Peter Šoltés: Ľudia, ktorí ostali v Košiciach, boli považovaní za čudných. Ja to určite neľutujem

Peter Šoltés je zakladateľom Promiseo, najväčšej marketingovej agentúry na východe Slovenska. Aktuálne sa angažuje v podpore startup komunít a vo viacerých projektoch, ktoré pomáhajú východnému Slovensku vytvoriť lepšie podmienky na život. Rozprávali sme sa o online biznise, mladých ľuďoch a o tom, ako vníma východný breh republiky.

Na strednej škole si začal písať blog, z ktorého, zjednodušene povedané, vyrástlo Promiseo. Akú si mal vtedy predstavu o podnikaní?

Žiadnu. Na blogu mi začal zarábať Google AdSense pár dolárov mesačne a mne sa to páčilo. Keďže to bola doba, keď AdSense na Slovensku ani nemal žiadnu podporu, za klik sa v tej dobe platili 2 – 3 centy a minimálny výber bol asi 50 dolárov. Kým prišla prvá výplata, trvalo to niekoľko mesiacov.

Začal som však robiť aj iné stránky. Robil som napríklad aj na športovej stránke a vtedy ma oslovila veľká medzinárodná stávková kancelária, že by radi platili za banner podľa toho, akú návštevnosť bude mať web. Tak som začal zisťovať, ako získať tej návštevnosti čo najviac. A keď som sa to nejako naučil, vzniklo z toho prvé podnikanie, ktoré je úplným prapôvodom dnešnej agentúry Promiseo.

Urobil by si dnes niečo inak?

Nie. Pochopiteľne, keby som vtedy vedel to, čo viem teraz, určite by sme už boli inde. Avšak tie skúsenosti a schopnosti som postupne naberal aj vďaka tomu, čo som zažil. Verím, že to tak bude pokračovať aj ďalej.

Odchod z univerzity a rozbehnutie vlastneho biznisu sa môže vyplatiť. Aspoň podľa tvojej skúsenosti. Študovať alebo pracovať – aký máš na to názor?

Nemyslím si, že to musí byť nevyhnutne jedno alebo druhé. Odišiel som zo školy po ukončení bakalárskeho štúdia. Už počas neho som však podnikal a keď som skončil na škole, firma už mala obrat okolo 200 tisíc eur.

Samozrejme, dnes má firma obrat násobne vyšší a ťažko by sa zvládalo robiť dve veci naraz. Myslím si však, že počas školy je veľmi vhodná prax. Či už je to brigáda, práca, výskum alebo vlastný startup. To už závisí na konkrétnom človeku. A hoci si práve vlastný startup vyžaduje hromadu času, je možné si ho najflexibilnejšie časovo rozdeliť.

Nadobúdam pocit, že dnes je slovenský trh plný práve startupov. Ako to vnímaš? Nie je to opäť len dočasný trend, ktorý čochvíľa vyhasne? 

Myslím si, že často ide len o terminológiu. Niekto používa definíciu, že startup musí byť škálovateľný, niekto používa slovo startup na akékoľvek nové firmy, niekto na malé firmy, niekto na firmy, ktoré majú priniesť niečo, čo ešte nikto nepriniesol.

Áno, dnes je stav taký, že centrálne banky tlačia veľa peňazí, úroky sú nízke, a tak investori nemajú kam dávať všetky dostupné peniaze. To vytvára veľa zdrojov pre startupy, ktoré sa dostávajú ľahšie k peniazom. To bude pokračovať, kým bude ekonomická situácia takáto.

Sú na Slovensku naozaj vytvárané podmienky pre podnikanie?

Myslím si však, že podnikať, zakladať firmy, prichádzať s ideami, robiť spin-offy už existujúcich firiem je niečo, čo sa bude diať vždy. Som rád, že napriek tomu, že naša vláda aktívne bojuje proti podnikateľom, sa ľudia do podnikania pustia a treba ich za to pochváliť. Ak niekto chce niečo založiť, zobrať na seba to riziko, dať do toho svoj čas a úspory a ešte aj vytvoriť pracovné miesta, treba ho podporiť a pomôcť mu. Myslím si, že je pre krajinu dobré, aby takýchto ľudí bolo ešte oveľa viac.

Čo podľa teba motivuje mladých ľudí?

Samozrejme, chcú byť adekvátne platovo ohodnotení. Každý potrebuje zabezpečiť svoje základné fungovanie. Ak sú základné potreby zabezpečené, je vidieť, že mladým ľuďom záleží na tom, aby robili na projektoch, ktoré je vidieť a ktoré majú dosah. Nechcú robiť na projektoch do šuflíka.

