Drahoš Šišovič je mladý podnikateľ, ktorý si stojí za svojimi ideálmi a hodnotami. Držal sa ich v časoch, keď bol muzikantom v HC/Punk kapele a drží sa ich aj dnes v podnikaní. MERCHYOU je perfektným príkladom toho, že biznis sa dá robiť aj udržateľne bez negatívneho dopadu na životné prostredie. Že treba dávať šancu ľuďom a skúšať. Že jednoducho treba robiť správne veci.
V minulosti si hral v kapele. Nechýba ti to? Je to koniec koncov úplne iný život než ten podnikateľský.
Možno trochu, ale keďže sme cez všetku našu dlhoročnú snahu nemohli fungovať, ako sme chceli, tak som ok. Ak si zo Slovenska a nie si „native speaker“ z UK, USA alebo Austrálie, je to iné. Čisto povrchná, ale faktická vec. HC/Punk kapela zo Slovenska nie je globálne – svetovo zaujímavá, hoci sme mali kvalitu (zvuk na nahrávkach, živé vystúpenia/shows atď). Prakticky aj keď vieš „neviem ako dobre” po anglicky, nie je to ono. Tiež ideálne potrebuješ žiť v metropole, kde to žije, kde sa „dejú veci” a nemáš to ako bokovku popri práci a škole, ale ideš do toho naplno.
S kapelou som vyrastal. Boli to dlhoroční kamaráti, ktorým som na začiatku pomáhal bookovať koncerty a turné. Potom som im na svojom labeli vydal niekoľko CD a neskôr som s nimi začal hrať. Kapela žila asi 10 rokov, ja som s chalanmi hral 7. Hrali sme koncerty v rámci Európy, ale aj vo svete, napríklad v Singapure. Mali sme turné v Číne, dvakrát v juhovýchodnej Ázií. Vždy sme boli minimálne dvakrát do týždňa zavretí v skúšobni, release za releasom, nikdy sme nemali žiadnu pauzu. Na československé pomery sme latku nastavili vysoko. Veľa kapiel nezažije polovicu toho, čoho sme boli súčasťou. Päť rôznych ľudí, ktorých zomkla hudba a dali do toho všetko v rámci svojich možností. Jeden z najlepších momentov bol, keď sa nám podarilo dohodnúť turné v Austrálii ako support kapely, ktorú sme roky obdivovali. Dohoda bola taká, že nás zoberú na turné v Austrálii a potom spolu prejdeme Európu.
Stroskotalo to na banalite – nášho lead gitaristu nepustili z práce. Robil vo firme v Rakúsku, ktorá v lete nedáva dovolenky, a keďže turné sa kvôli rôznym okolnostiam presunulo z mája na júl, nedostal voľno. Chápeš, Slovák, ktorý má TPP v Rakúsku za nemalé peniaze, výpoveď nedá. Dokonca padla aj táto alternatíva, lenže mal dvojmesačnú výpovednú lehotu a nestihli by sme to aj tak. Chceli sme ísť bez neho. Skúšali sme iných gitaristov, ale nedopadlo to dobre. Žiadal som bookingovku, aby turné presunuli, ale keďže na naše miesto čakalo 10 ďalších kapiel, nebolo o čom.
Pointa je, že asi takto sme mohli fungovať, hrávať turné a napredovať. Vždy bol problém kvôli školám a skúškovým obdobiam, robotám, čerpaniu dovoleniek, peniazom. Mňa osobne nebavilo hrať trikrát do roka vo Viedni, Žiline, Budapešti atď. Aby sa kapela posúvala, musí hrať turné so známymi menami svetovej scény, mať aspoň 200 koncertov za rok po celej Európe. Ak nemáš mamičku, ktorá ti to celé platí, kým sa nezačne dariť, je to pre päť členov HC/Punk kapely zo Slovenska skoro nemožné. Nehrám B-čkové role, buď robím veci úplne naplno, alebo vôbec.
Môže sa Slovák uživiť hudbou na plný úväzok? Ak sa teda nebavíme o veľmi komerčnej hudbe?
HC/Punk kapely nemajú šancu, ale toto nebolo nikdy o profite. Je to o nadšení, postojoch a názoroch. Tuším, že v roku 2012 sme chystali spoločné turné s Moja Reč + IdeaFatte. Podtextom turné bola časť textu od Moja reč „Nenos Steiner k majku nemáš vôbec šancu”. Chalani z kapiel nechápali, keď sme sa s nimi dohovárali na garanciách, že budeme hrať za 200 eur (často sme ale v realite hrali aj za menej). Päť ľudí, komplet backline a prenajatá dodávka? Všetko sme hradili hlavne z merchu ktorý sme už vtedy tlačili. Mimochodom, aj takéto situácie ma priviedli k nápadu založiť firmu na výrobu merchu.
Zmenil sa v niečom Drahoš – podnikateľ oproti Drahošovi – muzikantovi?
Nezmenilo sa nič, preto vedieme firmu spôsobom, akým ju vedieme. Nezabudli sme, odkiaľ pochádzame a nikdy nezabudneme. Brat, s ktorým vediem firmu, je z graffiti/hiphop komunity, prežili sme také veci, že raz spolu napíšeme knihu (smiech). Teraz ale máme možnosti ovplyvňovať veci reálne a nie len o nich hovoriť medzi kamarátmi alebo nosiť tričká s rebelským nápisom. Môžeme skutočne pomôcť človeku napríklad tým, že vytvoríme pracovné miesto a dáme mu prácu. Máme šancu vytvoriť koncept trvalo udržateľného biznisu a o to sa aj snažíme. Budem veľmi rád, ak si ostatné firmy a konkurencia začnú z MERCHYOU brať takýto príklad a nebudú len opakovať kroky, ktoré robíme.
