Aj v marci sme vám priniesli rozhovory so zaujímavými osobnosťami, ktoré stoja za vašu pozornosť. O mäsovom priemysle a jeho záťaži na životné prostredie sme sa rozprávali s Martinom Smrekom, ktorý riadi neziskovú organizáciu Humánny pokrok. Prácu na ministerstve a aktuálne na jednom z najdôležitejších dokumentov pre Slovensko priblížil Adrián Staňo a s Matejom Ftáčnikom sme diskutovali aj o tom, že podnikanie by malo mať aj spoločenský rozmer.
Rozhovory, ktoré možno unikli vašej pozornosti
Martin Smrek o mäsovom priemysle a jeho následkoch
Vďaka svojím kampaniam dosiahli úplný zákaz kožušinového chovu na Slovensku a výrazné obmedzenie klietkového chovu sliepok. Redaktorka Helena Sisková sa s predsedom organizácie Humánny pokrok Martinom Smrekom rozprávala o utrpení zvierat v priemysle, klietkových chovoch a kompromisoch v našom stravovaní.
„Počet Slovákov, ktorí zvolili výhradne rastlinnú stravu, narastá. No je pravdou, že nemôžeme od všetkých odrazu čakať tak veľký skok. Riešením pre väčšinu z nás je začať postupne zvyšovať podiel rastlinnej potravy. Experimentovať s rôznymi neživočíšnymi alternatívami ako rastlinné mlieka či syry. Zájsť občas do vegánskej reštaurácie a objavovať nové chute.“
Prečítajte si celý rozhovor s Martinom Smrekom.
Adrián Staňo o tom, čo nám prinesie Plán obnovy
Plán obnovy je reakciou krajín Európskej únie na pokles ekonomiky v dôsledku pandémie. Čo to ale v praxi znamená? Adrián Staňo pracuje na príprave Plánu obnovy a v rozhovore s Katarínou Jančovičovou vysvetľuje jeho obsah, priority a čo prinesie Slovensku nasledujúce roky.
„Plán je výnimočný v tom, že myslí na budúcnosť. Tento balík peňazí chceme investovať do oblastí, ktoré boli na Slovensku dlhodobo zanedbávané a v ktorých zaostávame, na čo nás Európska komisia aj upozorňovala. Ide zároveň o oblasti, ktoré sú kľúčové, aby naša krajina prosperovala.“
Prečítajte si celý rozhovor s Adriánom Staňom.
Matej Ftáčnik o úspešnom podnikaní
Matej Ftáčnik je spoluzakladateľom softvérovej firmy Vacuumlabs, stál pri zrode slovenskej startup scény a nesie ocenenie technologický podnikateľ roka 2019. V rozhovore redaktorky Pavly Pisárovej hovorí o začiatkoch v podnikaní, jeho nadšení spájať talentovaných ľudí zo Slovenska a založení bankovej platformy pre LGBT komunitu v USA.
„Ako gay vnímam, aké má LGBT komunita problémy a napríklad aj to, aký zlý má prístup k financiám. Zároveň viem, že ak chceme systematicky pomôcť komunite, musíme jej pomôcť pri prístupe k financiám a k financovaniu. Nie je nič lepšie, ako vytvoriť novú banku, ktorá odstraňuje systémové diskriminácie a prináša možnosť ľuďom férovo dostať hypotéku, pôžičku na náhradné materstvo alebo adopciu, ktorá stojí v USA 120 000 dolárov a mnoho ďalších vecí.“
Prečítajte si celý rozhovor s Matejom Ftáčnikom.
Hrdina minulosti
Nezabúdame ani na hrdinov minulosti, ktorí významne zasiahli do našich dejín. V marcovom výbere je ním pedagóg, spisovateľ a teológ Jan Amos Komenský.
Jan Amos Komenský (1592 – 1670)
Človek, ktorý vyslovil populárnu vetu „Učenie hrou“. Jan Amos Komenský bol teológ a učiteľ, ktorý prišiel s inovatívnymi prístupmi v školstve 16. storočia. Ako prvý určil školský rok, presadil povinnú školskú dochádzku pre deti do 12 rokov a učenie formou hry. Zastával názor, že vzdelanie by malo byť dostupné pre všetky deti, bez ohľadu na to, z akých pomerov pochádzajú. Do školstva priniesol veľké reformy, vďaka čomu sa dátum jeho narodenia, 28. marec, už roky spája s Dňom učiteľov.
(Ne)stĺpček
Ak sa človek zaujíma o dianie vo svete, správa o tom, že mäsový priemysel ničí našu planétu, ho nemohla obísť. Magazín New York Times už dávnejšie písal, že toto odvetvie je príčinou takmer rovnakého množstva emisií ako všetkých áut, lietadiel aj lodí dokopy. Keď sa zamyslíme nad tradičnými slovenskými jedlami, bude medzi nimi vyprážaný bravčový rezeň, segedínsky guláš, sviečková na smotane alebo aj bryndzové halušky so slaninkou. Sú Slováci svojimi tradíciami najväčší znečistovatelia prírody? To asi nie. Netreba ale zabúdať, že tradičné nie je len to, čo jeme posledné desaťročia. Moja babka žila v dobe, keď bolo mäso veľmi drahé a základom tradičnej kuchyne boli strukoviny a zemiaky. Jedli sa prívarky, polievky s krajcom chleba, zemiaky na desiatky spôsobov. Vždy si dám rada slivkové gule alebo „fučku“, zemiakovú kašu s cibuľou, ktorá pri príprave na panvici odfukuje. Čo je teda tradičnejšie? Nemusíme sa stať vegetariánmi či vegánmi, stačí, ak si párkrát do týždňa vyberieme tradičné bezmäsité jedlo a príroda to pocíti. A my tiež.
