Gabriela Augustínová: Životné prostredie ničíme aj naším nezáujmom o to, čím perieme

Gabriela Augustínová je majiteľkou eko-drogérie Mydlinka. Vznikala v čase, keď začali byť pojmy ako fair-trade, bio či zero waste používané čoraz častejšie. Gabikiným prvotným podnetom k otvoreniu obchodu však nebola vízia bio biznisu, ale syndróm vyhorenia a domáca čistička odpadových vôd. Jej zistenia ju postupne priviedli k vlastnej filozofii 3xEKO, o ktorej viac hovorí v rozhovore.

Čomu ste sa venovali predtým, ako ste sa rozhodli začať podnikať?

Pracovala som v úplne inej sfére, robila som psychologické poradenstvo pre deti a rodiny v detskom domove. Po deviatich rokoch som cítila, že u mňa začína syndróm vyhorenia, preto som si povedala, že sa skúsim venovať niečomu inému.

V tom istom čase mojej dcére napadla myšlienka, že by sme mohli skúsiť otvoriť obchod. Keďže mám farmaceutické vzdelanie, bola som naklonená myšlienke predávať drogériu, a to najmä čapovanú, pretože tá by mohla ľuďom priniesť iný pohľad na veci, ktoré dovtedy používali. Riešili sme to ešte v roku 2015, keď som uvažovala, že si dám od pôvodnej práce pauzu a skúsim niečo nové. A tak sme vstúpili do neznáma.

Čo ďalšie vás viedlo k tomu otvoriť si práve eko-drogériu?

Obzor nám otvorila aj naša domáca čistička odpadových vôd, vďaka ktorej sme si všimli, že ak používame komerčné čistiace prípravky, tak veľká časť baktérií, ktoré čistia vodu, neprežije. Zistili sme, že si musíme zadovážiť iné prípravky a začali sme nakupovať v iných obchodoch.

V tom čase bolo na Slovensku málo takéhoto tovaru. Dá sa povedať, že existovalo pár priekopníkov, ktorí sa objavovali väčšinou na východe Slovenska. My sme sa spojili s pani zo Žiliny. Jej prípravky nám vyhovovali, a povedali sme si, že skúsime otvoriť obchod.

O otvorení sme uvažovali na jeseň roka 2015, ale všetko sa napokon posunulo k marcu 2016. Vtedy sme už vedeli, že prinášame prípravky, ktoré sú minimálne na 90 % bio rozložiteľné, no chceli sme mať aj 100 %.

Dôležité pre nás bolo aj to, že naše produkty budú vo väčších nádobách, aby sme ušetrili plast aj uhlíkovú stopu. Aby však ľudia nekupovali mačku vo vreci, rozhodli sme sa, že prípravky budeme najskôr predávať v minimálnych množstvách. Každý si tak mohol otestovať, či mu prípravky vyhovujú alebo nie.

Vážime si najdôležitejších hrdinov dnešných dní, a preto sme sa rozhodli z každej predanej knihy venovať 5 € iniciatíve Kto pomôže Slovensku, ktorá zabezpečí najdôležitejšie ochranné pomôcky pre zdravotnícke zariadenia a domovy sociálnych služieb. Kúpou knihy Meet the Heroes ich podporíte aj vy.

Tak nejako vznikla vaša filozofia 3x EKO?

Áno. Po tom, ako som dosť dlho pracovala v sociálne znevýhodnených prostrediach s ľuďmi, ktorí mali hlboko do peňaženky, som si povedala, že keď budeme takto fungovať, bude to hlavne prínos pre nich, rovnako ako aj pre dôchodcu či slobodnú mamičku, ktorým popri iných výdavkoch nezostane veľa peňazí nazvyš.

Keď to vychádza na 50 centov na pranie, a vyrátajú si, že perú len desaťkrát za mesiac, vyjde to lacnejšie, ako keby museli kupovať nejaké veľké balenie.

