Jakub Grigar: Medzi športovcami je veľa vyštudovaných odborníkov a úspešných podnikateľov

Jakub je zástupca mladej generácie našich vodných slalomárov. Je dvojnásobným juniorským majstrom sveta a v roku 2016 bol súčasťou slovenskej výpravy na olympiáde v Riu, kde sa medzi elitnými pretekármi umiestnil na piatom mieste. V rozhovore si prečítate aj o tom, prečo strácame dominantné postavenie vo vodnom slalome a čo je potrebné na to, aby sa to zmenilo, o podmienkach na Slovensku a aj o častom podceňovaní vzdelanostnej úrovne športovcov.

Tvoj Instagram je plný príspevkov ako športuješ, jazdíš na skate, na bicykli, lyžuješ alebo lozíš po skalách, pričom do všetkého ideš na sto percent. V čom je teda vodný slalom pre teba špeciálny?

Venujem sa mu od deviatich rokov a mám vďaka nemu veľa zážitkov. Je pre mňa významný nielen ako šport, ktorý ma baví, ale aj vďaka ľuďom, ktorých mi priniesol do života a skúsenostiam, ktoré mi dal. Za ten čas sa stal súčasťou môjho života.

A čím ťa na začiatku oslovil a dal si mu prednosť napríklad pred futbalom, ktorému je možné venovať sa takmer v každom meste alebo obci na Slovensku.

K športovaniu ma doviedli rodičia ako malého chlapca. Trávil som veľa času hraním hier na počítači a im sa to, samozrejme, nepáčilo. Dali mi preto podmienku, že si mám vybrať šport, ktorý by ma bavil. Približne po mesiac trvajúcom boji som sa rozhodol pre futbal. Dlho ma to však nebavilo, pretože mi akosi zavadzali nohy a bol som o hlavu nižší od ostatných spoluhráčov. Skúsil som aj basketbal, ale ani ten ma veľmi neoslovil.

Neskôr mi otec navrhol skúsiť jazdu v kajaku. Na druhý deň som išiel na tréning a ostal som tam, takpovediac, dodnes.

Nebál si sa rozbúrenej vody? Pre veľa ľudí je to prekážka v tom, aby sa venovali vodným športom.

Samozrejme, bál som sa, z rozbúrenej vody som mal veľký. Strach však časom odíde. Dôležité je spoznať správanie vody a zistiť, ako využiť jej silu vo svoj prospech. Na tréningoch sme veľa času trávili kúpaním vo vode priamo na trati v kanáli. Len tak bez lode sme aj niekoľko hodín splavovali kanál vo vestách a vymýšľali rôzne zábavné veci. Takto sme spoznávali silu vody a jej správanie.

Čiže to človek musí len skúsiť a naučiť sa v rozbúrenej vode doslova plávať?

Presne tak. Ak človek spraví všetko ako má a bude pokojný, samotná voda mu neublíži. Neskôr sa z toho stane zábava a nakoniec bude vo vode spokojnejší ako na brehu.

Keď človek s vodným slalomom začína, ide hneď do lode a na vodu?

V tréningoch je, samozrejme, určitá postupnosť. Napríklad deti začínajú základnými tréningami na hladkej vode. Neskôr prechádzajú na tečúcu vodu, kde trénujú na jednoduchých úsekoch kanála. Náročnosť sa postupne zvyšuje.

Nejde to však jednoducho a už vôbec nie rýchlo. Hlavne na začiatku sa stáva, že človek musí kvôli ťažkému úseku kanála, takpovediac, loviť loď. To však patrí k tréningom a prešiel si tým každý. Dôležité je poučiť sa z toho a pri ďalšej jazde sa pokúsiť prejsť daný úsek bez chyby.

Ako vyzerá tvoj tréning teraz?

Práve naopak. Môj tréning je veľmi komplexný a okrem tréningu na vode sa skladá aj s tréningu techniky, rýchlosti a vytrvalosti. Vodný slalom je veľmi náročný na fyzickú kondíciu, takže nemôžem zanedbávať ani tento aspekt.

Okrem vody trávim veľa času v posilňovni a do tréningového plánu mám zaradené aj iné športy. Často hrávame hokej, bicyklujeme, v zime beháme na bežkách a v lete lezieme po skalách. V tomto je slalom skvelý, človek si vyskúša veľa športov. Mám rád túto pestrosť.

