Silvia Púchovská: Než sa vydáte na nomádsku cestu do Ázie, skúste najskôr Európu, napríklad Srbsko alebo Gruzínsko

Silvia Púchovská sa živí online marketingom. Pracuje z rôznych kútov sveta a píše úspešné blogy, ktoré ju priviedli k napísaniu knihy Svet je moja kancelária. Rozprávali sme sa nielen o písaní, ale aj o životnom štýle digitálneho nomáda. Dozviete sa, ako si udržať pracovnú sebadisciplínu v krásnej exotickej krajine s lákavými miestami i to, že šikovných Slovákov je vo svete naozaj dosť.

Cestuješ a zároveň pracuješ online kdekoľvek si. Životný štýl digitálneho nomáda znie lákavo. Je ale pre každého?

Digitálnym nomádom sa podľa mňa nedá stať zo dňa na deň. Nie je to pre každého. Digitálne nomádstvo sa skladá z dvoch oblastí.

Prvou je mať možnosť zarábať, pracovať alebo manažovať svoju prácu či podnikanie na diaľku, cez počítač, čiže online. Druhou je pracovať z iných miest. Nesmierne dôležité je ale sebazaprenie a jasná motivácia.

Hovoríš, že ak niekto chce byť digitálnym nomádom, musí mať ujasnenú motiváciu. Prečo? Aká bola tvoja?

Motivácia je veľmi dôležitá. Pomáha človeku vo všetkom a umožňuje realizovať sny a nápady. Mňa podnecuje cestovanie. Zo začiatku som bola oveľa viac na cestách a rýchlejšie som sa presúvala. Naučila som sa surfovať a keďže na Slovensku nemáme oceán ani vlny, bolo mi jasné, že ak sa tento šport chcem naozaj naučiť, musím nejaký čas stráviť pri oceáne.

Vďaka tomu som objavila schopnosti ponúkať svoje služby online a vybudovať si vlastné podnikanie. To je teraz moja hlavná motivácia – mať online biznis, projekt, ktorému sa venujem. Dáva mi slobodu, lebo som sama sebe paňou. Plus mám možnosť pracovať odkiaľ chcem.

Ako dlho trvalo, kým si sa stala digitálnou nomádkou?

Odpovedať na túto otázku je dosť ťažké. Pred siedmimi rokmi som dala výpoveď a vydala som sa na cesty. Prvé dva roky cestovania som blogovala. Keďže som mala našetrené peniaze, netlačilo ma nič, prečo by som musela začať hneď zarábať. Blogy som písala ako svoje hobby. Myslela som si, že sa vrátim naspäť do práce pre nejakú firmu, no cestovaním som spoznala ľudí, ktorí ma inšpirovali. Reálne som začala pracovať na budovaní svojho biznisu pred piatimi rokmi. Začala som ako freelancerka s tým, že som už mala skúsenosti z predošlého zamestnania v oblasti marketingu.

Ako si vieš udržať sebadisciplínu na cestách? Je niečo, s čím vyslovene bojuješ?

Disciplína je pri digitálnom nomádstve veľmi dôležitá. Hlavne pri vlastnom podnikaní a práci na voľnej nohe, ba o to viac, keď človek pracuje zo zaujímavých a krásnych miest. Sebadisciplína znamená pre každého niečo iné. Sú ľudia, ktorí by na pláž ani nešli, ale radšej by navštívili New York. V oboch typoch miest je veľa rozptýlení.

Najskôr som hľadala metódy alebo proces, ako si všetko zorganizovať tak, aby som bola spokojná s prácou, vedela si zarobiť a zároveň, aby som si dané miesto mohla nejako vychutnať. Začiatky boli náročné. Prežívala som stres, že málo pracujem a zarábam, lebo som sa venovala mnohým zábavným aktivitám. Ale úprimne – keď mi začali dochádzať peniaze a uvedomila som si, že svoje podnikanie beriem vážne, začala som byť oveľa viac disciplinovaná.

Vyzerá tvoj pracovný týždeň ako v romantických predstavách o nomádstve? S notebookom na kolenách na pláži s drinkom v kokosovej škrupine?

Prakticky mám klasický pracovný týždeň od pondelka do piatka. Kedysi som od neho utekala, no teraz som sa k nemu, paradoxne, vrátila. Víkendy mám voľné, pretože si treba aj oddýchnuť. Na to freelanceri často zabúdajú. Pracujem ale tak, že počet hodín závisí od množstva práce. Čiže niekedy pracujem štyri, inokedy sedem hodín denne. Zväčša toto množstvo neprekročím.

