Tomáš Bálint: Rimavská Sobota nie je až taká diera, ako prezentujú médiá

Aktivista Tomáš Bálint je manažérom kultúry v Mestskom kultúrnom stredisku v Rimavskej Sobote. Svoju prácu však poňal omnoho kreatívnejšie, ako býva na podobných pozíciach zvykom. Organizuje regionálny kultúrno-vzdelávací kvíz pre študentov stredných škôl Kvízmajster a konferenciu Konfereska pre mladých ľudí z okresu. Patrí k iniciátorom kampane Ťahaj domov, ktorú si osvojila stovka slovenských miest a obcí. Aktuálne prichádza Tomáš s ďalšou aktivitou. Vo svojom meste organizuje prvý multižánrový festival FRAJ.

Tomáš, dopočula som sa, že Rimavská Sobota sa vďaka tebe stáva kvízovou veľmocou. Čo je to Kvízmajster?

Kvíz pre stredné školy, ktorým vzdelávame študentov v oblasti kultúry. Definovali sme si cieľ zvyšovať kultúrnu gramotnosť mladých ľudí, čo znie vznešene, no v praxi je to už ťažšie uskutočniť. Vznikla však na pomery nášho regiónu veľkolepá moderovaná zábavno-vedomostná súťaž zameraná na oblasť kultúry, umenia a spoznávania vlastného kraja.

Na začiatku som bol na to sám – to je jeden z najväčších problémov nášho a iných menších miest – odliv mladých šikovných ľudí. Postupne sa však prihlásili ďalší a organizačne mi výdatne pomohli aj zamestnanci mestského kultúrneho strediska. Robíme to už štvrtý rok a zapájajú sa stredné školy z celého regiónu.

Aké otázky študentom kladiete?

Súťaž je zameraná na slovenskú kultúru a umenie s tým, že sa snažíme vyzdvihovať, čo nie je úplne strednoprúdové. Často sme videli, že decká počúvajú len komerčné rádiá, netušia, že existuje niečo ako slovenský film, o výtvarnom umení ani nehovorím. Chýba im prehľad o kvalitnom umení a kultúre na Slovensku. Našim cieľom teda nie je zistiť, čo vedia, ale ukázať im alternatívy, ktoré sú k dispozícii. Odovzdávame im určité vedomosti a dúfame, že to v nich niečo zanecháva. Možno sa to neprejaví hneď, možno je to niečo, na čo si spomenú časom. A možno vôbec nie, a sme úplne naivní. Ale v takom prípade by sme to nerobili.

A čo úroveň vedomostí? Aké školy dosahujú najlepšie výsledky?

Prvá fáza je, že so všetkými prihlásenými triedami absolvujem interaktívny kvíz. Z tohto kola vzíde osem najlepších a pokračujú do ďalších kôl. Už tu sa ukázalo, že trieda, ktorá mala najviac bodov a vyhrala, nebola vôbec z gymnázia, ako by sa predpokladalo. Naopak, išlo o školu, ktorá je v meste najviac zatracovaná a podhodnocovaná.

Navyše, v tejto triede boli aj študenti, o ktorých by sa dalo na prvý pohľad predpokladať, že majú blízko k extrémistickým názorom alebo sympatizujú s takouto stranou. Niekto by mohol namietať, že to natipovali. Ja som však s nimi komunikoval a videl, ako títo mladí ľudia rozmýšľali, dedukovali, volili správnu stratégiu. Sám som si potom uvedomil, že som mal predsudky z vizuálneho vnemu.

Aby už žiadny rozhovor neušiel vašej pozornosti, náš heroesBOT vám do Messengera pošle správu ihneď po jeho publikovaní. Prihláste sa kliknutím na odkaz.

Čím je to podľa teba spôsobené?

