Eva Šugárová: Tvorba je dobrou cestou k životnému minimalizmu

Žilinčanka Eva Šugárová roky pôsobila v oblasti IT. Časom si uvedomila, že práca v lukratívnej sfére nestojí za to, aby držala na uzde svoju kreativitu a rozhodla sa IT nadobro opustiť. Aktuálne maľuje impresionistické obrazy, vedie kurzy maľby a pomáha menším lokálnym firmám s marketingom.

Evi, prezraď prosím, koho dnes môžeme spoznať pod menom Eva Šugárová?

Som výtvarníčka, prevažne krajinárka, so štýlom tvorby blízky impresionizmu. A tiež výtvarná lektorka. A konzultantka k vizuálnemu marketingu a brandingu v malom podnikaní.

Kedy sa u teba prejavili prvé sklony k maľbe?

V detskom veku, avšak moja rodina z mojej možnej kariéry umelca nebola vôbec nadšená. Nebola som zázračné dieťa, moja tichá, introvertná tvorba zostala akosi prehliadnutá. Bola som nasmerovaná k prozaickejšiemu povolaniu. Skončila som na priemyslovke.

Tvoja cesta k tomu, čo dnes robíš, sa netiahla úplne tradičnou líniou umelecká škola – profesia. Než si sa k maľbe dostala, pôsobila si v IT oblasti. Ako si sa v nej ocitla?

Vždy som bola kúsok technický typ a stále sú oblasti, v ktorých uvažujem ako muž. Do IT som vstúpila ako lektorka pre vzdelávanie k interným programom. A porozumela som im lepšie, ako som sama čakala. Posunula som sa na softvérovú testerku, tímlíderku testerov a analytičku. V IT som strávila viac než 10 rokov.

Bavila ťa táto profesia? Alebo si už od začiatku cítila, že „to nie je ono“?

Bolo to skvelé obdobie, veľa som sa naučila. Boli chvíle, keď som ako „blondínka“ plakala na svojom pracovnom stole, pretože som jednoducho kolegom seniorom nerozumela. A ťarcha zodpovednosti za projekt, cez ktorý sa liali obrovské peniaze, tú ťažko opísať.

Že „to nie je ono“ som začínala chápať predovšetkým na svojom zdraví. A na nemožnosti realizovať vlastné nápady. Kreativita, ktorej nedovolíte sa vyliať, vás po čase začne sama dusiť.

K tvorbe som sa jednoducho musela vrátiť aspoň v súbehu s vážnym povolaním. Doma. Nemala som ani improvizovaný ateliér. Maľovala som na kuchynskej linke.

Kedy a prečo to vyústilo do momentu, že si si povedala “dosť”? Ako prebiehal tvoj odchod z IT? Stalo sa to celé zo dňa na deň alebo tomu predchádzal nejaký proces kalkulovania a príprav?

Začalo to ako bežný sabatikal. Dala som si pauzu, ktorou som predišla vyhoreniu. Vycestovala som, tvorila na severe Poľska aj krížom na ceste Talianskom. Ochutnala som príliš veľa krásy, aby som sa vrátila do povolania, ktoré mi už roky predtým nedávalo komplexný zmysel.

Nebolo výhodnejšie zladiť dobre platený job v IT a maľovanie si ponechať ako voľnočasovú aktivitu?

Takto som skúšala fungovať pár rokov. Asi nie som ten typ, ktorý sa vie rozdeliť a robiť dobre dvojo rozdielnych aktivít súčasne. Viem „horieť“ iba pre jednu misiu.

Aké boli začiatky? Predsa len, nemala si za sebou umelecké vzdelanie ani mimoriadne veľa praxe. Bolo to náročné?

Vlastne som si ďakovala, že som sa počas všetkých tých rokov súbehu IT a voľnočasovej tvorby už prezentovala na webe. Ľudia ma poznali a vnímali moju tvorbu.

Nebola som naivná. Začiatky, a to najmä vo finančne podvyživených oblastiach (áno, výtvarníčina takou je), bývajú drsné. Vystavala som si rezervu a nejaký čas som z nej pri rozbehu žila.

