Veronika Pizano sa pohybuje hlavne v marketingových a mediálnych kruhoch. Pôsobila v IAB Slovakia, Piano, TEDxBratislava aj Startup Weekend Bratislava. Bola marketingovou manažérkou v týždenníku .týždeň a členkou tímu MONO.sk, v súčasnosti pôsobí ako projektová manažérka v Aj Ty v IT. Veroniku ste mohli spoznať už dávnejšie aj vďaka knihe o našich pôrodniciach Ešte netlačte, ktorú napísala spolu s Ivetou Aldana a Luciou Lišiakovou. Porozprávala nám, aké knihy rada vezme do rúk a odporučila päť titulov, ktoré považuje za tie najlepšie.
Odkedy čítaš? Na ktorú knižku si spomínaš ako prvú?
Čítať som sa naučila v škole, ale nespomínam si na prvé momenty alebo úplne prvú knihu. Pamätám si však na prvú, ktorú som si požičala v školskej knižnici. Bol to Čarodejník zo zeme Oz.
Aká je tvoja najobľúbenejšia detská kniha?
Nemám z detstva obľúbenú knihu, ale teraz pri čítaní s deťmi som si obľúbila hneď niekoľko. Pre najmenších je to knižka od belgickej ilustrátorky Kitty Crowther Then? a od klasika Erica Carleho Nenásytná húsenička.
V súčasnosti som si zamilovala sériu Linda a Gusto od Polly Faber a Clary Vulliamy. Hlavná hrdinka je zobrazená nestereotypne, príbehy sú milé a Gusto ako tapír je naozaj nevšedný hrdina. Mrzí ma, že do slovenčiny už zrejme nebudú preložené ďalšie knihy zo série.
Najstarší syn má sedem rokov a z tejto kategórie máme radi knihy od Braňa Jobusa. Ja som si ešte špeciálne obľúbila knihu Môžu superhrdinovia nosiť okuliare od Sone G. Lutherovej s ilustráciami Martina Krkoška. S deťmi čítame veľké množstvo kníh a tých srdcových je v podstate niekoľko desiatok, ku ktorým sa stále vraciame.
Myslíš si, že by dospelí ľudia mali čítať detskú literatúru?
Ak majú deti, tak určite áno. Napokon, najprv čítať deťom musíme a aj keď sa to už naučia, je dobré v tom pokračovať. Proces učenia čítania je niekoľkoročný a väčšina detí po prvom ročníku ešte nezvládne sama čítať dlhé knihy, ktoré sú už pre nich príbehovo zaujímavé, ale rozsahom samostatne nezvládnuteľné. Ja osobne rada čítam aj young adult literatúru a následne si s 15-ročnou neterou vymieňam názor na jednotlivé knihy. Je to jedna z možností, ako ostať vo svete tínedžeriek a tínedžerov.
Ako často čítaš a čo ti čítanie dáva?
Čítam denne. S deťmi polhodinu až hodinu pred spaním v pracovné dni, cez víkendy aj počas dňa. Je to pre mňa veľmi dôležitý čas a vždy sa naň teším.
Čím sú deti staršie, tým dlhšie knihy si vyberáme, takže sa teším na čítanie aj preto, lebo chcem vedieť, ako dopadne príbeh. Moje knihy čítam vždy večer, keď už deti zaspia. Mám čítanie ako formu učenia sa a získavania nových uhlov pohľadu. Vďaka knihám spoznávam situácie, do ktorých sa sama nedostanem a pomáha mi to lepšej empatii.
Aký žáner pri čítaní preferuješ?
Nie som vyberavá, ale snažím sa beletriu striedať s populárno-náučnou literatúrou. Mám rada knihy od Inaque a Absyntu. Vôbec neholdujem detektívkam, zato rada siahnem po dobrom sci-fi alebo fantasy a v poslednej dobe vychádza čoraz viac výborných komiksov. Výbornými poradkyňami pri výbere kníh sú moje priateľky z knižného klubu v petržalskej knižnici. Majú úžasný rozhľad a vždy mi odporúčajú skvelé knihy.
Naučili ťa niečo knihy?
Dali mi väčšiu empatiu a pochopenie pre rôznych ľudí. Knihy z obdobia Druhej svetovej vojny a reportážne knihy z vojnových oblastí ma v súčasnej politickej situácii akosi udržujú v strehu, vždy mi pripomínajú, že história sa opakuje, že ľahostajnosť voči nárastu extrémizmu mala tragické následky a že sa nemôžeme nechať učičíkať zdaním prosperity, lebo demokraciu treba neustále obraňovať.
Ako by si motivovala ľudí k čítaniu, ktorí nečítajú?
Kniha je cesta spoznávania nových vecí, takže nie je problém, ak ľudia nečítajú nové knihy, problém je, ak sa nesnažia spoznávať nové veci. A tie sa dajú spoznávať cez podcasty, dokumenty, návštevy galérií či múzeí alebo cestovaním. Skôr by som ľudí motivovala k tomuto, ale nemám odpoveď na to, ako to robiť.