Možno tým, že sa neprihlásili na jednu z tých lepších stredných škôl, pretože na základnej škole nemali dobré známky a inde ich nechceli. A keďže ich inde nechceli, hľadali pre seba priestor. Ak ich však všetci odmietajú a iba takáto skupina im dá priestor, prirodzene idú k nej pre pocit, že niekto sa o nich zaujíma a niekde sa môžu prejaviť.

Netreba ich od seba odsúvať a mať predsudky. Aj títo ľudia v sebe niečo majú, no treba im dať priestor, aby sa prejavili. Keď by sme im dali šancu ukázať svoje kvality a ponúkli dobrú alternatívu, možno by sa neutiekali k extrémistickým ideológiám.

Na konci júna pripravuješ v Rimavskej Sobote tiež festival FRAJ. Pôjde tak ako v Kvízmajstrovi o snahu ponúknuť alternatívu k strednoprúdovému umeniu?

FRAJ je multižánrový festival, ktorého cieľom je oživiť dianie v Rimavskej Sobote a priniesť sem aj žánre a druhy umenia, ktoré tu doteraz nedostali priestor.

K 30. výročiu Nežnej revolúcie sme sa rozhodli, že tento ročník venujeme téme slobody, ktorá sa rôznymi spôsobmi odráža v dramaturgii. Festival prinesie koncerty, divadlo, premietanie filmov, workshopy, literárne besedy s čítačkami alebo diskusiu s aktérmi revolúcie a členmi iniciatívy Za slušné Slovensko na tému 30 rokov slobody. Návštevníkom v rámci festivalových lokalít ukážeme ikonické miesta mesta, ktoré sa oplatí navštíviť. Väčšina z nich bude vo voľnom priestore, čím chceme zdôrazniť slobodu. Koniec koncov aj samotný názov FRAJ znamená voľný, čiže voľnosť chceme zachovať.

Ako si prišiel k myšlienke práve multižánrového festivalu?

Som veľkým fanúšikom multižánrových festivalov a ako mnoho vecí v našom meste, aj takéto niečo tu chýba. Vedel som, že to bude náročné a určite by som do toho nešiel, ak by som bol na to sám. Za roky pôsobenia v dome kultúry som mal vďaka kvízu aj ďalším aktivitám možnosť spoznať ľudí, na ktorých sa môže spoľahnúť.

Väčšinou ide o ľudí, ktorí už v Rimavskej Sobote nepôsobia a nežijú, stále však majú k mestu vzťah. Dostala sa k nim zvesť o festivale a myšlienka sa im páčila. Každý vedel prispieť niečím iným a tak sme vyskladali celú dramaturgiu a program.

Multižánrový festival nie je niečo, čo by na Slovensku doteraz neexistovalo. Podobných podujatí je mnoho. Náš širší región je však, bohužiaľ, mediálne skloňovaný v negatívnych súvislostiach a nič podobné ponúkajúce alternatívu tu doposiaľ nebolo. Možno to nám pomohlo získať finančnú podporu FPU a tešíme sa, že sme dostali šancu.

Našli sa aj negatívne ohlasy na organizáciu festivalu?

Nie, naopak. Naše mesto nie je až taká diera, ako to je často mediálne prezentované. Je tu veľa aktívnych ľudí, občianskych združení a organizácii, ktoré robia mnoho prospešných a zaujímavých aktivít pre región. Každý si však robí „to svoje“ a chýba tu spolupráca. Na festivale je skvelé, že sa na jeho organizáciu spojili tieto už aktívne komunity a každý prispieva tým, čo najlepšie vie.

S festivalom ti pomáhajú aj aktivistky Zuzka Mikulcová a Mirka Čierna z iniciatívy Za slušné Slovensko. Ako začala vaša spolupráca?

Zuzka a Mirka organizovali u nás v Rimavskej Sobote protesty Za slušné Slovensko a požiadali ma, aby som vystúpil s prejavom. V našom meste o to nebol veľký záujem. Možno aj zo strachu, aká bude reakcia vedenia mesta. Medzi jeho zástupcami sa totiž nájdu aj prívrženci konšpiračných teórií a ideológií. K šíreniu a prezentovaniu týchto myšlienok využívali dokonca priestor mestských novín. Ich postoj k protestom bol tým pádom jasný.