Ďalší dôležitý faktor je miesto. Zo začiatku aj mňa veľmi ťahalo pracovať z pláže. V duchu som si hovorila, aká to môže byť pecka.

Nie je to však praktické, respektíve produktívne. Na pláži – hlavne v tropických krajinách – je veľmi teplo, fúka tam vietor, všade je piesok. Na monitor svieti slnko. Obklopujú vás ľudia, ktorí sú na dovolenke. Z toho vyplýva, že na produktivitu práce to nie je vhodné.

Často pracujem z coworkingu, ktoré máme aj na Slovensku. Chodievam tam rada, kdekoľvek som – či už v Bratislave alebo na Bali. Momentálne som v Indonézii na ostrove Rote, kde nie je coworking space, lebo je to naozaj odľahlé miesto.

Robím preto z kaviarne, ktorá je tichá. Mám tu stôl na prácu a dobré internetové spojenie. Používam aj rôzne online nástroje na nastavenie produktivity. Vytváram si napríklad elektronické to-do listy (tie sú veľmi dôležité), mám tiež pripomienkovač. Veľa vecí si zapisujem buď do aplikácie Wunderlist, alebo klasicky na papier. Na meranie času, ktorý trávim nad úlohami a ešte pre mňa nie sú automatizované, využívam aplikáciu Toggl.

Nerátam si čas pri všetkom, čo robím, ale ak ide o nejaký nový projekt alebo úlohu, tak si to zmeriam, aby som si vedela lepšie nastaviť svoj čas a rozpočet.

Pasuješ sa aj s nevýhodami digitálneho nomádstva? Ako ich zvládaš?

Popri všetkých výhodách sa s mojou prácou spája aj  množstvo nevýhod, ako vo všetkom. Veľa závisí od povahy človeka, keďže digitálne nomádstvo je vlastne životný štýl. Aj preto by nebolo dobré generalizovať odpoveď na túto otázku.

Keďže som takmer polovicu roka mimo Slovenska, určite považujem za najväčšie negatívum fakt, že mi chýba rodina a som od nej ďaleko. Stretávajú sa s ním aj mnohí expati žijúci v rôznych krajinách.

Ako pracovnú nevýhodu vnímam, že nevidím svojich klientov tak často, ako by bolo potrebné. Osobný kontakt je dôležitý. Aj preto sa vždy po čase vraciam na Slovensko, keďže tu je väčšina mojich klientov. Osobné stretnutia sú pre mňa veľmi dôležité – pri nich dolaďujem, čo je potrebné. Ďalším mínusom je možnosť internetového pripojenia, ktoré sa ale rapídne zlepšuje. Pred piatimi rokmi bola situácia oveľa horšia. Kamkoľvek teraz cestujem, internet je tam v dobrej kvalite, dokonca aj tu na vzdialenom ostrove.

Ďalšou kapitolou sú vzťahy. Predovšetkým nomádi, ktorí sa často presúvajú, cítia zásah do svojich emócií. Človek nemá stabilitu, stálych priateľov či partnerský vzťah. Zároveň je to aj odpoveď na otázku, prečo mnoho nomádov časom spomalí. Chcú si prirodzene vytvoriť svoju komunitu.

Poznáš aj nomádov, ktorí majú rodinu?

Áno. Sú to zväčša nomádi, ktorí sa zdržia na jednom mieste rok alebo dva. Poznám aj takých, ktorí celý rok cestovali. Zobrali deti zo školy a išli na dlhú cestu po Južnej Amerike. Otec rodiny pracoval na diaľku pre istú americkú firmu. Využívali homeschooling a dalo sa to.

Potom poznám nomádov, respektíve expatov, ktorí žijú na Bali a ich deti sem chodia do školy. Ďalším príkladom je rodinka z Čiech. Celý rok žijú v Čechách, v lete zoberú dodávku a cestujú si po Európe. Nomádom sa dá byť v každom stave – či už ste single alebo máte rodinu.

Na sociálnych sieťach môžu mať komunity – globálne aj lokálnejšie. Tam sa dá nájsť množstvo rád. Je veľmi dobré sledovať podobné skupiny skôr, než vyrazíte na svoju prvú nomádsku cestu. Zistíte, ktoré veci je naozaj potrebné riešiť. Úplne najdôležitejšie je mať vyriešenú finančnú stránku, teda prácu. Keď človek cestuje a dochádzajú mu peniaze, je to veľký stres. Ak máte stabilný príjem, ten tvorí základný kameň pre začiatok vášho nomádstva.

