Martin Jenča je majiteľom grafického štúdia Milk. Jeho úlohou je chápať potreby klientov a ich zákazníkov, a následne ich vizualizovať. Keď sa mu niečo páči, hovorí, že ho to baví. Ako spoluorganizátor konferencie By Design prináša na Slovensko hviezdy svetového dizajnu. K zlepšeniu každodenného života v Bratislave zas pomáha ako súčasť Platformy pre Bratislavu. Tento článok je skráteným prepisom živého rozhovoru, ktorý sme s Martinom robili 24. októbra 2017.
Na Facebooku som videl, že si bol v Kodani, bol si tam ako turista či pracovne?
Snažím sa chodiť jeden víkend v mesiaci na výlet do mesta, kde som ešte nebol a vždy sa to snažím spojiť aj so zážitkom. Tentokrát to bol koncert Nicka Cavea, takže som si užil aj mesto, aj hudobný zážitok. Veľmi sa mi tam páčilo, cítil som sa tam ako doma. Ísť na výlet ako turista, to ma nebaví. Snažím sa vždy ísť do mesta tak, aby som ho “použil” od rána do večera. Ísť do divadla alebo na nejaký koncert a byť na chvíľu ako domáci. Nechcem byť ten, kto tvrdne na hoteli po tom, čo dal 20 kilometrov po obchodoch.
Si vášnivý zberateľ, priniesol si si niečo z tohto výletu?
Z výletov si nosím magazíny a knihy. Nech som kdekoľvek, vždy sa idem pozrieť do kníhkupectva. Mám také pravidlo, že keď vojdem do kníhkupectva, musím si niečo odniesť. V Kodani som bol v architektonickom centre a tam si nakúpil knižky, ktoré som predtým nikdy nevidel.
Kupuješ knihy kvôli obsahu alebo kvôli forme?
Je to mix. Časť vecí kupujem kvôli forme, keď ma fascinuje, ako to vyzerá. Časť zase kvôli obsahu. Konkrétne z Kodane som si doniesol Small Interventions, knihu, ktorá sa týka drobných architektonických zásahov na bytovkách zo 70. rokov. Je tam množstvo dobrých ilustrácií a dobrý dizajn.
Okrem pekných dizajnových vecí máš v kancelárií aj hnusnú, opršanú stoličku z McDonaldu. Ako sa tam ocitla?
Ona nie je hnusná! Je to vec, ktorá má v sebe príbeh. Nie je nová. Skôr ako nové a nedotknuté ma bavia veci, ktoré sú už použité a tá stolička z McDonaldu je pekným kontrastom k ostatným dizajnovým veciam v kancelárii.
Si známy tým, že hovoríš málo a stroho. Ako na to reagujú tvoji zamestnanci? Sú na to zvyknutí?
Hmm. Neviem úplne.
Takže im niečo povieš, odídeš a už nevidíš, ako reagujú?
To nie. Nemám rád, keď každého merajú rovnako. Každý má iné tempo, každý počúva na iné veci alebo má iný vkus. Niekomu môžem vynadať a je to pre neho motivačné. Niekomu zas potrebujem povedať veľa dobrých slov alebo doniesť čokoládu. Treba byť empatický a jasne sledovať cieľ. Nie cez formu, čiže čo a ako poviem. Ja sa sústredím na obsahovú časť práce. Či výsledok plní účel, ktorý má plniť a či hovorí to, čo má hovoriť. Forma je občas aj vulgárna, čo je tiež sranda.
Čiže ku každému zamestnancovi pristupuješ empaticky a k niektorým vulgárne?
Robíme spolu, takže je to o dialógu. Niekedy nechám druhú stranu vydusiť, aby sme to nabudúce nemuseli riešiť. A keď nemáš čas alebo si už vystrieľal všetky náboje, tak to treba posunúť inak. Treba hľadať ten dialóg. Keď príde nový človek alebo príde nový klient, potrebujeme sa naladiť na spoločný tón.
O práci, s ktorou si spokojný, hovoríš “Baví ma to” namiesto “Je to dobré.”. Súvisí to s tým, že máš radšej proces a neustály vývoj?