Taktiež potrebujú vidieť, že z dlhodobého hľadiska sa posúvajú, robia na zložitejších problémoch a dokážu ich riešiť. Mladí chcú pracovať vo firmách, ktoré majú dobrú kultúru, kde vidia potenciál rásť a zlepšovať sa, nielen stagnovať. Chcú pracovať v prostredí, kde dokážu nájsť priestor pre svoj osobný život a sebarealizáciu. 

Poznáš digitálny svet spred 10 rokov. Aký bol?

V digitálnom svete je desať rokov neskutočne dlhá doba. Asi nikto nedokáže predvídať, čo bude o desať rokov. Keď sme totiž pred desiatimi rokmi robili marketing, optimalizácia pre vyhľadávače sa najľahšie robila výmenou odkazov s inými stránkami a nastavovaním H1 tagov. Dnes sú obe tieto veci zbytočné.

Keď sme začínali, Facebook sa len rozbiehal, Instagram neexistoval. Dnes tvoria kľúčové časti obratu našej firmy. Video si vtedy mohli dovoliť len veľké, medzinárodné firmy a rozhodnutie investovať do in-house video produkcie pred štyrmi rokmi bolo drahé a vtedy považované za odvážne. 

Ako vidíš aktuálnu situáciu digitálu?

Dnes vidíme tlak na automatizáciu. To, čo voľakedy vedel nastaviť len špecialista, v súčasnosti často robia systémy. Prístup k dátam, ktoré mali len veľké značky a obrovskí inzerenti, vám dnes dá hociktorá lepšia agentúra.

Potrebujeme sa prispôsobiť a riešiť zložitejšie problémy klientov. Robiť tie veci efektívnejšie a šetriť im čas, ale hlavne poskytovať komplexné služby. V oblasti digitálu je potrebné sa neustále a rýchlo prispôsobovať novým technológiám, postupom a dokonca aj biznis modelom.

Čo sa v tomto svete digitálneho marketingu v princípe nezmení?

Základné princípy marketingu ostávajú desiatky rokov rovnaké. Je potrebné si správne rozdeliť cieľové skupiny, nákupné cykly, obsah, ktorý im komunikujem, kanály a formáty, ktorými je to najefektívnejšie, správne to vyhodnotiť a podľa toho sa rozhodnúť, čo robiť ďalej. To ostane rovnaké. Meniť sa budú cieľové skupiny a ich hĺbka, obsah, kanály, formáty a spôsoby, možnosti a rýchlosť vyhodnotenia a rozhodovania.

Ako sa dá práca v online automatizovať?

Medzi najväčšie reklamné systémy v online patrí bezpochyby Google a Facebook, ktoré zároveň vlastnia neuveriteľné množstvo miesta, kam sa reklama umiestňovať dá.

Či už v týchto systémoch alebo v systémoch, ktoré ich inventár využíva, nastavuješ reklamu a rôzne premenné. Určíš, akej demografii sa majú reklamy zobrazovať, ako majú vyzerať texty či obrázky, na ktoré slová sa ľuďom majú reklamy zobraziť, na akých stránkach, v akých veľkostiach a podobne.

To všetko a oveľa viac si vieš nastaviť, pozrieť sa, ako to funguje a na základe toho urobiť úpravy. Alebo máš na to algoritmus, ktorý si to sám po každom zobrazení reklamy prepočíta a nastavenia upraví tak, ako si myslí, že to bude efektívnejšie.

Dnes pri veľkých e-commerce projektoch by bolo nepredstaviteľné, aby sa reklama na každý produkt nastavovala samostatne. Robí sa to algoritmicky. Kľúčové slová sa vyberú na základe nástrojov, cielenia sa menia na základe efektívnosti, vyhodnocovanie prebieha v reálnom čase. Aj textové reklamy či rôzne grafiky, ktoré predtým pracne tvorili ľudia, dnes uź generujú v zlomku sekundy reklamné systémy. 

Nebudeme teda na nastavovanie reklám už vôbec potrebovať ľudí?

Tieto riešenia ešte nie sú v stave, že na dve kliknutia spustíš celú kampaň. Obzvlášť pri zložitejších kampaniach alebo kreatívnych riešeniach sú zásahy človeka nevyhnutné. Už dnes sa však deje to, že nám na nastavenie kampane stačí oveľa menej času ako v minulosti. Na druhú stranu, vyžaduje si to lepšie trénovaných, školených a skúsených odborníkov.

Veľa cestuješ, ale pracovne pôsobíš na východe Slovenska. Prečo si sa rozhodol zostať v Košiciach?

Úprimne? Bol som prihlásený a v jednom momente dokonca aj zapísaný na školu v Prahe. Jeden z hlavných dôvodov, prečo som ostal doma, bola moja vtedajšia priateľka. Určite to však neľutujem a myslím si, že sa za tie roky situácia v Košiciach veľmi zlepšila.