Preto sme to nazvali 3x EKO. Prvé dve roviny sú vyslovene o ekológii, tretie o ekonómii. Ekológia o rozložiteľnosti a o nádobách keďže ľudí povzbudzujeme, aby používali opakovane tie isté, kým sa dá. A tretia, ekonomická, nech si každý kúpi také množstvo, na aké má. Môže si kúpiť aj minimálne množstvo na jedno použitie.

Ďalšou vecou je, aby ľudia nemíňali peniaze na prípravky, ktoré im nevyhovujú alebo ich vôbec nepotrebujú.

Mali ste od začiatku podnikateľské ambície?

Vôbec nie. A poviem vám pravdu, keby som v tom čase išla do podnikania sama, tak by som to nikdy neuskutočnila. Podporila ma moja dcéra v tom, že mám farmaceutické povedomie, o chemikáliách viem veľa a rovnako viem aj pracovať s ľuďmi. Povzbudila ma, aby sme to skúsili. Zo začiatku sme v tom boli s dcérou, ale postupne sme sa dohodli, že bude lepšie, keď to potiahnem sama.

Aké boli vaše začiatky s obchodom?

Veľmi ťažké. Vložili sme do toho dosť peňazí a prvotné náklady sa prvý polrok len točili. Ľudia zo začiatku o ekologickej drogérii nevedeli a neverili jej. Nápis ekológia bol už aj vtedy strašiakom, že ide o niečo drahé a nefunkčné. Tak sme postupne ľudí učili, aby to aspoň vyskúšali.

Najskôr som im vysvetľovala, že na pranie je potrebná mäkká voda, pretože tvrdá sa so saponátom zráža a nefunguje, a že nie je potrebné používať príliš veľa pracieho prípravku. Mnohí chcú mať voňavú bielizeň, no zbytočne dávajú deci a pol aviváže, keď stačí aj 40 mililitrov. Vôňa sa nedá prevoňať, pretože má svoj strop a ľudia sa pomaly naučili, že naozaj stačí málo a má to efekt.

Približne pol roka som len chodila do práce a celá domácnosť bola na mojom manželovi. Finančne to neprinášalo veľa, ale povedala som si, že to musím vyskúšať a venovať tomu aspoň rok, pretože keď niečo ide veľmi rýchlo hore, tak to aj rýchlo klesne. Išli sme na to radšej postupne a pomaly.

Najskôr sme mali malú predajňu, v podstate polovicu z tej dnešnej. No mali sme aj veľmi veľa plánov, ktoré sme chceli uskutočniť, ale v tom čase na to naozaj neboli financie. A čo sa týka marketingu, nemali sme vôbec na nič. Všetko, čo sa objavilo v médiách, išlo postupne cez ľudí, ktorí k nám chodili a dávali odporúčania. Nikdy som žiadnu reklamu nezaplatila.

Ako ste už spomínali, v roku 2015 nebolo o zero waste počuť z každej strany. Dnes je situácia iná.

Boli sme asi prvá predajňa, ktorá sa aj nejakou reportážou dostala do povedomia. Keď bola na Slovensku prvýkrát Bea Johnson, prezentovala sa aj filozofia našej predajne. Bola úplne nadšená z toho, že aj na Slovensku niečo také máme. Mnohí sa ma pýtali, odkiaľ o zero waste viem a ja som im hovorila, že o tom vlastne nič neviem.

To, že som išla v nejakej filozofii, ktorá sa paralelne odohrávala v iných krajinách, nebolo mojím zámerom. Podľa mňa ak ľudia v Brazílii, Indii či na Severnom póle majú rovnaký alebo podobný spôsob života, ešte neznamená, že ide o nejaký smer. Sú to jednoducho ľudia, ktorí vyznávajú určité hodnoty a robia ich paralelne s niekým iným bez toho, aby vedeli, že sa niečo podobné odohráva aj niekde inde vo svete.

Viedla vás k takému prístupu z časti aj vaša domácnosť?

Presne. Domácnosť, čistička aj slová mojej dcéry, aby sme to skúsili, pretože niečo také tu ešte nie je a možno to bude pre ľudí prínosom.

Keďže rada pomáham ľuďom, povedala som si, že to musíme vyskúšať a vysvetliť im, že to, čo si obliekajú, sa dotýka ich kože a keď nám v čističke kapú baktérie, ktoré zožrali vodu plnú parabénov a ropných látok, tak to isté sa deje koži a črevám.