Práca, ktorú robíme, nemá bodku. Alebo aspoň ja neviem, kde tá bodka je. Preto vec, ktorú robím pre seba, robím dookola a dookola a dookola. Stále to môže byť lepšie. Na hotovej práci vidím chyby neustále. Vždy vidím, čo sa dalo spraviť lepšie, a to je podľa mňa dobre. Posúva ma to ďalej.
Spomínal si empatiu. Akú rolu hrá pri práci dizajnérov?
Je to najextrémnejšia vec. Najdôležitejšia. V práci potrebujem vedieť, cítiť a rozumieť tomu, čo idem urobiť. Empatia je ďaleko viac ako slová. Klient veľakrát nevie pomenovať vec, ktorú chce. Povie: “Mám takýto problém a potrebujem ho vyriešiť.” To riešenie sa čaká od nás. Ako ho doručiť, ako má vyzerať aj ako sa má volať. Preto potrebujeme vedieť čítať medzi riadkami.
Ako dôležité je rozumieť okrem klienta aj koncovému zákazníkovi?
Pre mňa je to to isté. Keď robíme pre klienta, tak to nerobíme pre neho, robíme to pre jeho zákazníkov. Ak spravíme niečo pekné pre seba, tak to neznamená, že to bude dobré. A to je ťažké. Máš nejakú predstavu o tom, ako by veci mali vyzerať. Myslíš si, že je to super, ale potom zistíš, že to nefunguje.
Okrem nápadov a knižiek nosíš zo zahraničia aj spíkrov na konferenciu By Design. Ako si sa k tomu dostal a prečo si konferenciu začal riešiť?
Je dôležité povedať, že to nerobím sám. Môžem povedať, že som konferenčný “freak” a baví ma hľadať možnosti, ako sa vzdelávať. Mám svojich dizajnérskych superhrdinov, ktorých chcem vidieť, počuť a dotknúť sa ich. Na každej konferencii, kde som bol, som sa čudoval, ako je možné, že nič takéto sa nedeje u nás. A ako je možné, že som tam jediný Slovák.
Ak máte radi naše rozhovory, nechajte sa informovať cez Facebook Messenger. Je to pohodlné a rýchle.
Tak si si doma zorganizoval konferenciu, ktorá je zbierkou tvojich obľúbených spíkrov zo sveta?
Presne tak. Podľa mňa je dôležité priniesť niečo späť domov. Nielen nasávať, ale aj odovzdávať ďalej. A chcem, aby Bratislava bola lepšia, keďže sa v nej pohybujem. Mohol by som o tom rozprávať a nadávať, ako je to zlé. Alebo sa môžem s niekým spojiť a čosi s tým spraviť. V prípade konferenice By Design to boli Jakub Ptačin, Palo Kyselica a Veronika Jakubčová. Spolu sme urobili niečo, čo robí Bratislavu atraktívnejšiou a čo posunie kreatívnu komunitu ďalej.
Si súčasťou platformy pre Bratislavu a projektu Plán Bratislava. Čo je vašim cieľom?
V rámci platformy pre Bratislavu sa spolu s Matúšom Vallom snažíme priniesť nápady, ako zlepšiť Bratislavu. Dobré riešenia, ktoré by mohli pomôcť mestu, pomáhame posunúť ďalej. Teraz pracujeme na knižke Plán Bratislava, kde sa snažíme vytvoriť návod pre lepšiu Bratislavu. Nepovedať, že bude doprava zadarmo, ale zamýšľať sa nad otázkami, či je doprava zadarmo dobrá alebo zlá, a aký dopad by mala na mesto. Najdôložitejšie sú súvislosti, preto treba spolupracovať. Ja môžem byť špecialista na jednu tému, ale aby mesto fungovalo, potrebujem spolupracovať s inými.
Čiže platforma prepája ľudí, ktorí rozumejú jednotlivým oblastiam?
Presne tak. A preto je v Pláne Bratislava vyše 50 profíkov, každý sa venuje svojej disciplíne a na riešeniach robia spolu. Pomiešané tímy vedia dávať oveľa lepšie výsledky a riešenia.
Keby vám ľudia chceli pomôcť, ako na to?
Najdôležitejší je pre nás feedback. Nahnať fanúšikov a lajky je pomerne jednoduché. Mňa zaujíma relevantný feedback od ľudí, to je zložitejšie. Pozrite si našu fanpage, príďte na event, kde spoznáte náš plán a povedzte nám, čo si o ňom myslíte.
Ďakujem
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