Veľkú časť mojej klientely tvoria pracovne vyťažení ľudia z klasických povolaní. Vedia, že som prešla tŕnistou cestou samouka. Vedia, že ich budem učiť inak ako akademik. Možno praktickejšie a s pochopením všetkých limitov bežného života.

Necítiš sa niekedy pri svojich klientoch tak trochu ako psychológ? Píšeš, že sú to vyťažení ľudia a pri tvorivom procese asi zo seba ľudia vypúšťajú emócie.

To si trafila. Je úžasné sledovať, ako tvorivý proces človeka otvára. Myslím, že tvorba je dobrou cestou k životnému minimalizmu. K šťastiu, ktoré je takmer zadarmo.

Na jednej strane zadarmo, na druhej si spomínala, že na začiatku si si vystavala rezervu a nejaký čas z nej pri rozbehu žila. Je vôbec reálne fungovať ako umelec bez predošlého zabezpečenia alebo nejakej paralelnej práce?

Je to reálne, ale má to háčik. Vždy je dobré tvorbu kombinovať s iným, súvisiacim zdrojom obživy. Keď predaj obrazov zastagnuje alebo dlhodobo neprichádza inšpirácia, je dobré mať plán B. U mňa je plánom B konzultantská činnosť. Je stále blízka kreativite, som v nej obklopená farbami, ale ide o presah do biznisu.

Čomu sa môžu účastníci priučiť na tvojich kurzoch?

Vyučujem dve techniky – prašný pastel a akryl. Obe milujem, obe mám v ruke už roky. Sú vhodné pre začiatočníkov, hobby tvorcov aj profíkov, a našla som si pre ne finty, ktoré ohromne rada odovzdávam.

Nevyčítaš rodičom, že ťa nenechali od začiatku ísť smerom, ku ktorému si inklinovala?

Vôbec nie. Som vďačná za celú tú cestu, ktorou som si musela dravo a sama prejsť. Možno vďaka tomu dnes nie som nepraktický umelec s hlavou v oblakoch. Držať kontakt s realitou je fajn.

Aké sú najväčšie pozitíva života umelca na voľnej nohe?

Sloboda. A možnosť voľne tvarovať svoju budúcnosť. Ako umelcovi sa mi prepečie neskutočné množstvo výstredností. Keď sa mi to hodí, mám ružové vlasy. Obliekam si divné šaty a návštevy mám najradšej ráno, tak o siedmej.

Čo konkrétne pre teba znamená „sloboda“?

Asi mám závislosť na útekoch z komfortnej zóny. Milujem nové začiatky. Život výtvarníka je o prekvapeniach uprostred vlastnej hlavy. O nasledovaní náhleho nápadu. A tak dnes pracujem zo Žiliny a o týždeň z Benátok. Dnes sa budem tri hodiny zamilovane pozerať na čerešňu, čo mi kvitne vo výhľade z ateliéru. A cez víkend ju bez prestávky maľovať. Nie preto, že musím, ale preto, že chcem.

Aby už žiadny rozhovor neušiel vašej pozornosti, náš heroesBOT vám do Messengera pošle správu ihneď po jeho publikovaní. Prihláste sa kliknutím na odkaz.

A ako vyzerá tvoj vlastný tvorivý proces?

Túlam sa krajinou a veľa fotím. Zvyčajne skoro ráno alebo krátko pred západom slnka. Ako ťažký slnečný alergik nemám veľmi na výber. Tento zdravotný limit je však práve pre krajinára požehnaním. Ranné a večerné svetlo prírode pristane. Potom sa zatvorím do ateliéru a prenášam videné na plátno. A ozaj, tvorím, iba keď som šťastná. Asi nie som ten typický umelec, ktorý zo seba skrz farby vylieva depresie.

Kde je možné vidieť tvoje diela?

Ako nepokojná nátura nie som schopná pomaly dopĺňať a hromadiť ucelenú kolekciu obrazov pre výstavné účely. Vážne. Akonáhle mi niečo dlhšie stojí doma, som schopná to premaľovať. Alebo zničiť. Som webový človek, žijem na www.evasugarova.com, sociálnych sieťach a virtuálnych galériách.

Rozhovor vznikol v spolupráci s Profesia days. Evu môžete naživo stretnúť 15. mája na Profesia days v Žiline.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

eva sugarova impresionizmus kreativna praca malba