Lucka Rabatinová pracuje už viac než 10 rokov v spoločnosti CURADEN Slovakia, pod ktorú patrí značka s dentálnymi produktmi Curaprox. Lucka začínala ako brigádnik popri škole a vo firme si prešla niekoľkými pozíciami. Dlhú dobu mala na starosti marketingové oddelenie v rámci ktorého stála za projektmi ako Týždeň voňavého dychu, spustenie magazínu Apríl či osvetových projektov Dental Alarm a BRUSHER. Okrem iného získala nomináciu na ocenenie Marketér roka. V súčasnosti pôsobi na pozícii riaditeľky a chystá sa na narodenie dcérky Emilky.
Koncom minulého roka ste zmenili pozíciu z marketingovej riaditeľky na pozíciu riaditeľky. Aká veľká zmena to pre vás bola?
Zmena to bola pomerne prirodzená. Veľmi veľa sme sa o tom s mojimi šéfmi Luciou Paškovou a Palom Andelom rozprávali. Prešli sme aj niekoľkými stretnutiami s naším firemným koučom, kde sme si povedali naše predstavy a očakávania.
Mala som na všetko dostatok času a dali mi priestor si ponuku premyslieť. Stále mám čiastočne na starosti aj marketingový tím, zmena teda prichádza postupne, v jednotlivých krokoch.
V Curadene pracujete už 10 rokov. Čím je táto firma výnimočná, že ste za také dlhé obdobie nezmenila ani raz zamestnávateľa?
V Curadene som začala pracovať v lete pred nástupom do 5. ročníka na vysokej škole. Niektorí kolegovia sa zo mňa smejú, že som ako japonský zamestnanec – lojálny k firme po celý život.
Od roku 2009 som si vo firme prešla skoro všetkým. Ako študentka som pracovala na osvetovej roadshow pre deti – Zubná hliadka, potom som dostala na starosť projekt Dental Alarm, ktorý som minulý rok odovzdala kolegyni. V roku 2009 sme otvorili náš prvý Smile Shop a ja som stála pri otvorení aj tých ďalších. Až som napokon zostala v marketingu.
V čase, keď som do firmy nastúpila, nás bolo málo – približne 10 zamestnancov, dnes nás je 54. Firma teda postupne rástla, rástol počet ľudí a práce bolo dosť vo všetkých oblastiach.
Takže to bolo výnimočné tým, že ste sa mali stále kam posúvať a že bolo vždy kam rásť?
Áno, naša firma mi poskytuje neustále možnosti a výzvy na rozvoj. Poháňa ma vpred možnosť veci posúvať, skvalitňovať, počúvať feedbacky kolegov a zavádzať ich. V tomto mám nielen ja, ale aj kolegovia dostatok slobody. Akonáhle vidíte, že vaše nápady dokážu firmu posunúť, je to najväčšia radosť a zadosťučinenie.
Myslíte, že sa budete mať kde posúvať aj naďalej a že vás to ešte bude baviť? Predsa len už máte najvyššiu možnú pozíciu.
Uvidíme. Momentálne mi to život zariadil tak, že v apríli sa mi narodí prvá dcérka Emilka a na istý čas sa po krátkej dobe v novej pozícii stiahnem. Sama som zvedavá na to, ako sa mi zmení pohľad na život, prácu a do akej miery a hlavne kedy ju budem schopná opäť zakomponovať do života s bábätkom. Plány na návrat, samozrejme, mám, no nechcem o nich veľmi nahlas rozprávať.
Aby už žiadny rozhovor neušiel vašej pozornosti, náš heroesBOT vám do Messengera pošle správu ihneď po jeho publikovaní. Prihláste sa kliknutím na odkaz.
Vaša firma má skvelé výsledky, silnú značku, zapája sa do spoločnosti, stará sa o svojich zamestnancov. Určite by vás bolo možné zaradiť medzi tie úspešnejšie firmy na Slovensku. Čo stojí za týmto úspechom?
