Ivana Grešlíková: Vecami sa zbytočne neobklopujem, ale keď príde na knihy, som trochu pokrytec

Ivana Grešlíková žije nomádskym spôsobom života už takmer 15 rokov. Krajiny a ľudí v nich spoznáva pomaly, s rešpektom a zodpovedným prístupom. Nezaujímajú ju dovolenkové atrakcie, ale autentický život. Živí sa najmä písaním reportáží a cestovateľských sprievodcov. Prednáša o udržateľnom a zodpovednom spôsobe cestovania ako paralele k masovému turizmu. Nedávno jej vyšla kniha U vás zjem všetko, ktorá cez 12 príbehov približuje 7 krajín z iného uhla pohľadu ako sme zvyknutí. Knihy sú v jej živote veľmi dôležité. V rozhovore pre Heroes spomenula nielen svojich päť obľúbených kníh, ale aj zdroje, odkiaľ čerpá pri svojich cestách, ktoré sú všetko len nie obyčajným kĺzaním po povrchu.

Väčšinu času v roku tráviš v zahraničí, venuješ sa písaniu reportáží pre magazín Lidé a Země, Geo a ďalšie, napísala si dvoch cestovateľských sprievodcov, knihu, pravidelne uverejňuješ články na svoj blog aj príspevky na sociálne siete. Tvoje texty sú obsahovo veľmi hodnotné. Veľa píšeš, stíhaš aj čítať?

Stíham. Paradoxne, viac než predtým, ako som začala písať. Možno je to tým, že svet kníh je len jeden a človek časom pozvoľna preklopí pozornosť z čítania na písanie a opačne. Absorbovať knihy bez potreby zdieľať svoje vlastné myšlienky na papier by šlo, ale je ťažké predstaviť si, že autori kníh by mali k čítaniu vlažný vzťah.

Aké knihy máš rada?

Mení sa to, každý polrok som „na inej vlne“. Sú mesiace, keď hltám cestopisy, inokedy príručky marketingu alebo čokoľvek z českého vydavateľstva Jan Melvil Publishing. Rada sa vraciam ku knihám, kde sa realita prelína so snom. Vtedy najradšej držím v rukách čokoľvek od Olgy Tokarczuk. Obdivujem jej schopnosť ponoriť sa do obyčajných vecí, a pritom neprvoplánovo šokovať.

Je o tebe známe, že cestuješ naľahko s pár vecami. Zmestí sa ti do batožiny kniha?

Niekoľko sa ich zmestí vďaka e-čítačke. Stane sa, že ma pochytí nostalgická chvíľka za papierom, ale vynahradzujem si to počas house sittingu, keď sa občas majiteľom starám o dom a zvieratá, kým sú preč. Sami mi ponúknu, aby som si poslúžila ich knižnicou. Takto som sa dostala k dejinám Vietnamu, alternatívnej medicíne v Mexiku, cestopisom z Afriky… No a pravidelne po návrate domov k rodičom čítam knihy z ich knižnice, neraz aj tie isté.

Si cestovateľka, ktorá necestuje podľa turistických bedekrov. Kde teda čerpáš informácie o krajine, ktorú sa chystáš navštíviť?

Najčastejšie z knižných cestopisov, podcastov, reportáží v časopisoch, vlogov alebo dokumentárnych filmov. Na praktické informácie používam Wikitravel alebo stránky expatov, ktorí v danej krajine žijú dlhodobo. Napríklad na Strednú Áziu a Hodvábnu cestu je dobrá stránka caravanistan.com, pre juhovýchodnú Áziu travelfish.com. Tam hľadám základné info. Konkrétne menej známe miesta a kultúrne zaujímavosti sa nejak objavia už v samotnej destinácii alebo sa k nim dostanem vďaka tipom od domácich pri náhodnom zablúdení.

Nedávno ti vyšla kniha U vás zjem všetko. Nejde o sprievodcu, skôr o knihu vyskladanú z príbehov z tvojich siedmych rokov na cestách. Môžeš nám ju priblížiť?

Knihu tvorí dvanásť príbehov zo siedmich krajín. Zámerom je poodhaliť menej diskutované témy, ktoré na cestách vnímame, no možno nemáme čas sa nad nimi zamyslieť a spýtať sa, prečo sa dejú. Nenachádzam odpovede, skôr sa očami domácich cez rozhovory s nimi a pozorovaním toho, čo vidím, snažím priblížiť dané krajiny z inej strany, i keď nie vždy veľmi vábivej. Súčasťou knihy sú aj krátke videá, ktoré som zostrihala špeciálne pre túto knihu. Ľudia sa k nim dostanú prostredníctvom QR kódov na konci vybraných kapitol a prístup majú len majitelia knihy.

Odporučíš nám nejakú knihu o zodpovednom cestovaní?

Veľmi fajn je absyntovka Vitajte v raji. Autorka Jennie Dielemans v nej síce neponúka priame riešenia problémov turistického priemyslu, ale trefne načŕta dôsledky masového turizmu. Ak niekto, koho téma zaujíma, nevie, kde začať, tak štartovací bod by mohli byť tipy v Going Local: Experiences and Encounters on the Road od Nicholasa Kontisa.

