Petra Cséfalvayová: Pre niektoré firmy sa stal zo skládkovania odpadu výhodný biznis, ich činnosť musíme kontrolovať

Petra je spoluzakladateľka neziskovej organizácie INCIEN, ktorá zavádza koncept cirkulárnej ekonomiky na Slovensku. Cirkulárna ekonomika je nový model fungovania našej spoločnosti, kde v ideálnom stave odpad nemá existovať. Je možné na Slovensku takúto zmenu uskutočniť? Cez rôzne projekty hľadá INCIEN na túto otázku odpoveď. Petra sa viac ako 10 rokov profesionálne venuje téme životného prostredia. Špecializuje sa na ekodizajn, materiály a technológie. Riadi sa základnou myšlienkou: „Pochopenie súvislostí a kritické myslenie tvoria zmenu. To, čo vyzerá zeleno na konci, na začiatku zelené vôbec nemuselo byť.“

Čo ťa motivuje zaoberať sa témou odpadu?

Tému odpadov máme všetci spoločnú. Nevynímajúc nikoho. Odpady sú odrazom doby a odkrývajú samotných ľudí, ktorí ich tvoria. Aj keď sa zdá, že ide o konečnú oblasť, pre mňa je to vlastne len začiatok. Odpady odrážajú technologickú vyspelosť a uvedomelosť našej spoločnosti.

Posledné desaťročia sa zapíšu do dejín pravdepodobne ako doba plastová, súhlasíš s týmto pomenovaním?

Doba plastová nesúvisí len s odpadom, a to si treba povedať hneď na začiatku. Plasty sú fascinujúci materiál, vďaka ktorému sa v minulom storočí zdvihla životná úroveň celej populácie. Bol to inovatívny materiál, ktorý nahradil mnohé iné a sprístupnil rôzne produkty a služby oveľa širšej spoločenskej vrstve.

Problémom ale je, že sme sa nezamysleli, čo bude “ak” – ak sa plast stane odpadom, čo s ním? Vyrábali sme a spotrebovávali, a to “ak” prišlo teraz. Za pojem doba plastová by som dala výkričník. Ak sa totiž posúvame vpred v rámci technológií a inovácií, musíme vyriešiť aj koniec života produktov, a nielen ich začiatok.

Na životné prostredie treba myslieť už pri dizajne výrobkov. Na Slovensku máme už napríklad okuliare vyrobené z novej generácie kompostovateľných plastov, ktoré vyrobilo crafting plastics! studio v spolupráci s vedcami zo Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave. Na ekodizajn by sa ale malo myslieť aj v stavebníctve.

Momentálne narastá záujem o elektromobily, elektrické kolobežky a bicykle. Zamýšľajú sa výrobcovia, ako sa budú tieto batérie recyklovať po skončení ich životnosti?

Aj v tomto prípade je nutné myslieť v súvislostiach. To, čo vyzerá zelené na konci, nemusí byť automaticky zelené aj na začiatku. V prípade elektromobility je dôležité zodpovedať si otázku, odkiaľ pochádza elektrická energia, ktorá ide do siete.

Ak vzniká spaľovaním fosílnych palív alebo v jadrovej elektrárni, podporujeme vlastne to, čomu sme chceli predísť. Elektroauto síce nevytvorí spaliny na konci, ale stále sa bude napájať energiou, ktorá vznikla využívaním neobnoviteľných zdrojov.

Využívanie zdrojov lítia a kobaltu používaných v lítiovo-iónových batériách má navyše ďalší environmentálny rozmer. Ich recyklácia je totiž v súčasnosti ešte veľmi zložitá a náročná. Je to oblasť, ktorú rozvoj ešte len čaká.

To znamená, že tieto batérie skončia na skládke?

Nie, neznamená to ich koniec. Výrobcovia sa v mnohých prípadoch snažia hľadať možnosti recyklácie a spätného odberu vlastných batérií. Avšak množstvo materiálu, ktoré vieme spätne získať, je stále veľmi malé v porovnaní s primárnym materiálom, ktorý spotrebujeme vo výrobe.