Sme veľmi radi, že sme takto vnímaní. Každý deň pracujeme na tom, aby naša firma prispievala k spokojnosti nielen vnútri, ale starala sa aj o svojich zákazníkov, partnerov a ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Náš úspech je zložený z viacerých faktorov. V prvom rade je našou filozofiou, že firma by nemala vznikať len za účelom tvorby zisku (tak ako to definujú poučky v knihách), ale mala by časť svojho zisku a úspechu vracať aj späť do spoločnosti a krajiny, v ktorej pôsobí.
Ďalším a za mňa aj hlavným kľúčovým faktorom alebo prvkom, ktorý definuje DNA firmy, sú ľudia. U nás všetci kolegovia robia svoju prácu s obrovským nadšením a srdcom. Máme medzi sebou rovnocenný prístup, počúvame sa navzájom, systematicky sa vzdelávame či už v oblasti dentálnej hygieny alebo v oblasti “soft skills”, čo vytvára dobré vzťahy a atmosféru na pracovisku.
Čo považujem za dôležité, je aj to, že sme si v roku 2009 všetci spoločne nadefinovali firemné hodnoty. V roku 2017 sme si ich definovali nanovo s už podstatne väčším tímom, kde nás bolo 40. Ide o hodnoty, ktoré si každý vzal za svoje, pretože bol pri ich tvorbe a nedostal ich nakázané zhora.
Do spoločnosti sa zapájate rôzne. Snažíte sa o recykláciu vašich produktov, vzdelávate na školách o zubnej hygiene, máte magazín, kde dávate priestor ženám a zapojili ste sa aj do nedávnej kampane na 17. novembra. Prečo je podľa vás dôležité, aby sa firmy takýmto spôsobom angažovali v spoločnosti?
V oblasti dentálnej hygieny a ústneho zdravia je už od založenia firmy naším poslaním zabezpečiť zdravé zuby a ďasná všetkým Slovákom po celý život. Rovnako chceme, aby mal každý na Slovensku prístup ku kvalitným produktom dentálnej hygieny, ktoré im pomôžu sa o seba lepšie starať. S týmto poslaním vznikli aj projekty Dental Alarm, BRUSHER, inštruktáže na Pohode, detských eventoch či nákupných centrách. Veľmi systematicky vzdelávame, inštruujeme a učíme ľudí, ako sa o zuby starať.
Okrem osvety v dentálnej hygiene sledujeme veľmi pozorne dianie okolo seba, nielen politické, ale aj náladu v spoločnosti, prístup k ženám, menšinám, komunitám a k životnému prostrediu. Štve nás veľa vecí, no veríme a máme nádej, že zmena musí začať zdola a my samotní k tomu tiež môžeme výrazne prispieť.
Apríl magazín vznikol z potreby otvárať témy, ktoré žiadny portál na Slovensku nerozoberá a to sme veľmi postrádali. Ukázať ženy, ktoré sú úspešné v zaujímavých povolaniach a záujmoch, otvoriť témy, ktoré nie sú možno pohodlné, no je potrebné o nich hovoriť. Cez Apríl dokážeme lepšie vyjadrovať naše postoje, názory a hodnoty.
Ekológia je ďalšia téma, ktorá nám nie je ľahostajná a v súčasnom konzumnom svete ani nemôže. Dlhodobo sme si boli vedomí, že na Slovensko aj my sami nosíme kopec odpadu a keď sme si to vyrátali a zistili sme, že ročne privezieme 56 ton v kefkách, povedali sme si, že to nemôžeme nechať len tak.
To všetko znie pekne, ale zároveň aj ako veľká „obeta“. Minule som mala rozhovor s Michalom Molčanom, ktorý vlastní časopis o káve Standart a ten povedal, že on ako malá firma si nemôže dovoliť robiť takéto aktivity. Preňho je už aj poctivé podnikanie pridaná hodnota do spoločnosti. Čo všetko ste týmto aktivitám museli obetovať vy?