Platíme dane/DPH vždy načas, zamestnanci majú pravidelne výplatu v predstihu na účte, snažíme sa maximálne. Aktuálne sme začali spolupracovať so Strednou odbornou školou polygrafickou v Bratislave, kde podchytávame a vychovávame mladých tlačiarov, ktorí budú u nás praxovať. Dostanú od nás prospechové štipendium, možnosť brigády popri škole a keď skončia štúdium, majú zmluvu o budúcej zmluve na TPP, na základe ktorej už počas štúdia majú u nás dohodnutú istú prácu. Ideálny model, ako by to malo a môže fungovať, že študuješ odbor, ktorý ťa baví a keď skončíš, dostaneš sa do firmy, kde máš istú a dobre platenú prácu a robíš to, čo si študoval. Nemusíš sa rekvalifikovať na finančného poradcu v OVB alebo na policajta. (smiech)
Nebojíš sa dať prácu ani recidivistom. Sú títo ľudia skutočným rizikom pre firmu alebo sú to len naše predsudky?
Bojíme sa, nemusia to byť len predsudky, ale keď to nevyskúšaš, tak to nezistíš. Zamestnávali sme človeka, ktorý fungoval ako raketa. Rajóny vždy čisté, ako ho naučili v base. Býval nastúpený na minútu presne, ale potom, ako u nás tri mesiace bezchybne fungoval a chceli sme mu ponúknuť TPP (dočasne bol na skúšku zamestnaný cez študentskú agentúru), zistili sme, že berie tvrdé drogy a nemohli sme si dovoliť ohroziť bezpečnosť ostatných zamestnancov. Tak to s ním nedopadlo veľmi dobre. Ale minule som čakal v aute na Bajkalskej na semaforoch a bola tam pani, vyzerala zdravá a dobre oblečená, čo žobrala od auta k autu. Že má tri deti, tak som jej povedal: „Zajtra ráno o 7:45 u nás nástup, potrebujeme do baliacej sekcie baliť textil.” Easy job – neprišla. Treba skúšať.
Takýto prístup sa na Slovensku často nevidí.
Robíme to podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Určite sa u nás nájdu nespokojní zamestnanci, ako všade, ale nikdy to nie je tak, že by ťa mali všetci radi.
Minulý týždeň mi externá firma, s ktorou spolupracujeme v rámci HR, posunula pani, ktorá mala záujem u nás nastúpiť do krajčírskej sekcie. Na pohovore hovorila, že aktuálne výplatu dostáva na päťkrát a že na výplatnej páske má napísanú inú sumu, ako zarába. Vraj v tej firme pracuje 14 rokov, ale už má toho dosť. Hovoril som si v duchu, že to nie je možné.
Aká je vlastne atmosféra u vás vo firme? MERCHYOU má svoje hodnoty, dokázali ste ich preniesť na zamestnancov?
Aktuálne máme „on board” tak 60 % ľudí. 30 % je takých, ktorí sa pridajú podľa situácie, keď je zle alebo keď je dobre. 10 % sú notorickí problémisti. Cieľ je jasný, dostať 30 % na palubu a ten zvyšok sa buď pridá, alebo odíde. Celkovú situáciu ale hodnotíme kladne, vnímame, že sa zamestnanci snažia.
Z MERCHYOU chceš spraviť „dreamjob,“ čo to pre teba znamená?
70 % ľudí trávi v práci celý život, viacej ako s rodinou. Moja predstava je nami vytvorené pracovné miesto obsadiť kvalifikovaným človekom, ktorý následne zarobí relevantnú mzdu. Čo je lepšie, ako vyštudovať, čo ťa baví a neskôr si vo svojom odbore nájsť prácu a dostať za ňu dobre zaplatené? Už len dobre sa vydať alebo oženiť. (smiech)
Súčasná generácia okolo 20-ky sa považuje za pomerne prelietavú, s vyššími nárokmi na slobodu a sebarealizáciu. Myslíš, že im vidina stabilnej a dobre platenej prace bude stačiť?
Keď súčasná generácia dospeje, tak si uvedomí, že tak ako nehnuteľnosti nebudú už nikdy lacnejšie, tak ani dobrá práca sa nebude dať zohnať jednoduchšie, nikdy. Čím skôr zoberú zodpovednosť do vlastných rúk, tým to bude pre nich lepšie. Takže áno, jedného dňa precítia, aké dobré je mať stabilitu v dobre platenej práci, ktorá ich baví, má zmysel a nebudú sa musieť báť o budúcnosť. Budú plánovať rodinu alebo si platiť svoje hobby, je to jedno. Dovtedy odporúčam sa čo najviac sebarealizovať, prelietavať, užívať si slobodu a zbierať skúsenosti, ako keď išlo vajce na vandrovku.
Čo môže podľa teba spraviť každý podnikateľ a zamestnávateľ pre to, aby bol svet lepším?
Dávajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie. Chápte, ako platiť dane, konať si zodpovedne povinnosti voči zamestnancom a dodávateľom, aby trh fungoval atď. V MERCHYOU to robíme a nedarí sa nám?
Nemyslite tak, ako by ste žili len dnes jednorázovo. Uvedomte si, že Zem a dnešok máme požičanú od našich detí. Toto nie je fráza, ale fakt. Nebuďme ignoranti k životnému prostrediu, budujme, nebuďme len konzumenti. Toto je môj „HardCore-Punk attitude“, keď si sa pýtala, či sa niečo zmenilo. (smiech)
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