Pokiaľ niekoho zaujíma viac odborný pohľad, je tu kniha Taking Responsibility for Tourism od „guru“ medzinárodnej komunity zodpovedného cestovania Harolda Goodwina. Je síce desať rokov stará, ale mnohé pripomienky autora sú stále aktuálne. No a potom Looptail od Bruce Poon Tipa, zakladateľa G Adventures, ktorý na vlastnom príklade dáva veľa nádeje tomu, že aj s cestovkou sa dá objaviť svet zodpovedne a zážitkovo.

Študovala si anglický a ukrajinský jazyk, s rodinou hovoríš ukrajinsky, väčšinu času roka žiješ v zahraničí. V ktorom jazyku najradšej čítaš knihy?

Najčastejšie v angličtine, ale veľmi rada čítam české a ukrajinské originály.

Ktorá kniha ťa v živote najviac ovplyvnila?

Ženy, ktoré behali s vlkmi. Mám rada knihy, ktoré mi nenápadne ponúknu radu, ktorú v danej chvíli potrebujem bez toho, aby som mala pocit, že šťastie je len pre vyvolených. Clarissa Pinkola Estés vie presne, ako žene nastaviť zrkadlo v tom dobrom zmysle slova. Ide cez príbehy, archetypálne vzorce, ktoré naša kultúra neprijíma vždy s nadšením, ale stojí za to pomaly sa knihou prelúskať. Mne pomohla v čase, keď som sa borila v kreatívnej strnulosti, vzťahoch. Z mýtov a spôsobu, akým sú podané, ide veľké povzbudenie.

Máš nejaký rituál spojený s čítaním?

Rada čítam vonku. A snažím sa vyhradiť si nedeľu ako čítací deň, keď som offline.

Si stále na cestách, bývaš na rôznych miestach, mám pocit, že sa neviažeš k hmotným statkom. Je kniha niečo, čo potrebuješ vlastniť alebo je pre teba dôležité skôr to, čo ti ostane v pamäti po prečítaní? Túžiš napríklad mať jedného dňa doma veľkú knižnicu plnú obľúbených kníh?

Snažím sa zbytočne neakumulovať, to je pravda, ale ak príde na knihy, tu som trochu „pokrytec“. Nechávam si silné knihy u našich alebo ich darujem dobrým kamarátom, u ktorých ich budem môcť nájsť aj po rokoch. Čo sa týka vlastnej knižnice, tú si užívam u rodičov v Prešove. Vďaka profesiám oboch rodičov som vyrastala medzi policami kníh o umení, so sestrou sme boli pravidelne zásobované slovenskými a ukrajinskými rozprávkami, legendami. S knihou môj deň začínal a končil. Tak veľkú knižnicu ako majú rodičia zrejme nezozbieram, ale ktovie, možno raz príde aj na to, že si budem v obchode vyberať namiesto čo najľahších trekových topánok peknú policu na knihy.

Šantaram (Autor: Gregory David Roberts)

Samotný príbeh, dialógy, kultúrno-spoločenská situácia medzi riadkami… Absolútne geniálna beletria pre všetkých, ktorí sa chystajú do Indie alebo v nej už boli, no chýba im zopár kúskov puzzle, aby krajine a jej ľuďom lepšie porozumeli. Knihu som čítala počas dvojmesačnej cesty po Indii, a v mnohých situáciách bola potrebným katalyzátorom.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Moc faktov (Autori: Hans Rosling, Ola Rosling, Anna Rosling Rönnlund)

Odporúčam tým, ktorí vidia svet skôr v sivých až čiernych farbách. Vtipne a faktologicky podložené naše vnímanie udalostí vo svete. Mnohí sa v knihe nájdeme, hlavne ak máme tendenciu posudzovať situáciu bez potrebných faktov len na základe dojmov, útržkových správ z médií a hlavne bez potrebného kontextu. Kniha, ktorá sa dnes hodí viac než inokedy.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Pamět mojí babičce (Autorka: Petra Hůlová)

Jedna z najkrajších kníh o Mongolsku. Petra Hůlová má nielen rozprávačský talent, ale aj schopnosť nezasahovať do cestopisu zbytočnými osobnými vsuvkami. Sama v Mongolsku žila, z čoho vznikol tento famózny román o troch generáciách žien. Chce to väčšie úsilie udržať pozornosť, keďže kniha je prešpikovaná slangom a autentickými pomenovaniami, ale práve to ju robí výnimočnou.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Slon na Zemplíne (Autor: Andrej Bán)

Pre mňa jeden z top reportážnych počinov na Slovensku. Neviem to povedať menej pateticky, ale Andrej Bán je pre mňa osobne vzorom po autorskej i fotografickej stránke. Mať jeho odvahu, citlivo uzemnený pohľad na veci počas toho, ako navštevujeme nové krajiny, zredukovali by sme mnoho nefunkčných spôsobov vnímania inakosti. Zo Slona na Zemplíne je smutno. Bán odkrýva veci, ktoré sme začuli kdesi v správach a zabudli na ne. Tu zrazu v reportážach vidíme za oponu nešťastí, ktoré sa dejú u nás na Slovensku a práve to si zapamätáš z knihy najviac. Surovosť krajiny, ľudí.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Ako nakŕmiť diktátora (Autor: Witold Szabłowski)

Keď sa povie Poľsko, prvé čo mi napadne, sú kvalitné reportáže. Ako táto kniha, ktorá je dôkazom, že pomalá žurnalistika je vďačný nástroj. Skvele zdokumentované príbehy osobných kuchárov piatich diktátorov. Cítiť za tým dobré otázky autora, zmysel pre detail.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

heroes knihy martinus tipy na knihy