Matúš Pokorný: Viem, že moja práca má zmysel

Matúš Pokorný je mladý chalan, ktorý získal ocenenie LEAF Award 2016. Porota ho zaradila medzi “makovice” za výrobu a predaj mydlohračiek, čím pomáha svojim rodičom získavať peniaze na plienky pre svojho staršieho brata Jakuba trpiaceho na DMO. Je veľmi vnímavý, múdry a za jeho mimoriadne cítenie spolupatričnosti k iným právom patrí medzi našich hrdinov.

Nechcela som začínať s klišé, ale nemôžem si pomôcť. Matúš, uvedomuješ si, že obrovská väčšina tvojich rovesníkov rieši vo svojom voľnom čase úplne iné veci ako ty?

Nemyslím si, že robím niečo extrémne výnimočné. Iba robím niečo, čo ma baví a pomáham pri tom svojmu bratovi.

Ako ti napadlo vyrábať práve priesvitné mydielka s hračkami vo vnútri?

Bola to viac-menej náhoda. Možno šťastná. Keď som robil mydlo, omylom mi doň spadol panáčik z lega. Keď som ho chcel vytiahnuť, nalial som ho do formičky a celkom sa mi páčilo. Tak som si hneď priniesol ďalšie hračky a zalial som aj tie.

Myslím si, že mladí ľudia v tvojom veku bežne mydlo nevyrábajú. Ako si sa k tomu vôbec dostal?

Keď som mal štyri roky, veľmi rád som si umýval ruky. Až po lakte. Mamka sa ma vždy opýtala, či idem operovať (smiech). Už vtedy som si všade kupoval mydielka. Preto mi mamka pod stromček darovala kýblik mydlovej hmoty. Potom som si prvé mydlo vyrobil sám. Len tak, pre svoju potrebu.

A kedy ti napadlo, že by si predajom svojich mydielok mohol pomáhať bratovi a rodičom?

Keď Kubko potreboval veľmi veľa vecí za jeden rok, pretože rýchlo narástol. Rodičom som chcel pomôcť aspoň s takou základnou pomôckou, akou sú plienky.

Za tie roky si už musel svoju techniku úplne zdokonaliť. Líšia sa mydielka, ktoré vyrábaš dnes, od tých, s ktorými si začínal?

Samozrejme. Začínal som s úplne obyčajným glycerínovym mydlom v rôznych tvaroch.

A teraz?

Teraz vyrábam mydlohračky.

Tvoji spolužiaci a kamaráti vedia, čo robíš? Aj to, že dokážeš vyrábať vlastné mydlo, ale tiež to, že ho predávaš a pomáhaš bratovi?

Áno, jasné, občas mi prinesú hračky do mydiel.

To je super! A nerozmýšľal si nad tým, že by si ich zapriahol do svojej výroby?

Ani nie. Takto mi pomôžu oveľa viac. Výroba mydlohračiek ma baví. Je to môj relax, pri ktorom sa realizujem a zároveň oddychujem.

Sám si zháňaš materiál, vyrábaš, riešiš marketing aj predaj. Čo z tohto ťa najviac baví a čo je najťažšie?

Nie som na to úplne sám, rodičia mi pomáhajú. Najviac ma baví kombinovať farbu a vôňu. No najťažšie je zohnať hračky pre baby (smiech).

Prečo?

Pre chalanov mám autá, dinosaury, tarantule a kopec ďalších, ale baby chcú len poníky. A princezné. Väčšinou.

Kamošky ti nepomáhajú s dievčenskými hračkami?

Ani nie.

Ďakujeme, že nás sledujete <3 #heroes

— Meet the Heroes (@meetheroes_sk) 19. ledna 2017

Si veľmi proaktívny mladý muž. V ťažkej situácii u vás doma si sa chopil šance a uspel si. Dokonca si bol nedávno získal ocenenie LEAF. Povzbudilo ťa to?

Určite áno. Chcem ďalej svoj projekt rozvíjať a viac pomáhať. Možno nielen Kubkovi. Viem, že moja práca má zmysel.

Zoznámil si sa počas odovzdávania cien aj s ostatnými ocenenými? S Valentínou a Dominikom. Ako na teba zapôsobili?

Áno, samozrejme. Bolo tam 15 skvelých projektov. Všetci boli výborní, porota preto mala ťažký výber. Vavi je úžasná a Dominik je tiež super. Mne sa páčili všetky projekty, no Valentínka ma očarila asi najviac.

Čím ťa očarila?

Svojou všestrannosťou. Je dokonalá úplne vo všetkom, čo robí a navyše je veľmi milá.

Pôsobíš aj v občianskom združení Čarovný prútik. Čo tam robíš?

Som tam dobrovoľníkom a pomáham pri tvorivých dielňach. Tvoríme s papierom, fimom, mydlovou hmotou, hlinou a sviečkovým voskom. Je to nácvik jemnej motoriky pre decká  s detskou mozgovou obrnou. Maľujeme, lepíme, trháme, striháme, hnietime a modelujeme. Tiež pre ne organizujeme tvorivé stretnutia v lete ako aktívne využite voľného času.

Čomu by si sa chcel v budúcnosti venovať alebo čím by si chcel byť, keď budeš dospelý?

Som numizmatik, baví ma matematika a rád pomáham ľuďom. Nejako to skombinujem (smiech).

Z bežnej školy si odišiel, pretože si sa tam nudil a prestúpil si na školu pre mimoriadne nadané deti. Máš pocit, že ti už teraz škola dáva viac?

V škole v Sekuliach som sa nenudil, len som musel čakať, kým ostatní dočítaju, dopíšu alebo vypočítajú príklad. Ale áno, myslím, že teraz mi už škola dáva viac, hlavne v matematike a angličtine. Všetci spolužiaci sú veľmi šikovní a všeličo ich zaujíma, veľa čítajú a každý je v niečom dobrý. Učiteľom tykáme a spolu sa veľa rozprávame. Píšeme si víkendovniky a vďaka tomu sa o sebe veľa dozvieme. Chodíme tiež na interaktívne výstavy a namiesto jednotiek máme Áčka. Známky nám nezapisujú do žiackej knižky, ale máme zápisník bádateľa.

Ako vyzerá zápisník bádateľa?

Ako cestovný pas. Je to normálna žiacka knižka, ale za 10 Áčok dostanem nálepku s vlajkou nejakej krajiny. K tomu navyše za každý deň dostanem kompas. Kto bude mať najviac kompasov, dostane na konci roka cenu.

Čo robíš vo svojom voľnom čase keď nie si v škole alebo “nemydielkuješ”?

Hrám stolný tenis, šach, rád sa bicyklujem a všeličo iné.

Vieš sa aj nudiť? Alebo lepšie povedané – máš čas sa nudiť?

To rozhodne neviem (smiech). U nás sa to jednoducho nedá.

Čo pre teba znamená tvoj brat?

Je to môj brat, mám ho rád. 🙂

A kto je pre teba hrdinom?

Mám dvoch.
Sú to moji rodičia.
Lebo sa starajú o Kubka.

Ďakujem, Matúš.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

awards leaf mydielka pokorny