Je to o imunite. Ľudia vedia, že majú zdravo jesť a zameriavajú sa na črevo, no koža je druhý imunitný systém. Všetko, čo je na koži, preniká aj pod ňu. Používanie priveľmi syntetických, chemických prípravkov je presne to isté, ako konzumácia mäsa plného hormónov alebo chemických zložiek. Všetci sa dívajú na svoje telo len cez jedlo či pohyb, ale druhá vec na ktorú majú myslieť, je to, čo nosia, v čom oblečenie perú a aké používajú čistiace prostriedky.

Aký je rozdiel medzi používaním ekologických prostriedkov v porovnaní s tými syntetickými?

Je to presne o tom, že človek musí nájsť stred. Niekomu vyhovuje syntetika, pretože nemá veľa času, a tak použije jednu kapsulu, ktorá obsahuje prací gél, aviváž aj zmäkčovač. Ale tieto látky nie sú sami o sebe natoľko stabilné, aby spolu fungovali.

Na to, aby to tak bolo, je potrebný stabilizátor, ktorý vykompenzuje čas rozpadu. V kapsule sa roztopí najprv časť, ktorá má pôsobiť ako mydlo, potom naskakuje druhý program v práčke, a tam už je aj aviváž. Keď to je všetko spojené v jednom, automaticky tam musia byť určité procesy navyše, pretože bežne takto prípravky nefungujú.

Je to podobné ako očkovacia látka. Keď máte v jednej očkovacej látke viac antigénov pokope, tak si navzájom ubližujú. Jeden pôsobí proti tomu druhému. Aby nepôsobili proti sebe, tak tam musí byť chemická brána. Takisto to funguje pri chemických pracích prípravkoch.

Každý, kto sa rozhodne používať prírodné pracie gély, musí automaticky vedieť, že ho to bude stáť minimálne nejaký čas. Nefunguje to tak, že tam niečo dáte a máte vybavené. Je to o postupnosti. Najprv musíte mať vodu mäkkú, čiže použijete zmäkčovač vody, následne primerané množstvo gélu a ak chcete, pridáte aviváž alebo ocot. Kapsula to vyrieši tak, že ju vložíte a o nič sa nestaráte, len nastavíte želaný program.

Pri hocijakej teplote spôsobuje to isté. No pri prírodných géloch je to úplne inak. Pri nízkej teplote potrebujete niečo, čo aktivuje mydlo, pretože to pracuje pri rovnakej teplote, akú má ľudské telo. Keď je pri praní teplota nižšia, sú potrebné väčšie otáčky práčky alebo gél, ktorý obsahuje látku poháňajúcu mydlo, aby pralo aj pri nízkej teplote.

Pokiaľ sa niekto zamýšľa nad tým, prečo by mal dávať niečo navyše, tak to svedčí o lenivosti. Potom sa však ozýva príroda, ale aj telo.

Ako teda pôsobia tieto prípravky, keď sú mnohí zvyknutí používať syntetické pracie prostriedky a neprišli na to, že by im mohli škodiť?

Kedysi dávno ľudia prali dobre. Vedeli, že v tvrdej vode sa prať nedá, a preto zbierali dažďovú vodu alebo používali zmäkčovač vody – klasickú praciu sódu.

Pri našom rýchlom živote sme sa zabudli pozerať na prírodu a sami na seba. Keď má niekto alergiu či ekzém, tak nerobí nič iné, len vymetá lekárne a kupuje krémy. Málokedy sa zamýšľame nad tým, čo ekzém vlastne spôsobuje, a pritom prvé, čo musíme riešiť pri ekzéme alebo imunitnom probléme, sú jedlo, pracie gély a dedičnosť.

Keď už niekto takýto problém má, tak mu minimálne poviem, aby začal vodu zmäkčovať a prestal používať aviváž, ktorá má v sebe syntetické látky, antistatickú látku a parfém. Je lepšie použiť čistý ocot alebo náhradu aviváže a minimálne množstvo gélu alebo prášku. Vtedy sa to začne meniť. Poznám už dosť ľudí, ktorým to pomohlo.

