Ján Suchal: Treba spájať sily

Jano Suchal je programátor, spoluautor projektov ako napríklad foaf.sk, otvorenezmluvy.sk alebo datanest.sk a otec dvoch detí. Dnes sa už naplno venuje Slovensko.Digital, s ktorým na Slovensku v roku 2016 zastavili projekty za niekoľko stoviek miliónov eur. Keď sa mu narodila dcéra, uvedomil si väčšiu zodpovednosť za svoju krajinu. Aj keď vie, že jeden zachránený projekt všetko nevyrieši, budúcnosť Slovenska vidí v spájaní síl a budovaní komunity. Viac sa dočítate v rozhovore.

Jano, ty si programátor a spoluautor viacerých projektov. Čo je vlastne tvoja práca?

Moja denná práca sa minulý rok dosť výrazne zmenila. Dnes sa už venujem Slovensko.Digital na plný úväzok. Predtým som robil vývoj na zákazku, školenia, skúšal som nejaké startupy, a teraz oveľa viac mítingujem a riadim ľudí. Priznám sa, že dennodenné kódenie mi chýba.

Viaceré projekty, ktoré si robil, využívajú koncept otvorených dát. Čo to presne znamená?

Štát produkuje veľké množstvo dát za naše dane. “Open data” vraví, že tieto informácie by sa mali dávať von verejne a každý nech si s tým robí, za určitých predpokladov, čo chce. Zvyšuje sa verejná kontrola, ale vznikajú aj komerčné aplikácie.

Nevznikol z toho tak trochu odpor zo strany štátu?

Odpor tu stále je. Niektoré úrady, ako napríklad aj Kataster, berú dáta ako niečo, čo je ich. Napriek tomu, že sa to vyrobilo za naše dane. Ale keďže toto je agenda, ktorá ide z EÚ a argumenty sú jasne na našej strane, tak sa tomu ťažko oponuje.

V Slovensko.Digital ste nedávno oslávili jeden rok. Ako hodnotíš IT sféru dnes?

Čo má veľmi teší, je, že ľudia začali štátne IT vnímať viac a už sa ide hlbšie do podstaty. Kedysi sa novinári napríklad pýtali, či je ten projekt predražený a o koľko. To je podľa mňa nesprávna otázka a nedá sa na to úplne poctivo odpovedať. Veď pripraviť ponuku sú týždne roboty a štúdia, navyše musíš dobre poznať doménu. Nedá sa to dať novinárovi od boku za pár minút do telefónu.

Taktiež sa ukázalo, že ten kartel a organizovaná mafia, pred ktorou nás všetci vystríhali, je vlastne fragilnejšia, ako sa na prvý pohľad zdá.

Z čoho mám však asi najväčšiu radosť, je, že sme na strane úradov našli ľudí, ktorí chcú veci posúvať ďalej. Neberú nás len ako krikľúňov, ale ako partnerov a odborníkov. V tomto roku budeme musieť o tom presvedčiť aj IT firmy. My im nechceme zle.

Získať dôveru muselo byť celkom náročné. Ako sa vám to podarilo?

Akonáhle sa s nami niekto porozpráva, veľmi rýchlo zmení názor na to, že len kritizujeme a nič nerobíme. Snažíme sa ukazovať, že máme vlastné návrhy a nie, že len kričíme a fungujeme ako záchranná brzda pri netransparentných projektoch za desiatky miliónov eur.

Stále je tu však skupina ľudí, ktorá jednoducho nechápe, že nie sme zaplatení konkurenciou a že nám ide o dobrú vec. Je veľmi smutné, že takéto vnímanie je v tejto sfére úplne bežné. My sme síce profesionálni lobisti, ale zastupujeme odbornú verejnosť a tiež verejnosť ako takú, ktorá nás platí.

Ako potom spolupracujete s týmito úradmi a inštitúciami? Reagujú na výzvy alebo treba prísť osobne?

Ideálne je, keď sa ozvú sami, vtedy nám to dáva najväčší zmysel. Tlačiť niekoho do spolupráce je od začiatku problém. Napríklad teraz nás poslanci v Bratislave hlasovaním natlačili do IT systému parkovacej politiky. Som veľmi zvedavý, ako to dopadne. Je to pre nás veľký výkričník.

Máte za sebou už „relatívne“ hmatateľné výsledky v podobe pozastavených projektov vo výške niekoľkých stoviek miliónov eur. Myslíš si, že si to spoločnosť dostatočne uvedomuje?