Aj ja som sa svoj prejav na proteste snažil koncipovať tak, aby som nemenoval priamo a formuloval len všeobecne. Osoby, ktoré som kritizoval, na to ani neprišli, keďže oni sami seba za konšpirátorov nepovažujú.

Okrem protestov vo vašom meste ste iniciovali aj kampaň Ťahaj domov. Ako ste prišli k tejto myšlienke?

Po vražde, ktorá sa stala, sa na Slovensku mnohí zobudili. Aj tí, ktorí neboli dovtedy až tak aktívni, si povedali stačilo a začali niečo robiť. Zuzka a Mirka prišli s tým, že sa blížia komunálne voľby. Keďže voliť je možné iba v oblasti trvalého bydliska, bolo by dobré prilákať do rodného mesta tých, ktorí odišli a ich hlas by mohol zavážiť. Dohodli sme detaily, napríklad že nebudeme podporovať žiadnu konkrétnu stranu ani kandidáta. V kútiku duše sme dúfali, že iniciatíva by sa mohla rozrásť na celé Slovensko a to sa podarilo.

Čo prispelo k rozšíreniu kampane?

Zásluhou bolo, že Zuzka a Mirka už vďaka protestom komunikovali s koordinátormi v rámci celého Slovenska. Nápad tak dostali do povedomia ďalších miest a obcí, ktoré sa začali sami hlásiť. Pripojilo sa ich takmer 100 a nakoniec si projekt osvojila iniciatíva Za slušné Slovensko. Bolo to krátko po vražde, čo veľmi mobilizovalo ľudí a každý chcel prispieť k zmene.

Ako udržať ľudí zmobilizovaných bez toho, aby sa diali tak strašné veci?

Dobrá otázka, ale veľmi ťažká odpoveď. Napriek veľkej snahe a angažovanosti sa stalo to, že komunálne voľby dopadli konkrétne u nás veľmi zle, účasť bola nízka. To nás demotivovalo pokračovať a každý sa vrátil k tomu, čo robil predtým. Aj ja sám som sa vrátil k svojej sfére, no verím, že keď to, čo robím, robím najlepšie, ako viem – poctivo, čestne a s ambíciou pomôcť – aj to prispieva k určitej zmene v spoločnosti. Hoci v malom rozsahu, v mojom prípade iba v mojom meste, ale aj to je cesta. Vzdal som sa ambície zmeniť svet alebo Slovensko, ale môžem meniť svoje bezprostredné okolie a to tiež nie je na zahodenie. Ak sa v každom meste nájde zopár takýchto ľudí, môže to priniesť zmenu celej krajine. A to má pre mňa zmysel.

Nie všetci sa otriasli zo zlého výsledku, no ja určite áno a snažím sa vidieť nádej. Neprinieslo to zmenu u nás, ale v iných mestách, kde bola zmena žiadaná aj nastala, napríklad také Humenné. Minimálne sme rozšírili povedomie o komunálnych voľbách.

V čom konkrétne vidíš nádej?

Prvotná emócia bola sklamanie, post primátora zostal nezmenený. Veľmi výrazne sa ale zmenilo zloženie mestského zastupiteľstva. Sú tam mnohí aktivisti, ktorí prichádzajú s novými koncepčnými riešeniami a dobrými nápadmi. Tu naša úloha skončila. Robia si svoju prácu dobre a rovnako sa o to snažíme aj my. Keď sa to celé spojí, na konci tohto obdobia bude možno Rimavská Sobota niekde inde, ako doteraz a zistíme, že to nebolo úplne márne.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

festival fraj rimavska sobota tahaj domov tomas balint za slušné slovensko