Aké sú najčastejšie chyby, ktorých sa ľudia dopúšťajú?

Základom je, aby na to hlavne prišli. Keď niekomu predostriete, aby začal používať prírodné gély, no jemu nič nie je, tak to robiť nebude, pretože z časového hľadiska je ľahšie použiť vec, ktorú pozná roky rokúce. Ja takým ľuďom hovorím hrubokožci. Používajú tie prípravky a neriešia, koľko je tam syntetiky, parfému a zbytočných látok.

Mnohí začnú rozmýšľať úplne inak, keď majú malé deti. Snažia sa ich chrániť. Veci začnú robiť inak, lepšie aj vtedy, keď ochorejú.

A aké sú tie chyby?

Je to napríklad používanie chemických prípravkov, ktoré sú príliš voňavé. Niektorí sa ani nesnažia zmäkčovať vodu, pričom práve to je prvá základná vec. Často sa ma ľudia pýtajú, ako môžu zistiť, že majú tvrdú vodu. Je to veľmi jednoduché. Keď sa tvorí vodný kameň vo varnej kanvici, vo vani a tam, kde je používaný vodovodný kohútik, tak je voda jednoznačne tvrdá. Tá sa potom pri spájaní s mydlom zráža v bielizni aj v práčke.

Čo by sme teda pri praní mohli robiť lepšie?

Keď už nič iné, tak zmäkčovať vodu a používať menej gélov. Pri mäkkej vode stačí minimálne množstvo pracieho gélu, a to dokonca aj toho chemického. Keď si všimnete akýkoľvek komerčný prací gél v drogérii, objavíte vzadu nálepku, že pri mäkkej vode treba použiť oveľa menej prostriedku ako pri strednej alebo tvrdej vode. Treba si pozorne pozrieť tie stupnice.

Ľudia by sa mohli zamyslieť nad tým, kde sa to množstvo prášku stráca alebo ukladá. Je jednoduchšie použiť dvojnásobné množstvo prostriedku pri tvrdej vode miesto toho, aby sme si upravili tvrdú vodu na mäkkú?

Sú to fakt základné procesy, na ktoré ľudia zabúdajú. Pri používaní nadmerného množstva pracieho mydla ostane prádlo veľmi prezásadované, ale najhoršie je, že sa v ňom aj uloží. A mydlo samo o sebe je alergénom. Jeho nadmerné používanie nepomáha ani práčke, pretože sa stále niekde ukladá. Príde čas, že periete v uzavretom kruhu, kde je mydla viac, ako by malo byť.

Čo by mohlo pomôcť k lepšiemu povedomiu?

Chcela by som, aby mal každý panelák v mestách na pol roka jednu čističku vôd. Vyzerá síce ako žumpa, ale keď domáca čistička správne funguje, nesmrdí a ani neviete, že tam je. Sírovodíkový zápach, ktorý je často pri poklopoch v mestách, ukazuje na nefunkčnosť. Pokiaľ baktérie žijú a správne spracovávajú, tak nesmrdia. Pokiaľ nežijú a v čističke nemá čo vodu rozoberať, vytvára sa zápach. To je presne sírovodík, ktorý sa tam hromadí.

Keby mala každá domácnosť na pol roka na starosti čističku, tak by si to ľudia uvedomili. Keď do nej vypúšťajú všetko, čím perú, čistia, umývajú a tie baktérie vymierajú, čo to robí s mojím telom, keď mám tie látky na sebe?

Takže človek, ktorý nemá domácu čističku, to nemá ako odpozorovať.

Vôbec. Povedia si, že majú kanalizáciu. Ale takisto sú napojení na veľkú centrálnu čističku a v podstate ničia životné prostredie tým, že ich vôbec nezaujíma, koľko a akého gélu použijú, pretože sa ich to v tej prvej línii netýka. No my, ktorí máme čističky pod nosom, používame na polievanie trávy aj tú vodu, ktorá sa v lete vykvapkáva von. To znamená, že keby som mala vodu otrávenú, tak by tam žiadna tráva nenarástla. A čo tie ovocné stromy, ktorých plody konzumujeme? S čističkou si človek skôr uvedomí, že si predsa nebude škodiť aj na niečo, čo bude jesť.