Predtým, ako sa vydáte na svoju prvú nomádsku cestu, vyskúšajte si ju najskôr v Európe. Veľmi populárne sú napríklad Kanárske ostrovy alebo aj Srbsko či Gruzínsko. Každý si môže vybrať podľa svojej chuti a rozpočtu. Takto zistíte, čo vám vyhovuje, prv než sa vyberiete na veľmi dlhú, či exotickú cestu.

Kde sa ti pracovalo najlepšie?

Celkovo sa mi žije dobre na Bali alebo v Bratislave. Na oboch miestach mám svoje obľúbené coworkingové pracoviská, kam chodievam. Pracujem aj z domu. Mám tam tiež vyhradené miesto na prácu.

Na Bali sa mi pracuje dobre, pretože tu už mám svoju rutinu, poznám tu ľudí. Vo všeobecnosti sa mi dobre robí aj z veľkých miest. Približne pred štyrmi mesiacmi som bola v Kuala Lumpur na veľmi produktívnom mieste. Išla som do typického coworking pracoviska s výhľadom z 25. poschodia. Robili tam rôzne podujatia, stretla som množstvo zaujímavých ľudí. To ma vždy inšpiruje. Nemusí ísť vyslovene o nomádov – hlavne nech to sú šikovní, pracujúci ľudia.

Kam sa chystáš najbližšie?

Najbližšie sa vraciam z tohto indonézskeho ostrova Rote späť na Bali, a potom cestujem späť do Bratislavy. Plánujem totiž turné po východnom Slovensku k mojej knihe Svet je moja kancelária, ktorá vyšla minulý rok. V nej popisujem svoje digitálne nomádstvo a píšem o veciach, ktoré sa s ním spájajú. Aj spomínané výhody a nevýhody. Veľmi sa teším pozvaniu z východoslovenských knižníc. Budem mať dokonca prednášku v rodnej Snine, kde žije moja babka. Mám radosť, že uvidím aj ju.

Prečo si sa rozhodla po blogoch pustiť aj do písania knihy?

Veľmi rada píšem. Je to pre mňa nástroj na prejavenie kreativity. Od malička som písala o rôznych veciach. Pred siedmimi rokmi, keď som si urobila kariérnu pauzu a cestovala, začala som prirodzene blogovať. Vtedy sa o písaní blogov hovorilo málo.

Mala som chuť zdieľať zážitky s rodinou a kamarátmi. To bola moja prvotná motivácia, prečo som začala s písaním cestovateľského blogu. A nielen písať, ale aj fotiť. Postupne sa moje blogovanie ujalo. Kamaráti ich čítali, poslali ďalším kamarátom a tí zas ďalším. Potom prišiel prvý rozhovor do médií. Rozšírilo sa to veľmi organicky a ja som pokračovala v písaní blogov ďalej.

Pred dvoma rokmi ma oslovili z vydavateľstva Motýľ. Editorka Saška sledovala môj blog a videla za tie roky posun mňa samej ako cestovateľky, blogerky až po digitálnu nomádku. Ponúkli mi, či by som chcela spísať svoj príbeh do knihy. Čiže z blogovania som sa presunula ku knihe.

Videla si rozdiel medzi blogovaním a písaním knihy? Písala sa ti rovnako dobre ako kniha?

Napísať knihu bolo oveľa náročnejšie. Ide o omnoho väčší formát v tlačenej forme.

Pri blogovaní viem, že keď chcem niečo zmeniť, stlačím tlačidlo editovať a prepíšem, čo sa mi nehodí, prípadne mám možnosť kedykoľvek danú vec aj vymazať. No pri tlačenej knihe nemôžem ísť a urobiť zmenu vo všetkých výtlačkoch. Chcela som ľuďom priniesť hodnotné čítanie a zároveň si stáť za tým, čo napíšem. Vnímala som tento fakt ako oveľa väčšiu zodpovednosť. Písanie blogov je zážitok, ale zhmotniť myšlienky na papier je iný level. Ide o komplexnejší projekt.

V čom ťa tento životný štýl posúva osobnostne?

Verím, že digitálne nomádstvo nie je len o možnosti pracovať z inej krajiny a cestovať.

Vďaka cestovaniu spoznávame inšpirujúcich ľudí. Dozvedela som sa o svete množstvo informácií. Veľa vecí som zažila na vlastnej koži a inšpiruje ma to k ďalším projektom, ktoré v budúcnosti plánujem. Naučila som sa lepšie hovoriť cudzími jazykmi, aj sa obracať vo svete, čo považujem za veľmi podstatné pre život ako taký.

Vďaka tomu, že som chcela žiť ako digitálna nomádka, rozbehla som svoje podnikanie. Už na vysokej škole som snívala o vlastnej firme, no vôbec som si nevedela predstaviť realizáciu. Cestovaním som zisťovala možnosti, ako si môžem sama so svojimi zručnosťami zarobiť online.