Áno, úplne súhlasím. Podnikanie na Slovensku je veľmi ťažké. Ja sama mám veľa kamarátov, ktorí majú alebo mali firmy a majú čo robiť, aby ich udržali už len tým, že neklamú štát a poctivo všetko platia.
V našom prípade ide o postoj majiteľov, ktorí sú ochotní do všetkých týchto projektov investovať peniaze a nevyplácať si zisky. V slovenskom prostredí ide stále o niečo veľmi neštandardné. Ich presvedčenie o férovom prístupe našej firmy a prínose všetkých aktivít je obrovské. To nám súčasne buduje aj nadštandardný vzťah so zákazníkom, ktorý chápe, že kúpou kefky podporí aj množstvo aktivít, ktoré majú celospoločenský rozmer.
V čom by sa od vás mohli inšpirovať iné značky a firmy?
Niekedy možno stačí nebrať sa úplne vážne a urobiť si z práce zábavu. Potom sa aj lepšie dostavujú výsledky. Za mňa je však férovosť, otvorenosť a rovnocenný prístup absolútne kľúčový – ak sú tieto hodnoty v rovnováhe, pracovné prostredie, chuť pracovať a posúvať veci vpred je vysoká. Tento prístup uplatňujeme voči všetkým – voči našim zákazníkom, partnerom aj odberateľom.
Inšpirujete sa aj vy niečím od iných firiem? Napríklad od Curaproxu v zahraničí?
Čo sa týka iných firiem, sledujeme ich aktivity a súčasne sa snažíme do nášho podnikania a pôsobenia stále vnášať nové výzvy. Takisto sledujeme aktivity aj lokálnych pobočiek v iných krajinách. Aj keď na Slovensku sme značne vpred a naše aktivity sú skôr inšpiráciou pre druhých. Zároveň nás naša centrála vo Švajčiarsku považuje za akési “testovacie akvárium“.
Projekt, ktorý sa ujme u nás, im automaticky ukáže, či môže byť fungujúci aj inde. Nepreberajú od nás úplne všetko, ale napríklad limitovaná edícia od Michaely Chmeličkovej bola na slovenskom trhu jednoznačne najúspešnejšia a teraz je už vo všetkých 56 krajinách, kde CURAPROX pôsobí. Rovnako naša účasť na Pohode inšpirovala Čechov, Slovincov a Švajčiarov, aby do tohto projektu išli.
Na Slovensku máme aj projekty ako Zubná karta – vernostný program pre Smile Shopy, ktorý nie je uplatniteľný nikde okrem Českej republiky, keďže žiadna krajina Smile Shopy nemá. Dental Alarm pôsobí takisto na Slovensku a zatiaľ ho prebrali len Slovinci a minulý rok aj Tadžikistan.
To, že je Slovensko v rámci značky Curaprox považované za akýsi testovací trh, je preto, že sme malý trh a dá sa tu viac experimentovať? Alebo sa dá povedať, že Slováci sú pri tvorbe kampaní inovatívnejší a kreatívnejší?
Je to aj aj. Malá krajina so silným podielom na trhu a veľkej lojalite k značke. A súčasne sme prudko inovatívni – aktuálne máme na stole nápady možno na ďalšie dva roky a každý deň prichádzajú nové.
No v prvom rade ide o nastavenie majiteľov, o ich náboj, víziu a veľakrát aj vytrvalosť. Na Slovensku máme naozaj šťastie na to, že Lucia Pašková s Pavlom Andelom sú ľudia s nekonečným optimizmom, srdečnosťou a neskutočným nadšením pre všetko, čo dokáže posunúť našu značku a krajinu vpred.
Už keď porovnávame jednotlivé krajiny, chcem sa spýtať takisto na zvyky spotrebiteľov na Slovensku a v iných krajinách. Vidíte tam pri Curaproxe nejaké zásadné rozdiely?