Je to kolobeh prírody, ktorý sme zabudli pozorovať a zameriavať sa naň. Ak ľudia nebudú myslieť aj na druhých, raz sa to niekde vráti. Treba sa zaujímať aj o to, v čom periem alebo čím čistím.

A viete čo je najhoršie? Že veľké chemické podniky na toto vôbec nemyslia. Aj pri mne nakupujú ľudia, ktorí tam pracujú. Napriek zamestnaneckej zľave, vďaka ktorej by ich to tam vyšlo omnoho lacnejšie, povedia, že ich výrobky sú veľmi chemické a preto ich nekupujú.

No pokiaľ budú ľudia svojimi nákupmi ďalej podporovať veľké korporáty, tie nebudú mať dôvod meniť svoje zloženie. Nikto iní ako zákazníci to meniť nebude. Preto je na čase apelovať na veľké firmy, aby vyrábali svoje čistiace prípravky v čo najväčšej biorozložiteľnosti, aby nezaťažovali prírodu ani ľudskú pokožku.

Je nakupovanie v zero waste obchode drahšie ako v bežnom supermarkete?

Ľudia sa ma niekedy pýtajú, prečo máme mydlo za istú cenu, keď ho vedia kúpiť inde oveľa lacnejšie. No bohužiaľ, prírodné mydlo nie je chemický výrobok a pri výrobe sa nepoužívajú žiadne parabény ani ropné látky, pretože výrobcovia používajú čisté, kvalitné látky. Príkladom je čistý panenský olivový olej, ktorý je neporovnateľne drahší ako oleje, ktoré používajú komerčný výrobcovia. Veľa veľkých spoločností používa látky z použitých olejov. Vtedy je cena úplne iná ako pri čistom panenskom olivovom oleji.

Takisto nie je palmový olej ako palmový olej. Jeden sa získava z paliem, ktoré nie sú postrekované, ale určené presne pre nejakého výrobcu. Napríklad jedna firma, s ktorou spolupracujem, ho má certifikovaný. To znamená, že neobsahuje žiadnu chemikáliu, ktorá by bolo využitá pri vyrábaní oleja. Ale existuje palmový olej, pri ktorom sa na to vôbec neprihliada. Ak výrobcovia pracujú s certifikovanými látkami, tak za ne zaplatia oveľa viac.

Nie je jednoduché ľuďom povedať, aby to vyskúšali, lebo sa to oplatí nielen kvôli ich životu, ale možno aj pre tých, ktorí prídu po nás či pre prírodu, ktorá nám to tu nachystala na viac generácií a my sme jej to ukradli. Zabudli sme na to, na čo sa pozerali ľudia pred nami. Ja sa teraz spätne vraciam k môjmu dedovi a babke, ktorí naozaj nemali žiadne vzdelanie, ale vedeli, čo môžu a čo nemôžu. Vedeli, kedy je príroda prichystaná a čosi im dá alebo čo jej kedy musia vrátiť.

Hovorím aj mamičkám, že je super keď sa deti učia samostatnosti, ale pokiaľ nemajú mantinel a nemá ich aj dospelý človek, tak padá do priepasti. Musíte mať nastavené určité hranice a neprekračovať medze niekoho a niečoho.

Čo vás na vašej práci napĺňa?

Každé ráno sa mi dobre vstáva, pretože si hovorím, že možno opäť príde niekto, kto to predtým nepoznal a zmení sa to. Viem, že je to jeden bod k tomu, aby sa ľudstvo malo lepšie, už len keď to pochopí a zmení jeden človek.

A keď sa ľudia vracajú a hovoria, že im to vyhovuje, pomohlo a že ich dieťa už nemá ekzém, tak mi to stačí. Vždy sa dá niečo zlepšiť a nie je to len o správnom praní.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

eko-drogéria ekológia ekologické pranie udržateľnosť zero waste životné prostredie