Komu by si odporučila prečítať svojich top päť kníh?
Komukoľvek, kto chce pochopiť situácie, ktoré sú zdanlivo nepochopiteľné.
Svetlana Alexijevič – Časy zo second-handu: Koniec červeného človeka
Vďaka tejto knihe som pochopila sovietsku mentalitu, ktorá mi bola veľmi vzdialená a naozaj som nerozumela, prečo nielen Rusi toľko oplakávajú časy spred pádu železnej opony. Alexijevič štýl je jedinečný a veľmi silný, dodáva výpovediam jej postáv osobitú atmosféru. Pri čítaní jej kníh sa cítim tak, ako by som priamo sedela oproti človeku, ktorý rozpráva. Odporúčam všetky jej knihy. Minulý rok bola kombinácia pozerania seriálu Černobyľ a jej knihy Černobyľská modlitba najsilnejšou výpoveďou o akejkoľvek udalosti.
Túto knihu si môžete kúpiť online.
Tomáš Forró – Donbas: svadobný apartmán v hoteli Vojna
Tomáš Forró píše skvelé reportáže a som rada, že sa jeho štýl pretavil aj do knihy. Je v nej veľký kus práce, profesionalita v zmysle pátrania po zdrojoch, ale aj človečina pri popisovaní osudov ľudí na oboch stranách konfliktu.
Forró strieda udalosti aj časy, napriek tomu sa v nej človek nestratí a zachováva tempo čítania. Hoci po prečítaní budete vedieť o konflikte oveľa viac, než ste zrejme doteraz hocikde čítali, nebudete vedieť, ktorá strana je tá dobrá a ktorá zlá. Vo mne ostal najmä určitý pocit obavy a ostražitosti, a neraz si na ňu spomeniem a rozmýšľam, či by som vedela opustiť náš byt, mesto a krajinu zo dňa na deň, ako množstvo ľudí zachytených v knihe.
Túto knihu si môžete kúpiť online.
Oliver Sacks – Halucinácie
Táto kniha ma uviedla do neurovied a odkedy som ju čítala, rada siaham po knihách týkajúcich sa tejto témy. A Oliver Sacks je majster takéhoto písania. Vďaka knihe Halucinácie som si uvedomila, že ak niekto halucinácie má, nie je to hneď preto, že je blázon. Prekvapili ma rôzne druhy halucinácií, ich dôvody, prejavy aj ich dôsledky a spôsoby liečenia aj neliečenia. Sacks bol navyše ten typ lekára, ktorému naozaj na pacientoch a pacientkach záležalo a cítiť to v každej jeho jednej knihe.
Túto knihu si môžete kúpiť online.
Marjane Satrapi – Persepolis I and II
Je to prvý „dospelácky“ komiks, ktorý som kedy čítala. Pamätám si, ako ma zasiahlo autorkino odhaľovanie jej najhlbších pocitov, diliem a skúseností. Popritom som sa dozvedela veľa o histórii Iránu, o ktorom som dovtedy tušila len naozaj málo. Teraz, keď už mám načítaných oveľa viac komiksov, oceňujem aj štýl kresby, ktorý je veľmi čistý, prehľadný a spolu s textom tvoria pre mňa naozaj to najlepšie z komiksovej tvorby.
Túto knihu si môžete kúpiť online.
Katarzyna Surmiak-Domańska – Ku-klux-klan. Tady bydlí láska
Opäť kniha o niečom, o čom som do prečítania tušila len veľmi málo. Hoci som od tejto knihy nemala veľké očakávania, napokon ma dostala. Po prvé preto, lebo ju napísala poľská reportérka, takže jej pohľad Európanky, ktorá často nechápe kontext v USA (resp. sa jej zdá absurdný), je nám blízky. A po druhé preto, lebo ukazuje paralely na súčasný nacionalizmus a rasizmus na Slovensku a v strednej Európe.
Túto knihu si môžete kúpiť online.
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
Grétka Pavlovová: Keby som mohla žiť viacero životov naraz, v jednom by som od rána do večera iba čítala Grétku Pavlovovú pozná väčšina z nás ako zakladateľku Atmosféry, priateľského rodinného festivalu na lúke medzi vinohradmi v Hontianskych Nemciach. Okrem mnohých aktivít, ktorým sa venuje, a za ktoré ju Forbes v roku 2020 zaradil medzi 30 úspešných […]
Barbora Hrínová: Aj ten najvšednejší človek je pri hlbšom pohľade „jednorožec” Scenáristka, spisovateľka a pedagogička Barbora Hrínová je čerstvou víťazkou literárnej ceny Anasoft litera 2021. V ocenenej zbierke poviedok Jednorožce prenikla do sveta generácie tridsiatnikov, ktorí túžia po láske i akceptácii spoločnosťou. […]