Zvyky sú do veľkej miery ovplyvnené edukáciou – ak vám lekár alebo dentálna hygienička odporučí produkt, ktorý vám zaručí zdravie a vám to celé navyše dáva zmysel, budete produkt používať. Tak to funguje u nás. Naše vzťahy, respektíve vzťahy našich obchodných zástupcov s odborníkmi (zubnými lekármi, dentálnymi hygienikmi a sestrami) sú naozaj nadštandardné, často aj veľmi osobné. V obchodnom tíme máme ľudí, ktorí tiež na svojich pozíciach pôsobia roky. Lekárov pravidelne vzdelávame, robíme im školenia, stretávame sa s nimi. Oni potom majú vplyv aj na zvyky svojich pacientov.
Na neznámy produkt si spotrebiteľ len tak nezvykne. Radšej siahne po niečom, čo mu niekto odporučí. Takže zvyky v rôznych krajinách sú ovplyvnené určite aj tým, či je značka dostatočne známa vďaka edukácii odborníkov.
Curaprox je drahšia značka. Sú už Slováci ochotní priplatiť si za kvalitu alebo sa to ešte len pomaly učíme?
Áno, sme drahšia značka, avšak cena našich produktov zodpovedá ich kvalite. Slováci chápu, že je lepšie radšej investovať do kefky, medzizubných kefiek a do kvalitnej zubnej pasty 20 – 30 eur raz za tri mesiace ako potom platiť stovky eur za vyšetrenia u zubára.
S čím pri vašej práci naopak bojujete? Čo máte najväčší problém vysvetliť vášmu publiku?
Aktuálne sa na trhu objavujú kópie našich kefiek – našlo sa pár “šikovných” podnikateľov, ktorí sa chcú takto na našom úspechu priživiť a ich biznis model je postavený na modeli kúpiť – predať – zarobiť. Ide o produkty vyrobené v Číne, zle spracované a s horšími vláknami. Chápeme ich zámer, no toto nie je dlhodobo udržateľný model a obdivujeme ich, že sa do toho vôbec púšťajú. Naša právnička, samozrejme, spolu s nami všetko poctivo sleduje a voči jednej firme sme už aj podali podnet, keďže si kefky zabalila a pomenovala veľmi podobne ako tie naše.
Vaši zákazníci by ale mali vedieť rozoznať vašu kefku od kópie.
Áno, to samozrejme vedia. Títo “pseudopodnikatelia” sa objavujú skôr v B2B segmente u zubných lekárov. Nás však teší spätná väzba, ktorú od zubárov dostávame. Zákazníci nechcú žiadny fejk, vo finále si aj tak pýtajú Curaprox.
Čo bola vaša najväčšia podnikateľská alebo marketingová lekcia?
Stretla ma hneď so zmenou pozície v októbri, keď sa robili plánovanie a náš švajčiarsky sales director ma presvedčil o iných obchodných cieľoch ako tých, ktoré sme mali nastavené. Kývla som mu na to a do týždňa to aj oľutovala. Akosi som si to celé nedokázala obhájiť, no dnes by som to už urobila inak. Mali sme však možnosť všetko si spoločne vyrozprávať, čo mi padlo veľmi vhod.
Marketingovo sa mi tiež podarilo kývnuť na zopár spoluprác, ktoré nedopadli úplne úspešne. Išlo skôr o menšie eventy prípadne partnerstvá. Poučila som sa a povedala som si, že pokiaľ už na prvých stretnutiach nepreskočí iskra a nesadneme si, nemá zmysel spoluprácu posúvať ďalej pod tlakom druhej strany.
Sú to všetko mini lekcie, ktoré ma posúvajú vpred. Každý sa učíme na našich skúsenostiach. My si vo firme hovoríme, že kto nič nerobí, nič nepokazí. V zdravej miere to patrí k podnikaniu.
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
Matúš Draganovský: Kultúra učenia sa by mala byť súčasťou DNA každej sebavedomej spoločnosti Už 10 rokov rozvíja tímy, zamestnancov i nápady v organizáciách na Slovensku i v zahraničí. Pod hlavičkou SUVko Coaching pôsobí vo verejnom i súkromnom sektore ako tréner, facilitátor či kouč. Matúš Draganovský hovorí o tom, čo by pomohlo […]