Vedieme neustály boj. Máme za sebou niekoľko projektov, ktoré sa nám podarilo zastaviť, ale to neznamená, že neprídu ďalšie. Na druhej strane by bola škoda, keby sa prostriedky, ktoré štát na to má, vôbec neminuli. Preto vidím našu úlohu v tom, aby sme ustrážili náklady a zároveň pomohli nájsť a vytvoriť dobrý projekt.

V praxi to funguje tak, že sa pozeráme na kritériá projektov, na čo sa sústredia a sledujeme verejné obstarávanie. Ak je to veľký prúser, snažíme sa to riešiť okamžite, ak ide napríklad o hotovú aplikáciu ako odoprave.info a všetko je vyfaktúrované, nedá sa s tým už veľa spraviť. Preto chceme do vecí vstupovať hneď na začiatku, keď sa ešte len plánujú a pripravujú zámery a štúdie.

Pri verejnosti sa treba pozerať na to, aké správy sa najrýchlejšie šíria. Ak sa povie, že sa zastavila zákazka za 80 miliónov eur, exploduje Facebook. Pozornosť veľakrát končí za nadpisom článku. To, čo vidno najviac, sú negatívne správy. My sa však snažíme nastaviť systém lepšie, aby sa nerobili nesprávne rozhodnutia a išlo sa dopredu, inak budeme len šliapať na mieste.

Koľko takých Slovensko.Digital by potrebovala naša krajina, aby sa začala viditeľne a rýchlejšie meniť?

Bolo by dobré, keby podobné veci vznikli aj v iných oblastiach a ľudia sa začali viac organizovať a požadovať, aby sa veci robili odborne. Vidieť to napríklad pri mladých koncipientoch alebo teraz pri rušení Mečiarových amnestí. Premrhaná príležitosť, podľa mňa, boli učitelia. Ale chápem, že tam je to oveľa ťažšie.

Čo by si im poradil spraviť ako prvé?

Nech prídu k nám na platformu a prečítajú si toto alebo prípadne nechajú správu mne osobne na verejnom Slack chate. Určite niečo spoločne vymyslíme.

Predpokladám, že tvoja práca v Slovensko.Digital nie je len o programovaní a Facebook statusoch. Čo sa skrýva v pozadí?

Navonok to niekedy naozaj vyzerá, že len kričíme. Gro našej práce je o spolupráci s úradmi, firmami a inými mimovládkami. Ja riešim najmä tú časť, kde sa programuje.

Máš niekedy pocit, že to už nemá zmysel? Čo ťa vtedy inšpiruje?

Sú aj veľmi frustrujúce situácie, keď na niečom makáme a druhá strana to nechá vyhniť. Vtedy treba byť tvrdohlavý a ísť si za svojím. Na toto netreba inšpiráciu. Ja som taký typ, že keď ma niečo naštve, ešte viac ma to motivuje.

Veľa ľudí si dnes uvedomuje, že na Slovensku veci nie sú v poriadku, ale málokto vie, čo s tým. Aký je recept pre jednotlivca, ktorý chce prispieť k zmene?

Podľa mňa treba spájať sily. My v IT sa snažíme budovať komunitu, ktorá bude vedieť reagovať na všetko možné, napríklad napádať verejné obstarávanie, paralelne nakódiť riešenia, odborne navrhovať a pripomienkovať, čo sa tu v štátnom IT plánuje. Ide to pomaly, ale guľa sa nabaľuje. Ak nám chce niekto pomôcť, tak ho neodmietneme.

Viem, že máš doma dievčatko a chlapca. Čo si sa naučil v poslednom období?

Oveľa menej spať. (smiech)

Ako ich narodenie zmenilo tvoj pohľad na budúcnosť Slovenska?

Uvedomil som si väčšiu zodpovednosť.

Deti podľa mňa výrazne menia naše hodnoty a učia nás nové lekcie. Čo sú tie najväčšie zmeny, ktorými si si prešiel?

Najväčšia zmena je, že si uvedomíš, aké strašné banality si predtým riešil. Keď má človek zdravé deti, je vďačnejší za to, čo má.

Plánuješ ich naučiť programovať?

Pokúsim sa o to. Pri žene som zlyhal. (smiech)

Ďakujem za rozhovor, Jano!

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

rozhovor slovensko digital suchal