Aký je teda tvoj názor na tieto výrobky?

Elektromobilita znamená výzvu na zmenu energetického systému. Vidím v tom aj negatíva, ale určite je to cesta. Musíme hľadať riešenia, ktoré nie sú polovičné, ale celistvé.

Aká je aktuálna situácia na Slovensku so skládkami a triedením odpadu?

Ak hovoríme o zmesovom komunálnom odpade, skládkujeme približne 67 % odpadu, čo nás Slovákov radí na neslávne popredné miesta v tejto „disciplíne“. Nikto z nás nechce bývať v blízkosti skládok, no pokiaľ nezmeníme svoje návyky, ktoré budú viesť k narastajúcej tvorbe odpadu, tak pri nich jednoducho budeme musieť žiť.

Je dôležité nielen vravieť slová, ale pochopiť, čo je za tým. Slovensko zrecykluje približne 23 % komunálneho odpadu. Nemýľme si pojem vytriediť a zrecyklovať. To, čo v skutočnosti vytriedime, sa nemusí zrecyklovať. Triediť však nestačí a ani nemôže stačiť. Najlepší odpad je ten, ktorý nevznikne.

Ako zistíme, ktorý druh materiálu sa dá zrecyklovať?

Nezistíme to obyčajným pohľadom, je to o znalosti podmienok na trhu a dostupných technológiách. Najlepšie recyklovateľným materiálom sú v súčasnosti kovy, sklo a neznečistený papier. V prípade plastov je to PET a číre fólie.

Ako sme na tom s triedením v porovnaní so západnou Európou?

Zopakujem posledné štatistiky. Za Slovensko je miera recyklácie na úrovni 23 %, ostatné vyšehrádske krajiny sú na tom lepšie – Česko 33,6 %, Maďarsko 34,7 % a Poľsko 44,0 %. Priemer Únie je 45,8 % zrecyklovaného odpadu. V množstve vyprodukovaného komunálneho odpadu ročne sme na tom už lepšie, priemerný Slovák vyprodukuje 359 kg, priemer Únie je 481 kg.

Existujú prípady, keď vytriedený zber skončí na skládke. Sú za to zodpovedné aj zvozové spoločnosti?

Ak zistíme, že takéto spoločnosti sú, je toto pochybenie potrebné nahlásiť. Zodpovedne poviem, že aj z odpadov sa stal výhodný biznis. Sú prípady, keď zvozová spoločnosť zároveň vlastní skládku, čo znamená, že sa jej skládkovať ekonomicky vyplatí. Takéto spoločnosti musíme kontrolovať, aby ich činnosť bola transparentná.

Aké sú najčastejšie dôvody, prečo vytriedený odpad môže skončiť na skládke?

Je to z dôvodu jeho znečistenia a kvality. Ak sa do triedeného kontajnera dostane nečistota biologického alebo chemického pôvodu, môže to spôsobiť, že celý kontajner už nebude možné dotriediť. To si ľudia často neuvedomujú.

Môžeme takémuto znečisteniu predísť? Máme napríklad vyhadzované obaly oplachovať vodou?

Netreba zbytočne míňať vodu na vymývanie, stačí celý obsah obalu spotrebovať. Plastové obaly sa totiž pred spracovaním perú. Oplachovať však môžme obaly, ktoré sú od plesne. Mastné obaly sa v našich podmienkach zatiaľ nerecyklujú.

Minulý rok prestala Čína odoberať plastový odpad z Európy. Čo to spôsobí?

Čína poukázala na problém, ktorý s odpadom už dlhodobo máme. Nie sú dostatočné kapacity na jeho spracovanie, odpad je znečistený a nekvalitný pre trh EÚ. V Číne vzrástol odpad, ktorý je dostatočný na naplnenie ich vlastných kapacít, preto už nie je dopyt po európskom odpade. V EÚ tento postoj Číny, ktorý sa však netýka len plastu, ale aj papiera, jednoznačne vyvolal potrebu podpory vlastných kapacít a dopyt po kvalitnejšom, čistejšom odpade a to súvisí aj s efektivitou triedeného zberu.

