Zuzana Mitošinková: Detské knihy sú dobrým nástrojom aj na vzdelávanie rodičov

Zuzana založila a vedie slovenské vydavateľstvo Egreš, v ktorom vydáva detskú literatúru od slovenských autorov. Vyštudovala sociálnu pedagogiku, pôsobila napríklad aj v Bibiane či ÚĽUVe a je nadšená aktivistka v rámci ochrany životného prostredia.

Čo ti dalo štúdium sociálnej pedagogiky?

V tom období som mala veľmi blízko k sociologickým témam. Zaujímala ma psychológia a chcela som pomáhať ľuďom. Počas školy som pracovala na Linke detskej istoty a chvíľu praxovala na detskej psychiatrii, potom som robila aj v škôlke. Neskôr som si uvedomila, že ma viac láka prepojenie kultúry a umenia so vzdelávaním.

Prečo si sa rozhodla vydávať detské knihy?

Po škole som išla na stáž do Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti. Vďaka tomu sa mi otvoril svet ilustrovaných detských kníh. Vzniklo vo mne odhodlanie niečo podniknúť na poli ilustrácie a dizajnu, hoci som spočiatku ani nevedela, čo konkrétne. Začínala som na kolene, nemala som ani páru o vydavateľskej činnosti.

Najskôr som v roku 2012 začala online magazínom o detských knihách, ilustráciach a dizajne pre deti. Po čase som spoločne s grafickou dizajnérkou Silviou Vargovou začala vydávať printový Egreš magazín. Vydali sme tri čísla. Tlačený Egreš magazín však už zďaleka nebol iba o knihách, dizajne a ilustráciach, ale aj o okrajových témach, remesle, rôznych enviro či vedeckých témach.

Prvá kniha, ktorú som vydala, bola študentská práca ilustrátorky Alice Raticovej. Je o rozkošnom dobrodružnom tučniakovi, ktorý sa použil napríklad aj do kolekcie detského oblečenia v spolupráci so slovenskou značkou Mile.

Ďalšie knižky vyšli aj z mojich ideí. Napríklad Svetozár, ktorý je o holuboch, vzišiel z mojej túžby napraviť reputáciu mestským holubom, ktorých nikto nemá rád. Spojila som sa so spisovateľkou Andreou Gregušovou, ktorá vymyslela skvelý príbeh. O ilustrácie sa opäť postarala Alica. Knižka je o porozumení medzi zvieratami a ľuďmi, a o búraní predsudkov.

Čo baví súčasné deti na knihách?

Myslím, že stále to isté, čo v minulosti. Deti, najmä tie menšie, majú rady fyzický kontakt, niečo, čo si môžu ochytať, okukať. Aktuálne vydávam knihy najmä pre deti v predškolskom a mladšom školskom veku. Ďalej je to určite sila fantázie a predstavivosti, ktorú majú deti v tomto veku určite veľmi bohatú a knižky im môžu pomáhať rozvíjať ju.

Vaše knižky sú hlavne o zvieratách alebo eko témach. Ako môžeme deti od útleho veku vzdelávať o eko témach?

Dovolím si tvrdiť, že hlavnú úlohu tu hrajú rodičia. Môžete k tomu dopomôcť aj ekologickou knižkou, keďže detské knihy sú dobrým nástrojom ako vzdelávať nielen deti, ale aj ich rodičov. Každopádne, deti v útlom veku majú tendenciu robiť to, čo ich rodičia. Ak vidia, že rodič hádže špaky na zem na ulici, považujú to za normálne. Je to asi ozaj o drobnostiach – neplytvať vodou, nenakupovať kilá zbytočností, nepredbiehať sa v rade a podobne. Ak sa s ohľaduplným správaním bude dieťa stretávať každý deň u svojich rodičov, môže si to osvojiť až do dospelosti.

Čo je tvoja najväčšia motivácia pri práci s Egrešom?

To, že môžem robiť niečo podľa seba, dobre a kvalitne. Že si môžem vyberať ľudí, s ktorými budem spolupracovať a ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty ako ja. Pri tvorbe každej knihy stretávam rôznych ľudí – od medzinárodných ilustrátorov, dizajnérov, spisovateľov, ochranárov, ekológov, vedcov až po pedagógov.

S mnohými si neraz vytvorím kamarátsky vzťah a ostanú z nás priatelia. Teším sa, ak ma neberú iba ako „vydavateľku a prácu“, ale vidia za Egrešom to, čo doň dávam. Že to nie je len o tom predávať a zarábať, ale hlavne vzdelávať estetickou formou.

Zmes tohto všetkého vytvára tú najsilnejšiu motiváciu stále sa posúvať a nevzdávať to. Intenzívne sa zaujímam o témy ochrany životného prostredia a zvierat. Mám k tomu vlastne blízko už od detstva.

