Ján Hargaš vyštudoval Obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Od roku 2010 pracoval na zahraničných IT projektoch pre štátne inštitúcie, dva roky pôsobil vo Veľkej Británii. Je jedným zo zakladateľov združenia Slovensko.Digital. Financial Times a Google ho zaradili medzi 100 inovátorov strednej a východnej Európy. Pred pár mesiacmi opustil pozíciu výkonného riaditeľa Slovensko.Digital a rozhodol sa odísť na plánovaný sabatikal, niekoľkomesačný oddych od práce.
Ako dlho si zvažoval sabatikal?
Dlho. Vlastne hneď po škole som nastúpil do “konzultačky” a robil na štátnych projektoch, čo ma už vtedy celkom vyčerpávalo. Práve preto som si hľadal priestor, ako pracovať na zahraničných projektoch v rámci firmy, ideálne aj s pôsobením priamo v zahraničí, čo sa neskôr podarilo a s celou rodinou sme sa presunuli na dva roky do Anglicka. Po návrate na Slovensko som začal uvažovať nad sabatikalom, no práve v tom období prišla obrovská výzva Slovensko.Digital.
Do akej miery v tomto rozhodovaní zohrala úlohu náročnosť práce v Slovensko.Digital?
V prvom rade som veľmi rád, že sa podarilo tento projekt naštartovať. Ide o náročnú prácu, ktorá vlastne nikdy nemá koniec a vždy je čo zlepšovať. Od začiatku som tiež vedel, že v nejakom bode sa vrátim k môjmu plánu a doprajem si sabatikal. Ten moment nastal teraz.
Pamätáš si prvotnú emóciu, keď sa zakladalo Slovensko.Digital?
Vnímam dve roviny emócií. Pamätám si, ako sme sa asi desiati stretli vo WebSupporte – ľudia z rôznych spektier, z ktorých mal každý svoju skúsenosť a príbeh so štátnym IT. Ak mám popísať emóciu, šlo o rozhorčenie nad tým, ako zle štátne IT funguje. Nechceli sme zakladať organizáciu, neziskovku ani nič také, chceli sme dať von len silný signál, že je tu problém a pri jeho riešení sme ochotní pomôcť.
Druhá rovina emócií nastala práve v momente, keď sme zverejnili výzvu a okamžite to rezonovalo celým Slovenskom. Očividne sme neboli jediní, ktorí vnímali štátne IT takto kriticky. Vtedy som ostal príjemne prekvapený a cítil som naozajstné nadšenie.
Očakával si, že sa k vám pripojí viac IT osobností a firiem?
Samozrejme, potenciál je omnoho väčší. Verím však v systematickú prácu. Veľmi si dávame záležať na tom, aké firmy sa k nám pridávajú ako členovia, či zdieľajú naše hodnoty a pohľad na IT svet.
V akej miere sa k vám pridávajú firmy, ktoré majú väčšinu zákaziek so štátom?
Ak 90 % príjmu tvorí obchod so štátom, je jasné, že takéto firmy sú odkázané na štátne zákazky. V tomto smere majú rovnako úmernú mieru slobody a vlastne akceptujú podmienky tejto hry. My sa snažíme pracovať najmä so “šedou zónou”, čiže firmami, ktoré sú niekde v strede, nie primárne odkázané na štátne IT. Tým chceme pomôcť nabrať odvahu a dať im plnohodnotnú podporu, aby sa na trhu začali správať férovo.
A pridávajú sa?
Z môjho pohľadu stále váhajú. Sú svetlé výnimky, ktoré nám občas pomôžu poodhaliť fungovanie informatizácie spoza opony, no je ich zatiaľ veľmi málo a hovoria to neverejne.
Máš pocit, že Slovensko.Digital inšpirovalo ľudí k väčšej aktivite aj v iných problémových oblastiach ako školstvo, veda či zdravotníctvo?
Nikdy som sa nad tým takto nezamýšľal. Som si však istý, že každá oblasť by si takúto neziskovku zaslúžila, pretože to má zmysel.