Vodný slalom je naša najúspešnejšia olympijská disciplína, v ktorej sme získali historicky najviac olympijských medailí a mnoho úspechov sa podarilo aj na Majstrovstvách sveta či Európy. Doteraz je možné Slovensko považovať za dominantnú krajinu v tomto športe, no frekvencia zlatých medailí a pódiových umiestnení sa za posledné roky znižuje. Dobieha nás konkurencia?

Za tými najväčšími úspechmi stoja hlavne veľké mená nášho vodného slalomu, ako sú Mišo Martikán, Matej Benuš, bratia Hochshornerovci, bratranci Škantárovci alebo Elena Kaliská. Všetko sú to športovci, ktorých bude veľmi ťažké napodobniť v ich výkonoch a úspechoch.

Na vrchole sa však nedá byť navždy a v slovenskom vodnom slalome aktuálne prebieha výmena generácií. To je práve bod, keď sa konkurencia vyrovnáva. Aktuálna generácia pretekárov je veľmi vyrovnaná a pri dnešných tréningových metódach je náročné byť o niekoľko tried lepší v porovnaní s konkurenciou, ako to bolo pri našich úspešných pretekároch. Je preto na nás, mladých pretekároch, aby sme zaujali svoje miesto a nesklamali našich učiteľov. Bude to dlhá a náročná cesta.

Aby už žiadny rozhovor neušiel vašej pozornosti, náš heroesBOT vám do Messengera pošle správu ihneď po jeho publikovaní. Prihláste sa kliknutím na odkaz.

A je vás mladých pretekárov dosť na úspešnú generačnú výmenu, o ktorej hovoríš?

Priznám sa, že v poslednom čase si všímam, že základňa mladých pretekárov nie je taká široká, ako by mohla byť. Bolo by skvelé, keby si k vodnému slalomu našlo cestu stále viac detí a mladých ľudí. Za seba môžem povedať, že venovať sa vodnému slalomu bolo najlepšie rozhodnutie v mojom živote a určite to odporúčam skúsiť každému, kto po vodnom slalome pokukuje.

Prečo nie je vodný slalom takým lákadlom ako futbal alebo hokej? Chýba mu popularita?

Podľa mňa je vodný slalom dosť populárny šport, je ho však zložité pochopiť a cesta k nemu je o niečo zložitejšia ako pri iných populárnych športoch. Človek si kedykoľvek môže sadnúť na bicykel a skúsiť si, aké ťažké to má Sagan pri svojich špurtoch. Aké je korčuľovanie na ľade náročné je zas možné okúsiť, keď si partička raz do týždňa zahrá hokej alebo si môže obuť lyže a zistí, aké je to rútiť sa dolu svahom ako Peťa Vlhová. Pri vodnom slalome je to však ťažšie. Nie je možné si len tak sadnúť do lode a pustiť sa dolu kanálom po rozbúrenej vode.

Čomu môžeme vďačiť za to množstvo úspechov vo vodnom slalome, ktoré sa v minulosti dosiahli?

Podmienky na trénovanie sú na Slovensku dobré, avšak porovnateľné s inými krajinami vo svete a preto si nemyslím, že by boli rozdielovým parametrom. Za spomínanými úspechmi je obrovské množstvo hodín tréningu a drilu každého jedného pretekára a pretekárky. A pravdupovediac, niekedy je tomu tak nie vďaka, ale napriek podmienkam. V Liptovskom Mikuláši sa napríklad počas leta často nedá vôbec trénovať kvôli nedostatku vody v kanáli a aj napriek tomu tu boli vychované také hviezdy vodného slalomu, akými sú Mišo Martikán alebo Elena Kaliská. Ich cit pre vodu a zapálenie pre šport bolo myslím kľúčovým rozdielom prečo boli lepší ako ostatní.

Ten problém s nedostatkom vody v kanáli je každé leto?

Takmer každé, ktoré si pamätám. Na jar je to v poriadku vďaka topiacemu sa snehu, vtedy je vody dosť. Lenže keď prídu teplé dni a sneh sa roztopí, je náš kanál závislý už len na dažďovej vode, ktorej množstvo, samozrejme, nevieme ovplyvniť.

Je možné to nejako vyriešiť?

Ale áno. Mnoho dnešných moderných kanálov má zabezpečené prečerpávanie vody zo spodnej časti kanála späť hore. Voda tak tečie v slučke, vďaka čomu je v kanáli dostatok vody za každých podmienok. Aj pre náš kanál v Liptovskom Mikuláši je pripravený projekt na takýto prečerpávací systém. Doteraz sa však nepodarilo nájsť finančné prostriedky na jeho realizáciu a preto zatiaľ ostáva len na papieri, čo je škoda.