Je triedenie a následná recyklácia riešením?

Základným faktom je, že ak by sme využili všetku globálnu recyklačnú technológiu na celom svete, vieme spracovať približne 30 % odpadu. A čo ten zvyšok? Preto opakujem, nie je to o tom, aby sme recyklovali, ale aby sme predchádzali vzniku.

Posledné dva roky pomáhate festivalu Pohoda a Dobrému Trhu zaviesť bezodpadový štýl používaním kompostovateľných riadov a kompostovaním zvyškov jedla. Aké sú výsledky?

Sú to naše srdcové projekty pre ľudí a o ľuďoch. Sú postavené na nadšení, viere a zodpovednosti, čo nás často až dojme. Dobrý Trh je prvým podujatím, ktoré začalo riešiť svoje odpady. Výsledky sú jednoznačné – efektívnym zavedením triedeného zberu a kompostovateľného riadu sa zmesový komunálny odpad znížil zo 70 % na 10 %, zvyšok sa vytriedil na recykláciu (sklo, papier, plast). Festival Pohoda rovnako zaviedol kompostovateľný riad a vďaka dobrovoľníkom vytriedili viac ako 60 % vzniknutého odpadu.

V júli tohto roku ste robili analýzu žltých košov v Bratislave. Ako to dopadlo?

Súčasťou našej práce je aj terén. Ak chceme o odpadoch hovoriť, musíme sa pozrieť aj na realitu. Na analýzu žltých kontajnerov sme sa doslova tešili. Analyzoval sa obsah 1100 litrových žltých nádob, ktoré pochádzali z mestskej časti Nové Mesto a Rača. Na moje prekvapenie bola miera nečistoty nižšia, než som predpokladala. Znečistených kontajnerov bolo len prilbižne 14 %. Problémom, ktorý si možno neuvedomujeme, sú však najmä nestlačené obaly, ktoré zaberajú svojím objemom miesto.

Je rozdiel v efektívnosti triedenia v meste a na dedine?

Bohužiaľ už neplatí, že sa ľudia na vidieku stavajú k odpadu uvedomelejšie. Z analýz, ktoré vykonávame, môžeme zodpovedne povedať, že sa rozdiely medzi mestami a dedinami stierajú. Je to len o nás ľuďoch.

Aby už žiadny rozhovor neušiel vašej pozornosti, náš heroesBOT vám do Messengera pošle správu ihneď po jeho publikovaní. Prihláste sa kliknutím na odkaz.

Ako vidíš budúcnosť recyklácie na Slovensku?

Som realista zmiešaný s optimistom. Verím, že technológie a možnosti budú napredovať a v prípade, ak sa nám na celom Slovensku podarí zaviesť efektívny systém kompostovania bioodpadu, to vidím veľmi nádejne. Tento druh odpadu totiž tvorí približne 45 % obsahu čiernych nádob. Uvedomme si tiež, že recyklácia je technologický proces, ktorý sám vyžaduje vstupné suroviny ako napr. energiu a vodu. Preto je recyklácia len jedno z riešení.

Ako a čo všetko triediš v domácnosti ty? Poraď nám pár efektívnych tipov, ako nevytvárať zbytočný odpad.

Bioodpad kompostujeme a keďže sme vegánska domácnosť, tak kompost tvorí viac ako 65 % nášho celkového odpadu. Jednoznačne nekupujem napríklad obaly, o ktorých viem, že sa nezrecyklujú – napríklad viacdruhové materiály, ktoré sa od seba nedajú oddeliť. Plasty sa snažím, ak je to nutné, nakúpiť len také, ktoré sú dobre recyklovateľné. Základom je však minimalizácia a dobrovoľná skromnosť.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

cirkulárna ekonomika recyklácia zero waste