Za toto si rozhodne nechceme brať kredit, pretože aj nás samotných prekvapilo, aká aktívna je komunita okolo IT. Celé to začalo diskusnou platformou na našom webe. Vôbec som netušil, či to bude ľudí zaujímať, či sa budú zapájať a či to bude mať prínos. Ukázalo sa, že áno. Ak teda vieme, ako so Slovensko.Digital niečím konkrétnym inšpirovať, tak práve prácou s komunitou a vedením odbornej diskusie o problémoch.
V roku 2016 si na svojom blogu uviedol, že “na skutočnú reformu štátneho IT potrebujeme hlavne obsahové zmeny toho, ako dnes informatizácia funguje. Potrebujeme viac transparentnosti do dodávateľských štruktúr a zmenu prístupu k nákupu IT tak, aby sa reálne súťažilo a zmizli podozrenia z korupcie a kartelových dohôd.” Zmenilo sa niečo od tej doby?
Minimálne v oblasti transparentnosti určite áno. Pred rokom 2015 sa rozhodnutia robili za zatvorenými dverami a dnes máme omnoho viac priestoru dohliadať na prsty zodpovedným. Dokonca aj indície z vnútra tohto sektora sú také, že vnímajú posun k lepšiemu napriek stále pretrvávajúcemu elementu “vybavovačov”.
Zdá sa však, že títo vybavovači v štátnom IT majú dnes menší vplyv ako v minulosti. Aktuálne aj vďaka nám musia prejsť nové IT projekty cez verejné vypočutia, kam môže prísť hocikto, môže klásť otázky a oponovať. Niečo podobné sa nám aktuálne darí presadiť aj do fázy nákupu tak, aby sa obstarávania nepísali len tak od stola, ale aby mali firmy možnosť komentovať prípadné diskriminačné podmienky. Nemôže byť skrátka len také ľahké napísať tender šitý na mieru pre niekoho, ako to bolo bežné v minulosti.
Dokážeš v tomto smere porovnať transparentosť na Slovensku a v západných vyspelých krajinách?
V zahraničí dbajú na väčší dôraz na benefity pre používateľov, teda občanov. Aj v tomto smere sme sa však určite posunuli. Ak sa porovnávame len s Britániou, rozhodne si viac osvojili agilný vývoj, teda okamžité výsledky, ktoré dokážu odôvodniť ďalšie prípadné investície. A naopak, ak sa nejaký projekt v beta verzii neosvedčí, nemá zmysel doň investovať.
My v tomto porovnaní stále fungujeme v megalomanských projektoch, ktoré aj napriek neistej funkčnosti pohltia obrovské investície. Fungujeme stále v typickom eurofondovom štýle – je tu balík peňazí, ktorý treba minúť. Tu stále vidím veľkú medzeru pri porovnaní so zahraničím.
Ďalší rozdiel je vlastníctvo projektov na strane štátu, teda u úradníkov. Napríklad taký nákup IT projektov. Je bežné, že aj v zahraničí robia IT firmy predpredaj (rovnako ako u nás), ktorého cieľom je ponúkanie služieb klientom. Avšak najväčší rozdiel je v prístupe, že samotní úradníci sa s vami stretnú a radi vysvetlia, čo vlastne chcú a potrebujú.
Vysvetľujú to najmä preto, že ak sa zapojíte do súťaže, tak im dáte ponuku, ktorá bude naozaj reflektovať ich potreby. U nás je to presne naopak. Tie potreby, resp. projekty nevymýšľajú úradníci, ale často priamo dodávatelia. A potom je to celé len o tom, aby súťaž vyhrala “tá správna firma”, ktorá s nápadom prišla. V tomto zmysle je v zahraničí oveľa väčšia zodpovednosť a angažovanosť samotných úradníkov ako u nás.
V minulosti si sa tiež vyjadril, že “potrebujeme viac zapájania odbornej verejnosti do návrhu nových IT služieb, ktoré budú mať jasnú pridanú hodnotu pre občana. Až vtedy môžeme hovoriť o tom, že začal reštart.” Ako k tomuto prispelo Slovensko.Digital?