Kde potom trénuješ, keď máte v kanáli málo vody?

Väčšinou musím vycestovať. Chodím do Bratislavy alebo Krakova. Horšie je to pre tých, ktorí vycestovať nemôžu a musia ostať doma.

Ako hodnotíš podporu vodného slalomu zo strany kompetentných na Slovensku? Finančnú alebo aj napríklad propagačnú v zmysle osvety s cieľom osloviť viac detí a mladých ľudí?

Za seba sa naozaj nemôžem sťažovať. Som zamestnancom Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica a to nám v spolupráci s Ministerstvom obrany a združeniu Slovenská Kanoistika vytvára naozaj skvelé podmienky. Pokiaľ človek robí čo má, preukazuje snahu  a z času na čas prinesie z vrcholových podujatí medailu, dostane podporu na všetko čo potrebuje.

Propagácia vodného slalomu je na tom o niečo horšie a dalo by sa popracovať na spôsoboch, akými by sa ešte viac rozšírilo povedomie o vodnom slalome. Je to hlavne o hľadaní ciest a spôsobov, ako k vodnému slalomu pritiahnuť stále viac mladých športovcov.

Čo by mohlo presvedčiť rodičov, aby dali svoje deti na vodný slalom?

Presvedčiť by ich mali samotné deti. Úloha rodičov by mala spočívať len v tom, aby deťom vodný slalom predstavili ako aktivitu a šport. Ak budú deti k jazdeniu na vode dotlačené nasilu, určite nebudú spokojné a nebude ich to baviť. Stačí im ukázať smer a oni si nájdu cestu samé.

Rodičia sa však na to často pozerajú aj po praktickej stránke, napríklad či je daný šport finančne náročný.

Vodný slalom zaťažuje financie len minimálne. Počiatočné náklady pre malé deti sa dajú odhadnúť asi na dvadsať eur ročne, čo zodpovedá ročnému členskému v klube. Deťom je za to poskytovaná kompletná výbava – loď, pádlo aj plná výstroj. S pribúdajúcim vekom a požiadavkami na výkon a tréning je potrebné výstroj meniť za väčšiu a kvalitnejšiu. Ani to však nemusí byť nákladné, vďaka zaužívanému požičiavaniu výstroje, ktoré funguje medzi pretekármi. Reprezentanti si takmer na každú sezónu kupujú novú výstroj a tú, ktorú už nepoužívajú, darujú alebo nechávajú na požičiavanie v klube.

Aká je najťažšia prekážka, ktorú musí človek prekonať, aby sa stal vrcholovým športovcom?

Jednoznačne vedieť sa vyrovnať s neúspechom. Aj keď to znie ako otrepaná fráza, v športe sa človek sklame mnohokrát. Raz sa mu nedarí na tréningu, inokedy zas na pretekoch. Niekedy je to jeden pád za druhým. Práve to, ako rýchlo sa dokáže športovec vyrovnať s neúspechom, rozhoduje o tom, či bude patriť medzi najlepších a stane sa profesionálom.

Aké zastúpenie má podľa teba šport v Slovenskej spoločnosti?

Myslím si, že kvalitní športovci sú za svoje výkony a úspechy v našej spoločnosti rešpektovaní. Často sa však stretávam s podceňovaním vzdelania a vedomostí u športovcov. Akoby si ľudia mysleli, že kvôli tomu, že sa celý život venujeme športu, nemáme čas a záujem študovať a vzdelávať sa. Medzi športovcami je pritom veľké množstvo vyštudovaných odborníkov alebo úspešných podnikateľov.

Slovensko má za sebou turbulentnú jar. Na jar tohto roka zažila Slovenská spoločnosť turbulentné obdobie. V spoločnosti sa udialo mnoho vecí a zmien. Vplývajú aj na šport spoločenské udalosti?

Vnímam, čo sa za posledné mesiace na Slovensku stalo a deje a aj keď by to nemalo mať vplyv na môj výkon na tréningu a pretekoch, určite sa ma to ako človeka dotýka. Som zástancom fair play v športe a aj v živote a preto ma mrzí, keď takéto veci vidím v našej krajine.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

reprezentácia športovci vodný slalom