Jakub Goda: Internetová diskusia je boj o tichých pozorovateľov

Jakub Goda je 3D grafický dizajnér, tvorca vizuálov a animácií. Jeho aktivity však siahajú podstatne ďalej – aktívne bloguje, diskutuje so študentmi a pomáha s komunikáciou Útvaru hodnoty za peniaze, ktorého úlohou je dohliadať na efektívne míňanie štátnych prostriedkov. Nedávno získal novinársku cenu za sériu blogov. 

Živíš sa 3D dizajnom, ale nemáš grafické vzdelanie. Ako si sa dostal k svojej prvej platenej zákazke?

Učil som sa z online videí a návodov a postupne som vešal prvé rendery na rôzne fóra. Na základe toho sa mi ozval Juhokórejčan, ktorý si vymyslel klávesnicu, na ktorej bola vyťahovacia lampička. Chcel, aby som mu ju zvizualizoval.

Na tvojom blogu nepíšeš o práci, ale o spoločensko-politických témach. Ako si sa k tomu dostal?

Študoval som v Anglicku, v Yorku, kombinovaný odbor filozofie, politiky a ekonomiky. Predtým som študoval na Fakulte manažmentu UK. Čiže som nikdy nebol oddaný len grafike a tomu 3D-čku. Začalo to antikampaňou pri prezidentských voľbách, ktorú som inicioval ešte z Anglicka. Bola to kampaň Pozoruhodná chrbtica Róberta Fica. Vtedy som bol nervózny, že by tu mohli ovládnuť naozaj všetko. Preto som sa zapojil do kampane a potom k tomu niečo aj napísal. Ďalšia téma, ku ktorej sa vraciam, sú dezinformácie a konšpiračné weby.

V blogoch sa vyjadruješ aj k dezinformáciam, falošným informáciám, fake news atď. Tieto sa šíria hlavne vďaka sociálnym sieťam, napr. Facebooku. Prečo si myslíš, že sa to na sociálnych sieťach tak dobre šíri?

Je to evolúcia. Konšpirácie a klamstvá existujú od nepamäti, ale na ich šírenie neexistovali prirodzené platformy. S príchodom Facebooku sa zmenil spôsobom, akým komunikujeme a akým sa k nám dostávajú informácie. Predtým fungovalo šírenie informácií viac na editorskom princípe, čiže človek v novinách vybral, čo sa do nich dostane. Teraz o tom, čo vidíme, rozhoduje algoritmus. Po parlamentných voľbách v roku 2016 som si uvedomil, že táto zmena môže mať aj zásadné politické dôsledky a začal som sa tejto téme aktívnejšie venovať.

Môj postoj ku konšpiráciam a falošným správam na Facebooku je ignorácia. Keď ich niekto často zdieľa, tak si ho skryjem. Tým proti ich šíreniu nijako nebojujem. Ako môžeme proti šíreniu týchto informácií bojovať?

Tieto správy sa dokážu virálne šíriť, aj keď ich veľa ľudí ignoruje. Existujú výskumy, ktoré hovoria, že veľa ľudí si pozrie titulok, neprečíta si článok, ale prečíta si komentáre. A diskusia pod článkom má vplyv na to, aký názor alebo emóciu si človek vytvorí k danej téme.

Paradoxom dnešnej doby je, že dobrý komentár pod postom prezidenta na Facebooku si prečíta viac ľudí ako článok na titulke SME. Pred rokom si ľudia mysleli, že to nemá zmysel, pretože sa pozreli na diskusiu a boli tam samé hejty. Ale ukazuje sa, že to môže fungovať a mať zmysel.

Na Facebooku existuje aj skupina #somtu, ktorá sa snaží komentovať a diskutovať koordinovane. V tejto skupine je 5000 ľudí a keď napíšeš niečo konštruktívne, tak ťa podporia. A tým pádom tvoj komentár vyskočí hore a ľudia ho vidia medzi prvými.

Máme šancu zmeniť názor človeka, s ktorým diskutujeme na Facebooku?