Myslím si, že dnes je všetkým jasné, že je omnoho väčší dôraz na kvalitu IT projektov. Už sa nemôžu vymýšľať úplné hlúposti a musí to reflektovať konkrétnu potrebu občanov. Myslíme si, že minimálne k tomuto uvedomeniu sme nejakým spôsobom prispeli aj my spoločne s odbornou verejnosťou. Vždy si však vieme povedať, že sa pre to dá urobiť viac.
Slovensko.Digital zaviedlo odborné bodovanie štátnych projektov cez Red Flags a vyhodnotili ste už viac ako 40 z nich. Hovoríte, že tak strážite aj naše peniaze. Ako si to má bežný človek predstaviť?
Myslím si, že ak by neexistovalo Slovensko.Digital, peniaze by sa naďalej rozdeľovali neodborným spôsobom. Práve toto je jedna z našich úloh, pozerať sa na prsty kompetentným a upozorňovať ich na neodborné investície, ktoré by nemali prínos pre veľkú časť populácie. Po mnohých našich upozorneniach sa takéto plánované štátne investície znížili alebo úplne zastavili. Pre bežného človeka to síce neznamená, že na svojej výplatnej páske uvidí vyššiu cifru, ale že peniaze, ktorými prispel do spoločnej štátnej kasy, sa nerozflákali na zbytočnosti.
Stalo sa Slovensko.Digital pre štát autoritou?
Myslím si, že áno. Stále sú však situácie, keď nás tá mašinéria prevalcuje.
Organizujete workshopy pre firmy a úradníkov v témach ako lepšie nakupovať štátne IT. Aký je o to záujem?
Prekvapivo veľký. Naposledy sme robili workshop, kde sme úradníkov aj firmy učili, ako písať lepšie IT tendre a ako používať tzv. prípravné trhové konzultácie – postup, ktorý môže pomôcť pri boji proti IT kartelom.
V rozhovore pre Denník N si uviedol, že k zásadnej zmene v štátnom IT neprišlo. Je to naozaj tak?
Došlo k zmenám, no potenciál bol v oveľa hlbších zmenách, ktoré, žiaľ, nenastali. Podľa môjho názoru ten potenciál vedenie informatizácie totálne premrhalo. Ak štátne IT porovnám s podobnou témou Hodnota za peniaze, tam bola naozaj silná politická podpora, ale aj tím úradníkov, ktorí sa na tomto podieľajú, dokázali priniesť naozaj dôležité zmeny. A toto ma osobne vnútorne veľmi štve, že v štátnom IT reformy nešli dostatočne hlboko.
Ak by som mal zhodnotiť posledné tri roky v informatizácii, tak oblasť, kde podľa mňa najviac zlyhalo vedenie, je oblasť ľudských zdrojov. Od začiatku totiž poukazujeme na to, že problémom štátu je nedostatok kvalitných ľudí. S týmto treba systematicky pracovať.
V akom stave je dnešné štátne IT?
Je v lepšom stave ako v roku 2015, keď sme spustili Slovensko.Digital, ale v horšom, ako by mohlo byť, ak by štát plnil svoje sľuby z roku 2016. Štátne IT nie je na tej úrovni, ktorú by sme si za investované peniaze zaslúžili. Stačí si prečítať napríklad odporúčania EÚ a zistíte, že v rámci rôznych kritérií sme stále v priemerných alebo podpriemerných hodnotách.
Máme konkrétnu a viackrát pomenovanú víziu, ako by mali vyzerať štátne služby. Mali by fungovať v takej kvalite, v akej ich ponúka komerčný sektor. Tam ešte ani zďaleka nie sme a naše systémy sú v rámci použiteľnosti tak trochu ako za trest a skúsenosť s nimi je doslova nepríjemná. Udiali sa malé vylepšenia, na tie zásadné stále čakáme. Pokiaľ nedôjde k hĺbkovým zmenám, stále budeme plátať drobné diery a nepodarky. Ak však dokážeme opraviť samotný stroj, zákonite prídu lepšie produkty a výsledky.