Marketingové a digitálne zručnosti som mala už z bývalej firmy. Určite som si rozvinula obchodného ducha. Naučila som sa, ako predať svoju službu, ako ju doručiť, aby bol klient spokojný. Je pre mňa veľmi dôležité, aby sa vďaka tomu vracali späť. Posunula som sa aj v oblasti time managemetu. Keď som bola vo firme, nemonitorovali sme, koľko trvajú jednotlivé činnosti. Teraz, keď robím sama na seba, musím mať väčšiu sebadisciplínu.

Ak máte radi podcasty, vypočujte si náš nový rozhovor s Henikou Holúbekovou, zakladateľkou vzdelávacieho programu Životológia.

Akú životnú situácia z tvojich ciest považuješ za nezabudnuteľnú?

Je ich veľmi veľa a obávam sa, či budem vedieť identifikovať jednu konkrétnu.

Každá cesta mimo Slovenska ma niečim osloví. Vybrala by som niečo zo začiatkov mojich ciest, spred siedmich rokov, keď som cestovala po Južnej Amerike. Vtedy som bola na juhu Argentíny, pri Čile a v Patagónii. Videla som tam prírodu ako nikdy predtým. Odtiaľ pramení moja motivácia – vybrať si miesto, kde chcem žiť a odkiaľ chcem pracovať.

Počas ciest v Južnej a strednej Amerike som stretla veľa ľudí, ktorí išli vlastnou cestou – či už digitálnych nomádov alebo cestovateľov vo všeobecnosti. Rada spomínam, keď sme sa stretli ako jedna partia v Mexiku – píšem o tom aj vo svojej knihe. Každý z nás cestoval sólo, no stretli sme sa na jednom mieste a rozhodli sme sa zdržať. Bolo to podmanivé. Ľudia z desiatich rôznych krajín bývali v jednom hosteli a každý deň vymýšľali nejaké aktivity. Už vtedy som mala prvú klientku. Veľmi ma oslovila súdržnosť komunity, a aj preto sa na cesty tak rada vraciam, či už pracovne alebo osobnostne. Vždy totiž nájdem novú inšpiráciu.

Keďže surfujem, stretla som sa s austrálskou surferkou Layne Beachley. Hoci je sedemnásobnou majsterkou sveta, je zároveň veľmi pokorná. Ona ma oslovila svojou osobnosťou ešte počas ciest Južnou Amerikou.

Stáva sa ti, že s niekým, s kým si sa spoznala v Bangkoku si sa znova stretla napríklad v Berlíne?

Iste. S niektorými kamarátmi sa vidím na rôznych miestach aj trikrát do roka. Stretávame sa aj v rámci nomádskej komunity. Vždy, keď niekam idem, využívam sociálne siete. Napíšem, kde som,neschovávam sa, a aj vďaka tomu som spoznala veľa nových zaujímavých ľudí a aj Slovákov. Je nás už veľa. Zďaleka nie som jediná digitálna nomádka zo Slovenska.

Téme Slovákov ako digitálnych nomádov sa chcem venovať vo svojom ďalšom projekte. Plánujem robiť podcasty s ľuďmi v rámci mojej komunity. Chcem ukázať, že nás šikovných ľudí zo Slovenska je veľa. Patria sem tí, čo si dokázali vytvoriť online podnikanie alebo sú na voľnej nohe a venujú sa zaujímavým projektom.

Akými životnými výzvami žiješ aktuálne?

Asi tým, ako manažovať tím na diaľku. S klientmi mám už systém dosť dobre rozbehnutý.

Teraz čelím výzve, ako efektívne a dobre komunikovať v internom tíme, ako sa popasovať s delegovaním úloh a vylepšovať projekt manažment.

Akú jednu myšlienku by si rada odovzdala začínajúcim nomádom alebo ľuďom všeobecne?

Myslím, že je dôležité použiť znalosti naučené na cestách lokálne. Napríklad, keď robím takýto rozhovor, premýšľam, ako to pomôže našincom. Chcem využívať svoje skúsenosti a motivovať k inému spôsobu života. Myslím si, že žiadny životný štýl nemôžeme porovnávať, či je lepší alebo horší. Každý si môže vybrať. Ide mi o to, aby som ukázala, že sa dá žiť aj ináč, keď človek chce. Viesť ľudí vychádzať zo svojej komfortnej zóny. Skúšať. Vytvárať si vlastný názor.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

biznis cestovanie kniha nomádstvo travel bloger ženy v biznise