Tomáš Ulej má ku knihám naozaj blízko. Spisovateľ, novinár, autor zbierok aforizmov Ale, Preto s lebom, Bodaj Bi! a Žuvot, je však známy hlavne vďaka projektu Zlatý fond denníka SME, v ktorom sa dnes nachádza takmer 2000 digitalizovaných literárnych diel. Za svoj životný počin sám označuje projekt s názvom Ľudo Slovenský, z ktorého sa pomaly stáva digitalizová zbierka ľudovej slovesnosti obsahujúca príslovia, porekadlá, piesne či rozprávky. Prezradil nám, čo rád číta a čo pre neho čítanie znamená.
Odkedy čítaš? Na ktorú knižku si spomínaš ako prvú?
Čítať som sa naučil ešte pred nástupom do školy. Nepamätám si názov prvej knihy, viem len, že to boli zjednodušené verzie slovenských rozprávok. Na to nadšenie sa ale nedá zabudnúť. Zdalo sa mi úžasné, že tie divné znaky dokopy dávajú aj nejaký význam. Lúštil som ich ako Champollion hieroglyfy (aj mi to tak dlho trvalo) a po každej vete som nadšene híkal.
Ako často čítaš a čo ti čítanie dáva?
Čítam denne. Vyrobil som si rutiny, vďaka ktorým si vždy nájdem čas a nemôžem sa na nič vyhovárať. Čítam cestou v električke do práce, z práce a aj pred spaním. Kvôli únave očí však niekedy iba počúvam audioknihy.
Čítanie má množstvo blahodarných účinkov na môj život. Upokojuje rozbúrenú myseľ a niekedy zase prináša nové podnety na premýšľanie. Striedam knihy hĺbavé s tými, ktoré len umožnia mysli zabudnúť na realitu a ponoriť sa do relatívne jednoduchého príbehu.
Mávaš také stavy, keď sa do príbehu tak ponoríš, že myslíš na knižné postavy, aj keď práve nečítaš?
Stáva sa mi skôr, že sa mi po veľmi dlhom čítaní mozog prepne do módu, keď mi na pozadí začne žiť knižný rozprávač a komentovať všetko, čo robím. Napríklad: „Tomáš odložil knihu a pristúpil ku dverám. Parkety zapraskali. Pocítil zmeravený krk, vedno s ním sa však ozval aj hlad. Kedy som len jedol naposledy, pomyslel si.“ Rozbehne sa to v hlave a nejde to zastaviť.
Aké knihy preferuješ?
Čítam všetko možné, ale extra rád mám detektívky (všetky od Agathy Christie, najnovšie lúpem ako pistácie detektívky od Connellyho), literatúru faktu (obľúbené vydavateľstvo Absynt). Špeciálne veľa čítam dobrú slovenskú literatúru (prakticky všetky knihy, ktoré vydá K. K. Bagala). Čítam ale aj poéziu a iné žánre. Mimoriadne rád mám svoj „domovský“ žáner – aforizmy. Najradšej tie od Tomáša Janovica. Ročne prečítam okolo 50 – 60 kníh, nájde sa tam všeličo.
Naučili ťa niečo knihy?
Ja stále hovorím, že ak niečo neviem, tak len preto, že mi ešte nik na tú tému neukázal dobrú knihu. Prakticky všetko, čo robím, viem len z kníh, vrátane práce, ktorá ma živí. Ak o niečom neviem nič, tak nájdem knihu, dve, tri a už sa tvárim, že som v tom odborník. 🙂
Ako by si motivoval ľudí k čítaniu, prečo sa „to oplatí“?
Podľa mňa si do názoru na čítanie prinášame veľa z detstva. Ak ste mali šťastie na niekoho, kto vám ukázal, aké skvelé to môže byť, tak budete čítať aj v dospelosti. Ak si ale ako prvé spomeniete napríklad na povinnú literatúru, tak už čítať nebudete.
Čo zvyknem hovoriť ľuďom, ktorí vôbec nečítajú? Iba na jeden jediný okamih zabudni na to, čo si o čítaní myslíš a ešte raz to skús. Na ten moment treba nejakú pecku, niečo dejové, nie príliš intelektuálne. Keď sa vo výbere trafíš, tak máš okamžite čitateľa na doživotie.
Komu by si odporučil prečítať tých päť kníh, ktoré sú pre teba naj?
Úplne každému, kto ocení dobrú literatúru.
Nenapísaný román (Autor: Stanislav Rakús)
Poznám len pár naozaj fascinujúcich rozprávačov, Stanislav Rakús je jeden z nich – naživo a neprekvapivo aj v literatúre. Jeho knihy sú plné figúrok, postáv, charakterov – netreba im akčný dej, stačí ich poslať vlakom do iného mesta a posadiť do reštauračného vozňa (ideálne priobjednať niečo ostrejšie). Oni sa poroztvárajú a ty budeš len fascinovane pozerať a smiať sa. Nie je to literatúra pre každého čitateľa, ale určite pre každého, kto miluje mágiu ukrytú za ľudskou psyché alebo sa rád vyžíva v dobrom rozprávačskom umení.
Túto knihu si môžete kúpiť online.
1984 (Autor: George Orwell)
Túto knihu som prvýkrát čítal, keď som mal pätnásť a dodnes si pamätám, že to bol celkom veľký míľnik. Jednoduchý popis by znel, že si autor v roku 1948 predstavuje, ako by vyzeral svet v roku 1984, keby moc nad svetom dostali do rúk komunisti. Je len prvým plánom tvrdiť, že sa v mnohých veciach trafil, no tá kniha je famózna v mnohých ďalších aspektoch. V tom, ako dokonale popísal zápas o moc nad ľudskou mysľou alebo čo myslíme tým, keď hovoríme o „pomalom varení žaby“. Je to desivé čítanie, ale aj očisťujúce.
Aj túto knihu si môžete kúpiť online.
Letmý sneh (Autor: Pavel Vilikovský)
Myslím, že to bol Tomáš Janovic, kto povedal, že už nečíta knihy pre dej, ale pre pekné vety. Z Letmého snehu si človek chce niekam zapísať každú druhú. Keby som mal nejako stručne definovať, čo je táto kniha, tak pre mňa je to – pateticky povedané – definícia lásky. Tej, ktorá ešte aj na sklonku života prýšti v nezmenenej sile. Vilikovský je človek, ktorý túto nezachytiteľnú vec dokázal uchopiť a pretaviť do literatúry.
Aj túto knihu si môžete kúpiť online.
Majster a Margaréta (Autor: Michail Bulgakov)
Nepoznám viacvrstevnatú knihu ako je Majster a Margaréta. Môžete ju čítať pre strhujúci dej, ako „komédiu o Rusku“, kvôli záujmu o históriu, ale čo je najdôležitejšie – budete ju so zatajeným dychom čítať, až kým nedočítate a potom znova. Právom označovaná za jednu z najvýznamnejších kníh 20. storočia – navyše, teraz vyšla po rokoch v novom necenzurovanom preklade Jána Štrassera.
Aj túto knihu si môžete kúpiť online.
Dvanásť stoličiek (Autori: Iľja Iľf a Jevgenij Petrov)
K Iľfovi a Petrovovi som sa dostal, tuším, tak, že ich v niektorom svojom stĺpčeku odporúčal môj iný obľúbenec – Július Satinský. Dvanásť stoličiek je literárna komédia par excellance a budete sa baviť každou jednou stranou, drobné „džouky“ striedajú silné pointy. Vôbec sa nečudujem, prečo sa páčila Satinskému.
Aj túto knihu si môžete kúpiť online.