V čom sa podľa teba od nás líši v rámci IT reforiem toľkokrát spomínané a úspešné Estónsko?
V Estónsku to je podľa mňa naozaj o vedení. Navyše, podľa môjho názoru sa tam nepretláčali peniaze len pre to, aby sa minuli, na rozdiel od našich eurofondov. Reforma IT sa stala v Estónsku reálnou agendou. Nie však len na úrovni PR, tak ako je to u nás, ale naozaj sa zamerali na skutočné a dlhodobé zmeny, ktoré pomôžu obyvateľom krajiny.
U nás sa skrátka zodpovední ľudia zaseknú v momente, keď k nám príde množstvo peňazí z eurofondov, ktoré treba rýchlo minúť. Vtedy sa zabúda na akýkoľvek dlhodobý plán, ambíciu a agendu. Nesúhlasím však s tým, že na vine sú eurofondy. Zlé je to, že s nimi nevieme narábať.
Čo bola pre teba osobne najdôležitejšia vec, ktorá sa v rámci Slovensko.Digital podarila?
Teší ma, že sa aj vďaka nám podarilo zastaviť viacero zlých projektov za viac ako 300 miliónov eur. Zároveň to v informatizácii už nie je len o tom, že štát versus firmy, v horších prípadoch štát spolu s firmami, ale na scéne je aj tretí hráč, ktorý vie odborne posúdiť a zároveň kontrolovať biznis v štátnom IT a presadzovať verejný záujem. Verím, že sa nám podarilo aspoň z časti demotivovať tých, čo chcú robiť neplechu.
Zároveň sa snažíme vyrábať vlastné služby pre občanov ako napríklad GovBox alebo aktuálne chystáme projekt Návody.Digital. Chceme štátu ukazovať, že takto si predstavujeme moderné IT služby, ktoré by mal poskytovať štát a robíme to bez miliónových projektov.
No a z pozície bývalého výkonného riaditeľa som veľmi rád, že sa nám z prvotnej myšlienky podarilo vytvoriť fungujúcu organizáciu, ktorá má pevné základy, je finančne zabezpečená a má v pláne pôsobiť tu dlhodobo.
Poď s nami objavovať ľudí, ktorí tvoria lepšiu krajinu. Ak túžiš po kreatívnej a tvorivej aktivite, tvorba a vedenie rozhovorov ťa pohltí. Pridaj sa do nášho tímu HEROES.
Kedy bude na Slovensku dobré štátne IT?
To je ťažká otázka. Poviem to na príklade. Štátne IT je ako tvrdý kameň. Navyše, jeho tvrdosť ovplyvňujú mnohé faktory. Jedným z nich je v súčasnosti vláda, ktorá po hĺbkových zmenách netúži. Ten kameň však nerozlomíme tak, že ho budeme oblievať vodou. Zmena príde len vtedy, ak na jedno miesto budeme niekoľko rokov sústavne kvapkať a ja verím, že tam sa začnú lámať veci. Vtedy máme šancu zmeniť skostnatený systém.
A to sú tie hĺbkové zmeny, ktoré potrebujeme, aby sme mali dobré štátne IT. Viac kvalitných úradníkov, menšie projekty s jasnými a rýchlymi prínosmi pre ľudí, férová súťaž medzi IT firmami a podobne.
Verím, že to, čo sa podarilo Estóncom, sa podarí aj nám, pretože sme malé dynamické krajiny, najmä v porovnaní s krajinami ako Veľká Británia, kde som tú reformu zažil a bola ťažká. Je fakt, že u nás je brutálne ľahké robiť zmeny, keď sa chce. To čo v Británii trvá päť – 10 rokov, tu to dokážeme za dva roky. Len treba vôľu na reformy, nielen na PR.
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
Ján Suchal: Treba spájať sily Jano Suchal je programátor, spoluautor projektov ako napríklad foaf.sk, otvorenezmluvy.sk alebo datanest.sk a otec dvoch detí. Dnes sa už naplno venuje Slovensko.Digital, s ktorým na Slovensku v roku 2016 zastavili projekty za niekoľko stoviek […]