Študoval som vtedy na Gymnáziu Poštová a drvivá väčšina, povedzme asi 80 % z Košíc, hneď po škole odišlo. Ľudia, ktorí ostali, boli skôr za čudných.

Vracajú sa títo ľudia späť?

Som rád, že sa to dnes dosť zmenilo. Naopak, môžem už pravidelne aj vo firme vidieť životopisy ľudí, ktorí sa z rôznych miest vrátili domov a sú tu spokojní. Myslím si, že na to, aby sa tu na východe dobre žilo, ľudia tu ostávali alebo sa vracali, sú nutné kvalitné pracovné miesta a väčšie možnosti osobného vyžitia, vzdelávania, kultúry, športu, gastronómie, nočného života. Košice sa vo všetkých týchto oblastiach zlepšujú.

Čo na nás hovoria zahraničné návštevy? S akými názormi si sa stretol?

Pravidelne tu mám návštevy z celého Slovenska aj spoza hraníc. Či ide o Bratislavčana alebo Nemca, je na nich vidieť, že reputácia tohto regiónu je zlá. Avšak keď prídu, často sú prekvapení, aké je toto mesto a región rozvinuté a ako sa tu žije.

Čo si myslíš, že pomohlo Košiciam, aby sa stali viac metropolitné?

Deje sa to postupne aj samo. Do Košíc prišlo množstvo zahraničných firiem a s nimi aj množstvo cudzincov. Košičanom pribudlo veľa možností cestovať a zvýšili sa aj platy. Domov prišlo množstvo navrátilcov, ktorí často priniesli nápady, atmosféru, skúsenosti či procesy z rôznych miest. Košicami tiež prechádza množstvo projektov, podujatí, startupov, firiem, ktoré región formujú a posúvajú dopredu.

Košice majú ako mesto veľký potenciál rásť a myslím si, že sú na to dobre nastavené. A kto bol v Košiciach, povedzme, pred desiatimi rokmi a dnes, vidí ten zásadný rozdiel, ku ktorému tu došlo. Nielen v nejakom počte pracovných miest či budov, ale hlavne v mentalite ľudí.

Mne sa zdá, že mentalita ešte globálna veľmi nie je. Hoci sme vyrastali v mnohojazyčnom meste a sme zvyknutí na rôzne národy. Napriek tomu dnes otočíme hlavu, keď sa k nám prihovorí niekto v angličtine a pýta sa na cestu. V čom to je?

Ľudia sú rôzni na celom svete a všade sa dá stretnúť s rôznymi podobami správania sa. Naopak, hoci sa nad tým časť ľudí asi pozastaví, mám zo svojich ciest pocit, že ľudia na Slovensku sú často priateľskejší a úprimnejší. Jedno, z čoho sa veľmi teším, je, že či sem prídu naši partneri z Nemecka, Česka, ale napríklad aj z Holandska, Británie a iných krajín, cítia sa tu veľmi dobre a oveľa radšej sa vracajú ako keď sem šli prvýkrát. To hovorí niečo aj o reputácii v pomere k realite. Možno by sme sa mali aj viac naučiť pochváliť sa.

Spájam si ťa aj s iniciatívou, ktorej cieľom je prilákať mladých východniarov naspäť domov. Prečo potrebuje východné Slovensko, aby sa sem ľudia vrátili, prípadne tu zostali?

Nedávno som sa stal členom správnej rady IT Valley, ktorá má niekoľko priorít. Na valnom zhromaždení som prezentoval, že už pracujeme na projekte, ktorého úlohou je zlepšiť reputáciu nášho mesta a regiónu.

Plne chápeme, že ak niekto ide študovať na prestížnu a kvalitnú školu v zahraničí, treba ho v tom práve podporiť. Mnoho ľudí však odchádza na náhodné, druho a treťotriedne školy, bývajú štyria na izbe a robia v nejakom centre zdieľaných služieb. Na to sa naozaj oplatí odchádzať? Lepšie podmienky treba tvoriť tu, doma.

Východné Slovensko, tak ako všetky časti sveta, potrebujú šikovných ľudí. Nemusí ísť o navrátilcov. Dôležité je, aby ľudia, ktorí tu žijú, mohli žiť spokojne a mať dobré podmienky na život. Následne môžu tvoriť, zlepšovať podmienky tu, doma, či už v oblasti biznisu, verejnej a štátnej správy, kultúry, športu alebo akejkoľvek inej oblasti.

Východ je známy práve svojim IT a automotive biznisovým zameraním. Čo keď mladí nechcú pracovať ako kóderi alebo admini za počítačom alebo pásom vo výrobnej hale?

