Zuzka Mýtna je spoluzakladateľkou občianskeho združenia Rozvojový inštitút, ktorého hlavným projektom je informačný portál Welcome to Bratislava. Je zameraný na turistov aj cudzincov žijúcich na Slovensku a snaží sa im ukázať, že v Bratislave a v jej okolí je veľa pekných miest, na ktorých návštevu nestačí len jeden deň. Ich najbližším plánom sú vedomostné kvízy o Slovensku a jeho tradíciách s cieľom spájať cudzincov nielen s našou kultúrou, ale aj s nami, Slovákmi.
Zuzi, za vznikom Welcome to Bratislava nestojíš len ty. Kto sa na ňom s tebou podieľal?
Moja kolegyňa Majka Kecsőova sa mi ozvala v čase zakladania tejto iniciatívy, keď som ešte žila v Dánsku. Oslovila ma, či by som sa k nej chcela pridať ako spoluzakladateľka, a mňa to vtedy nielen potešilo, ale úplne to zapadlo do mojich životných plánov. Keďže som žila v zahraničí, vedela som lepšie pochopiť, akými strasťami musia cudzinci prechádzať v novej krajine.
Od toho momentu sme sa začali viac zameriavať na dlhodobých cudzincov, pretože tí sú podľa mňa dosť zabudnutou skupinou. Všetky aktivity aj zo strany oficiálnych štruktúr mesta sa totiž zameriavajú na krátkodobých turistov, ktorých chceme prilákať do Bratislavy. Na ľudí, ktorí sa do našej krajiny zaľúbia a chcú tu žiť, sa zabúda. Nemajú dostatočné informácie o ponúkaných službách a povoleniach, ktoré potrebujú. A práve v tomto sa im snažíme pomôcť, ale skôr lifestylovou cestou.
Odkiaľ čerpáte informácie o zaujímavých miestach v Bratislave?
Náš tím tvorí momentálne osem ľudí – ja a Majka ako zakladateľky a zvyšok tímu, ktorý tvoria štyria Slováci a dve cudzinky (jedno dievča z Ruska a jedno z Kalifornie). S našimi zahraničnými dievčatami sú spojené veľmi pekné príbehy – obe sa vydali na Slovensku a toto bol ich spôsob zoznamovania sa s novým domovom. Píšeme hlavne o miestach, ktoré máme radi a sami si ich vyskúšame. Čerpáme však informácie aj na základe tipov od našich čitateľov. Dostávame už aj informácie od samotných majiteľov podnikov, obzvlášť ak pochádzajú zo zahraničia a sami využívajú našu stránku.
S akými najbizarnejšími tipmi a otázkami zo strany čitateľov ste sa stretli?
Raz nám jeden čitateľ poslal historickú fotografiu miesta, na ktorom kedysi stál obchod jeho predkov. Chcel zistiť, kde sa to miesto nachádza, pretože sa chystajú do Bratislavy a radi by stáli na mieste svojich predkov. Prípadne písali do Slovenskej národnej galérie ohľadom toho, že na jednom umeleckom diele bol uvedený ako autor ich predok, ale im sa to nejak nezdá. Slovenská národná galéria neodpovedala, tak sa s touto požiadavkou obrátili na nás. Veľmi absurdná požiadavka bola, aby sme zistili, koľko žiráf a slonov žije v bratislavskej ZOO.
Okrem zasielania tipov a podnetov od čitateľov, akým spôsobom s nimi interagujete?
V prvom rade sa teším, keď dostávame pozitívny feedback od ľudí, že si veľmi vážia pomoc, ktorú sa im snažíme poskytovať. Pokiaľ s niečím nesúhlasia, neboja sa nám to konštruktívnym spôsobom povedať, veľmi aktívne s nimi komunikujeme.
Okrem toho nám posielajú svoje tipy na témy, o ktorých by sme mohli niečo napísať, pretože o nich nevedia nájsť bližšie informácie. Následne tieto témy prioritizujeme a snažíme sa im poskytnúť odpovede na ich otázky.
Čo sa týka negatívnej spätnej väzby, myslím si, že Slováci majú podstatne väčšiu potrebu uverejňovať hejterské komentáre ako cudzinci – teda aspoň v porovnaní s našimi čitateľmi. Jediný negatívny feedback, čo sme mali, bol ohľadom toho, že nie sme native speakeri, ale to veru nie sme, ale snažíme sa najlepšie, ako vieme. Autora sme oslovili s požiadavkou, či by nám zadarmo pomohol s editovaním článkov, keďže za ich písanie nedostávame honorár. Na túto výzvu už však nereagoval.