Aj keď som decko z Petržalky, veľa času som trávila v okolitých lesoch, pri vode, v horách, u babky a dedka na dedine. Tieto témy, ktoré považujem za dôležité obzvlášť v súčasnosti, by som chcela knižnou formou prinášať deťom a ich rodičom, aby som pomáhala posilňovať ich pozitívny a zodpovedný vzťah k prírode. Myslím, že i náročná téma v kvalitne spracovanej knihe po textovej i vizuálnej stránke môže pošťuchnúť čitateľa tým správnym smerom.

Aký význam majú knihy pre deti?

Je to veľmi individuálne a necítim sa byť úplne kompetentná posudzovať to. Do kníh sa okrem dobrého textu snažím vnášať hlavne vizuálnu čistotu. Dnes zo všetkých strán na deti vplýva veľa podnetov, farieb, zvukov a chcela by som, aby v našej knihe nenašli ďalšiu priehršť nudného textu či gýčových obrázkov. Osobne si myslím, že na deti nemusíte ísť cukrovou vatou, ani v texte, ani v obraze.

Vieš povedať príklady detských kníh, ktoré sú dobré, pekné a hodnotné?

Je to iba môj subjektívny výber, ale medzi mojich favoritov patrí napríklad kniha Shackleton’s Journey od Williama Grilla, ktorá je o polárnikovi Ernestovi Shackletonovi. Ďalej ma zaujala knižka The Journey od Francescy Sanna, ktorá je o téme utečenectva, knižka 365 tučňáku od Jean-Luc Fomental a Joelle Jolivet, ktorá odkazuje na roztápanie ľadovcov. Potom ešte knižka Největší přáni od Ester Starej, ktorá rozpráva príbeh o tom, ako a za akých podmienok vznikajú tie tony hračiek z dovozu.

A rozhodne knižná klasika Chlapec v pásikavom pyžame od Johna Boyna, ktorý je o koncentračných táboroch z pohľadu malého chlapca. Srdcovka je tiež Medvěd Wojtek od Monte Cassina od Wieslava Lasockeho. Je to príbeh o medveďovi, ktorého ako malého našla poľská jednotka na Blízkom východe počas druhej svetovej vojny. Wojtek s vojakmi prežil niekoľko rokov.

Ako je to s kvalitnými slovenskými autorskými knižkami na Slovensku?

Priznám sa, že nemám až taký prehľad, lebo sa vlastne nepovažujem za veľkú knihomoľku a literárnu odborníčku, ani nemám pocit, že by som patrila do nejakej literárno-knižnej obce. Idem si skôr svojou cestou. Z toho, čo pozorujem, mám pocit, že na Slovensku sa vydáva hlavne prekladová zahraničná detská literatúra alebo reedície slovenskej pôvodnej literatúry.

Z tých pár nových pôvodných, čo sa mi za posledné mesiace dostali do rúk, ma zaujala najviac Zo škrupiny – Nezvyčajný dar z cudziny. Napísať dobre detskú knihu vôbec nie je jednoduché, ja sama mám pred tým veľký rešpekt.

Podľa čoho rozoznáme zlú detskú knihu?

To je taká, ktorá dieťa nudí. Dobrá detská kniha by mala vedieť udržať pozornosť až do konca. A potom sú tu, samozrejme, tie estetické hodnoty.

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu pri tvorbe?

To sa deje naozaj rôzne. Často sú to však nejaké bežné situácie alebo reakcia na dianie okolo mňa. Napríklad v prípade knihy o veľrybe Gréte to bola túžba urobiť niečo voči znečisťovaniu oceánov plastami.

S nápadom som sa pohrávala dlho, no úplný klinec tomu dal koncert britského hudobníka Chrisa Watsona, ktorý na jeseň 2016 vystúpil na festivale Next v Bratislave so svojimi podmorskými hudobnými nahrávkami. Nahrával a zhudobňoval zvuky a spev morských živočíchov po celom svete. Bolo to krásne, až mi bolo do plaču. Ešte v ten večer som písala ilustrátorke Nastii Sleptsovej, že musíme urobiť takúto knihu. A k tomu sa pridala i Andrejka Gregušová, ktorá nám dodala opäť skvelý príbeh.

Meno Gréta som som jej dala podľa dievčatka, ktoré som kedysi opatrovala.

Existuje nejaká overená prax, ako čo najprirodzenejšie deťom v knihách komunikovať ťažké témy?

Sú rôzne štúdie a tutoriály, ako písať detskú knihu, no nedá sa to asi úplne aplikovať na každú tému, lebo každá téma je individuálna. No môže to pomôcť. Je to o piplavej práci so slovom, skúsenostiach, pocitoch a hlavne talente autora a aj editora či redaktora. Lebo každá kniha, teda aspoň u nás, je výsledkom tímovej práce autora, editora, jazykového redaktora, ilustrátora a grafického dizajnéra. A v neposlednom rade tlačiara. Každý spomenutý je rovnako dôležitý pre vznik dobrej knihy po všetkých stránkach.

Bola nejaká egrešovská kniha preložená do zahraničia?