Tiež som sa nad tým v minulosti viackrát zamýšlal. Je pravdou, že v oblasti IT a výroby nie je problém sa zamestnať a niektoré sektory medzičasom zaostali. Dnes je v tomto regióne množstvo príležitostí pracovať v ekonomickej a právnej sfére, marketingových firmách, centrách zdieľaných služieb a v podstate v akejkoľvek oblasti.

Zaujímavé projekty vznikli na univerzitách, beží u nás viacero startupov. Pracovné výzvy ponúkajú aj organizácie, ako sú kraj či mesto. Dnešná infraštruktúra nám dovoľuje byť cez internet kdekoľvek v priebehu sekundy letecky kdekoľvek v Európe za pár hodín. Preto možnosť pracovať na voľnej nohe alebo sa púšťať do vlastného biznisu je stále dostupnejšia.

Veľa prednášaš na školách a podporuješ vzdelávacie aktivity, startup komunity. Ako sa ti pracuje s mladými ľuďmi?

Snáď sa k nim stále môžem zaradiť. Mladí ľudia sú šikovní, schopní, vzdelaní a stále viac a viac rozhľadení. Je to radosť sledovať. Stále sa prehlbuje rozdiel medzi aktívnymi a pasívnymi študentami. Tí aktívni sú neskutočne nároční na témy, obsah, dávajú zložitejšie otázky a to ma potom aj viac baví. Myslím, že sú aj priebojnejší.

Je mi ľúto, že veľa ľudí sa na vzdelanie, a teraz nemyslím len nejaké tituly, úplne vykašle. Potom čaká, že nejaký systém či okolie všetko vyrieši. Tí sa potom zväčša ani nemajú dobre. Chybu však nehľadajú u seba, ale vinia za to svoje okolie.

Zapájaš sa aj do iných aktivít, ktoré pomáhajú našej spoločnosti rásť?

Promiseo je stále malá firma, no snažíme sa pomôcť. Robíme aktuálne kampaň pre Úniu nevidiacich Slovenska, podporujeme Úsmev ako dar, každý rok sa zúčastňujeme na podujatí CharITy Cup, kde členské putuje na podporu výstavby Vincentína.

Investujeme do vzdelávania a naši ľudia prednášajú napríklad na univerzitách, robíme stáže pre študentov vysokých škôl. Už dva roky spolupracujeme aj s košickou obchodnou akadémiou a prvý raz máme toto leto za stážistku aj študentku v zahraničí cez Leaf.

Ako člen správnej rady IT Valley Košice svoj čas venujem aktivitám na podporu potenciálu, vzdelávania, inovátorstva či reputácie v regióne. Veľmi rád robím prednášky pre študentov a podnikateľov a cítim veľké zadosťučinenie a radosť, keď niektorá moja rada padne na úrodnú pôdu a pomôže niečo zlepšiť, zväčšiť či niekomu pomôcť. Spojenie mojej záľuby a práce vyústilo aj do účasti v marketingovej rade HC Košice.

Máš naozaj úspešnú firmu a veľa aktivít. Ako sa chrániš pred prepracovaním a vyhorením?

Je pravda, že som v minulosti bol prácou posadnutý viac. Nestalo sa, aby som sa vybral na dovolenku bez počítača alebo by som nonstop nekontroloval mailbox. Dnes už cítim aj ja, že som schopný pracovať 9 – 10 hodín a ak pracujem viac, robím už len dlhšie, nie viac. Uvedomil som si, že je potrebné sa venovať aj osobnému životu.

Osobný život, fyzická aj duševná pohoda, rodina a priatelia, to všetko je určite dôležitejšie ako naháňanie sa za ďalším obratom. Mám však šťastie v tom, že robím prácu, ktorá ma baví a aktivity si vyberám tak, aby som robil to, čo mi dáva zmysel. Ak je toho už príliš veľa, naučil som sa povedať nie. Je to legitímna odpoveď a netreba sa ulakomiť na pár eur výmenou za stres, nervy a odkladanie osobného života. 

Predstav si, že si o 10 rokov mladší. Čo by si sám sebe ako starší brat odporúčal?

Byť menej v strese, žiadne plašenie, problémy riešiť s chladnou hlavou. Nerobím na žiadnej traumatológii. Ak si vezmem hodinku na premýšľanie, je to úplne v poriadku a svet sa nezrúti. Človek si veci premyslí, urobí uváženejšie rozhodnutie a prípadný problém vyrieši možno aj skôr. Je v poriadku odmietnuť aktivitu, klienta či stretnutie, ak nie je nevyhnutné a nezapadá do toho, čo ma posúva ďalej.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

biznis generácie marketing online marketing