. Dnes sme v situácii, že čo si zajtra vymyslíme, to pozajtra realizujeme a nikoho sa nemusíme pýtať, či môžeme. Akreditácia by nám nič nepriniesla a iba by nás brzdila. Naša obrovská sila je v našej slobode.

Nastala už situácia, že ste od nejakej firmy alebo jednotlivca odmietli podporu?

To sa stáva bežne a je to obrovský problém. Zdrojov nie je nikdy dosť, aj pri dnešnej veľkosti Nexterie a sile jej brandu je to stále v istom zmysle každodenný boj o prežitie. Tým, že si vysoko nastavujeme latku etiky, si fundraising vlastne komplikujeme.

Je tu mnoho firiem, ktoré by si chceli čistiť meno cez spájanie mena s prestížnou firmou či neziskovkou. V takýchto prípadoch hovoríme nie a vždy je to so zaťatými zubami, lebo by sme ich peniaze vedeli použiť na dobrú vec. Ale vieme, že sa to inak nedá. Nemôžeme viesť mladých k etike a tomu, že sa veci dajú robiť inak a robiť to za peniaze ľudí, ktorí tento systém skorumpovali.

Nexteria Leadership Academy je trojročný program. Nebolo by jednoduchšie mať kratšie programy a častejšie?

Na jednej strane nám to komplikuje situáciu. Program je náročný na financovanie a nie je ľahké získať šikovných ľudí ochotných „upísať“ sa niečomu na tri roky. Dôvodom však je, že za tri roky ich nielen veľa naučíme, ale vzniká aj úplne iná úroveň vzťahov medzi účastníkmi programu.

Celoživotné vzťahy si odnášame práve zo strednej a vysokej školy a nie je to preto, že by školy pre to niečo robili. Prináša ich čas. Veríme, že ľudia sú vo svojich projektoch úspešnejší, keď spolupracujú. Kľúčovým faktorom úspechu sú nielen ich schopnosti a nastavenie, ale aj ich vzájomné ovplyvňovanie a synergie.

Druhý rozmer, v ktorom sme celoeurópsky unikát, je programové nastavenie na diverzitu, máme študentov všetkých študijných odborov. V Nexterii vzniká partia, ktorá by sa za normálnych okolností asi nikdy nespojila. Na projektoch spolu pracujú v tímoch manažér, ITčkár, architekt, marketér alebo medik.

Inak by sa stretli možno iba na pive, tu však spolu robia na niečom serióznom a tvoria si vzťahy na celý život. Už dnes majú vďaka tomu vlastné firmy, vedú neziskovky, ich projekty menia okolie. Myslím, že čas ukáže, aká obrovská sila v tomto spočíva a čakajú nás veľké veci.

Ako môže medik využiť skúsenosť z Nexterie?

Medik je veľmi dobrý príklad. My z neho síce nerobíme lepšieho chirurga, ale dávame mu manažérske a líderské schopnosti. Raz tento človek bude dobrým riaditeľom nemocnice nie preto, že je dobrý chirurg, ale vďaka Nexterii. Riaditeľ totiž nemusí byť dobrý lekár, musí byť dobrý manažér. Z architekta taktiež nespravíme lepšieho architekta, ale raz, ak bude dobrý primátor, bude to aj vďaka tomu, čo sa u nás naučil.

Krásnym príkladom je náš bývalý študent Jakub Tomiš. Nedávno dostal novinársku cenu, pričom vôbec nie je novinár, je z IT prostredia. Presne on symbolizuje to, ako Nexteria funguje. Mal som z tej ceny veľkú radosť práve preto, že nie je novinár a uplatnil interdisciplinárnosť a vplyv cez občiansky sektor. Toto sú naši absolventi. Dnes ich je okolo 140, ale raz ich bude 500. Pre mňa je práca s nimi neskutočne obohacujúca.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

fundraising Leadership Academy nexteria neziskovky night of chances