Máme, ale málokedy sa to podarí okamžite. Zmena myslenia trvá dlho a vyžaduje tlak z viacerých strán. Nestačí povedať jeden fakt a človeku sa zrazu zmení myslenie. Preto treba trpezlivosť.

Máš príklady ľudí ako Christian Picciolini. Kedysi to bol elitný nácek, ktorý mal nacistickú kapelu a bol hlasným členom komunity. Po rokoch svoje názory zmenil a stal sa aktívnym odporcom nacizmu. Určite mu na to nestačil jeden komentár na Facebooku.

A potom sú prípady, keď je to naozaj strata energie. Ale kvôli týmto prípadom sa netreba vzdávať plošne. Preto, keď sa šíri vyslovený blud, netreba byť skeptik. Nemožno si povedať, že všetci rezignovali na fakty. Treba sa radšej zapojiť do debaty.

Ako rozoznám, či má zmysel zapojiť sa do debaty na Facebooku? Kedy je to strata energie a kedy to môže zmeniť niekoho názor?

Je dobre myslieť na to, že nejde len o presvedčenie konkrétneho človeka, s ktorým diskutuješ. Treba brať do úvahy aj ľudí, ktorí si môžu vašu výmenu prečítať. Týchto ľudí môžu byť tisíce, ak ide o status prezidenta alebo článok v bulvárnom médiu. A títo tichí pozorovatelia môžu mať krehký alebo neutvorený názor na vec, o ktorej diskutujete.

Spolupracuješ so štátnym útvarom Hodnota za peniaze a pomáhaš im s komunikáciou. Čomu sa tento útvar venuje?

Na slovenských ministerstvách vznikajú analytické bunky, ktoré vypracovávajú odborné podklady pre politikov vychádzajúce z dát a z ekonomických analýz. Sú to nepolitické bunky, kde pracujú motivovaní a šikovní ľudia, ktorí chcú zlepšovať fungovanie štátu zvnútra.

Ich ambícia je pristupovať k míňaniu verejných peňazí viac analyticky a menej politicky. Toto možno znie ako niečo čo by malo byť samozrejmosťou, ale nie je. A nie len u nás, ale ani inde na svete.

Ja mám stále pocit, že pri spolupráci so štátom je viac problémov ako úžitku. Myslíš si, že sa to mení k lepšiemu?

Mne sa zdá, že sa to postupne mení. Do veľkej miery to súvisí s tým, kto ten štát reprezentuje a ako tých ľudí vnímaš. V Anglicku mali niektorí moji spolužiaci mentalitu, že keď štát niekde nefunguje, rozmýšľam nad tým, ako to zlepšiť a nielen to vybaviť tým, že štát je a priori na figu. Veľa ľudí malo aj vôlu ísť priamo do toho. To sa postupne deje aj u nás a vnímam to ako pozitívnu vec.

Keby chcel niekto po prečítaní tohto článku bojovať za hodnotnejšie informácie na internete alebo lepšiu spoločnosť, čo by si mu poradil?

Myslím si, že má zmysel neignorovať šíriacu sa hlúposť a neprenachať internet hejterom. Má zmysel zapojiť sa do diskusie s pozitívnym odkazom alebo pochváliť dobrú vec. Ak je človek administrátorom stránky, oplatí sa dohliadať na diskusiu a čistiť ju od agresívnych komentárov. Ak sa rýchlo šíri nejaký nezmysel, môže mať zmysel upozorniť na to novinárov alebo to nahlásiť rovno Facebooku.

Zároveň treba podporovať informácie, ktoré majú hodnotu. A to sú pre mňa serióznejšie a kvalitnejšie médiá. Čiže nezdieľať veci len tak, ale mať overené médiá, ktoré čítaš a podporuješ. A ak majú platený obsah, tak je dobré ho podporiť tiež. Myslím, že bude kľúčové, aby čoraz viac ľudí pochopilo, že sa oplatí platiť si nielen za Netflix alebo Spotify, ale aj za kvalitné a dôveryhodné informácie.

Dík za tvoj čas a rozhovor.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

fake news goda heroes internet jakub školstvo stat