Zatiaľ nie, ale pracujem na tom. Aktuálne práve s Grétou. Je to detská kniha už o spomínanej podmorskej speváčke, veľrybe Gréte, ktorá kvôli znečisťovaniu oceánov stratí hlas. Je to vlastne prvá kniha minimálne v rámci strednej Európy, ktorá na túto tému vznikla, takže mám snahu to priniesť aj do iných jazykov.

Na Slovensku zaznamenala pomerne veľký úspech a do troch mesiacov od vydania sa vypredala.

Ako zákazníci reagujú na vaše knihy?

Sú dve skupiny zákazníkov – tí, ktorí nás podporujú a vidia za našimi výrobkami hodnotu a prácu maličkého vydavateľstva, a potom tí, ktorým sa zdajú byť naše knihy drahšie než bežná produkcia. Sme však občianske združenie a pri tvorbe našich vecí sa usilujeme vždy dbať na kvalitu a férové zdroje. Snažiť sa byť ohľaduplná voči životnému prostrediu pri akejkoľvek činnosti, ktorú robím, je pre mňa absolútne automatická a prirodzená vec.

Napríklad používam iba kvalitné papiere – každý papier musí mať minimálne certifikáciu udržateľného lesohospodárstva. Takýto papier je, samozrejme, drahší. Ďalej sa snažím autorov odmeňovať adekvátne a na čas. V malých nákladoch je aj vyššia cena tlače a tak ďalej. Keď sa k tomu prirátajú aj ostatné náklady spojené s prevádzkovými či ekonomickými činnosťami, nemôžem si dovoliť predávať knižku za rovnakú cenu ako veľké komerčné vydavateľstvo.

Kde sa dajú vaše knihy nájsť?

Máme vlastný e-shop alebo naše knižky nájdete v menších kníhkupectvách ako sieť kníhkupectiev Artforum po celom Slovensku. Žiaľ, väčšina predovšetkým veľkých kníhkupectiev chce brať knižky iba cez distribučnú sieť.

To je pre nás neprijateľné, keďže si berú príliš veľkú províziu a u nás to znamená, že im dávame knižky na komisionálny predaj za výrobné ceny. Takýto model je pre malé vydavateľstvá likvidačný, ak chcete vydávať knihy naplno. Veľké vydavateľstvá majú väčšinou vlastnú distribúciu, tie menšie sú odkázané na externú.

Ďalším negatívnym javom sú rôzne pochybné knižné e-shopy, ktoré vďaka distribučnej sieti ponúkajú všetky knihy takmer o 30 % lacnejšie než my sami. Dokážu to vďaka spomínanej distribučnej marži. Zľavy dávajú automaticky aj na nové tituly. Poškodzuje to nielen vydavateľov, ktorí musia ísť s cenou výrazne dole, ale aj serióznych kníhkupcov. Preto aktuálne odmietam dávať knihy do distribučnej spoločnosti, lebo nechcem podporovať takýto systém.

Knihy Gréty si darovala aj detským domovom, čo ťa k tomu viedlo?

Detské domovy nemajú veľa financií na to, aby si mohli vyberať z pekných kníh. Často buď dostanú nejaké darom, alebo sa im podarí získať niečo sponzorsky. To však nemusia byť vždy dobré knižky.

Na vydanie Gréty mi pomohlo vyše 300 ľudí v crowdfundingovej kampani, tak som si povedala, že aj ja pomôžem tam, kde si Grétu nemôžu dovoliť. A myslím si, že je obzvlášť dôležité práve deťom do detského domova prinášať kvalitnú a esteticky hodnotnú literatúru.

Urobila som verejnú výzvu a prihlásilo sa mi päť detských domovov, kde už majú svoje Gréty. Taktiež pravidelne podporujem detský domov v Podolínci každou našou vydanou knižkou alebo som prostredníctvom ilustrovaných výrobkov podporila Záchrannú stanicu pre divo žijúce zvieratá v Borinke.

Kto je pre teba inšpiráciou vo vydávaní detskej literatúry?

V zahraničí mám zopár obľúbených vydavateľstiev, napríklad obdivujem portugalské maličké vydavateľstvo Planeta Tangerina, ktoré vydáva najmä autorské knižky, alebo český Baobab či poľský Czerwony Konik.

Tiež by som chcela vydávať hlavne autorské knižky a ak prekladové, tak musia byť naozaj niečím úplne iné. Napríklad ako pestrofarebná Leotolda, ktorá u nás vyšla nedávno. Aktuálne pripravujem nové tituly, aj s ekologickou tematikou. Veľmi sa na to teším, lebo som dala znova dohromady úžasné tímy ľudí.

Dostávať čerstvé rozhovory každý týždeň do mailovej schránky sa oplatí. Ak sa prihlásite do nášho newslettra cez tento odkaz, Zuzana jednému z vás pošle knihu Gréta.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

deti egres knihy zuzana mitosinkova