Myslíš, že by si sa na to dala a mala preto také nadšenie, keby si nežila istý čas v zahraničí?
Určite by som pre to nebola taká zapálená. Najlepšie vie človek pochopiť, čím si musí prejsť cudzinec, keď si sám ten pocit v zahraničí odžije. Nehovorím ale, že som mala nejakú zlú skúsenosť. Videla som však, že aj najzákladnejšie veci sú v cudzej krajine zložitejšie, pretože na Slovensku sa môžeme oprieť o určité zázemie. Človek musí byť oveľa väčší extrovert a snažiť sa o nadviazanie sociálnych väzieb, pretože domácim často ani nenapadne, že by sme mohli Zuzku zo Slovenska zavolať s nami na pivo, veď je tu len mesiac a nikoho ešte nepozná.
Aby už žiadny rozhovor neušiel vašej pozornosti, náš heroesBOT vám do Messengera pošle správu ihneď po jeho publikovaní. Prihláste sa kliknutím na odkaz.
S akými administratívnymi ťažkosťami sa cudzinci na Slovensku potýkajú?
Nedostatok materiálov v anglickom jazyku na úradoch a absencia znalosti angličtiny u úradníkov dokonca aj na cudzineckej polícii – to je stále prítomný a veľký problém v Bratislave. Prioritne sme tento portál založili, lebo máme radi Bratislavu a chceli sme ukázať, aké je to skvelé miesto pre život, ale druhým dôvodom bolo práve to, že ľudia sem aj prídu, páči sa im tu, ale narážajú na obrovské administratívno-technické problémy. Prvotný pozitívny dojem z Bratislavy im takéto peripetie vedia dokonale znechutiť.
Všimla som si, že máte na svojej stránke aj odkazy na stránky, ktoré ponúkajú krátkodobé, dlhodobé ubytovanie, ale aj voľné pracovné miesta na našom trhu. Okrem spomínaných tipov im vaša inciatíva ponúka aj asistenčné služby pri vybavovaní?
Momentálne nerobíme asistenčné služby. Na stránke máme uvedený aj banner, že pokiaľ niekto v tomto smere potrebuje pomoc, môže sa na nás obrátiť. Prioritne však fungujeme ako informačný portál, nie ako agentúra. Predstavujeme miesto, kde nájdu najširšie spektrum informácií v angličtine, dokonca si nás často mýlia s oficiálnou stránkou mesta.
Vieš o organizáciách, ktoré v Bratislave pomáhajú s takýmito typmi služieb?
Áno, viem, že existujú, ale ide o platené poradenstvo, čo si napríklad ľudia, ktorí sem ešte len prídu za prácou alebo na výmenný pobyt, nemôžu dovoliť. Existuje jedna veľmi pekná iniciatíva Mareena, ale tá sa skôr venuje utečencom. Viem však, že poskytujú kurzy jazyka pre zahraničných cudzincov, pre mimoeurópskych cudzincov sú zadarmo a pre európskych za symbolickú cenu. O vyslovene komplexných asistenčných službách, ktoré by boli financované napríklad mestom Bratislava, však nemám vedomosť.
Čo by v tomto smere mohlo mesto urobiť? Kde vidíš najväčšie slabiny starostlivosti o cudzincov v Bratislave?
Chýba im jedno spoločné miesto, kde by našli všetky informácie administratívneho charakteru. Myslím si, že niečo také by mesto malo poskytovať. Napríklad na stránke mesta Bratislava sú v anglickom jazyku len časti, ktoré sa vyslovene týkajú turizmu v Bratislave a okolí. Mám však informáciu, že sa v tomto smere chystá náprava.
Podľa štatistík je v Bratislave okolo 25 000 cudzincov z krajín mimo Európskej únie. Títo ľudia mohli v posledných samosprávnych voľbách aj voliť, ale len jeden jediný kandidát mal svoj volebný program v anglickom jazyku. Čiže aj keď voliť môžu, vedia o tom veľmi málo. Niektorí už majú na Slovensku trvalý pobyt, mohli by hlasovať za komunitné projekty alebo ich navrhovať, ale všetko je takmer výhradne v slovenskom jazyku.
Musíme byť realisti, niekto, kto sa sem prisťahuje na nejakých päť rokov, sa nemusí automaticky učiť po slovensky, okrem toho to nie je ani najľahší jazyk. Viacerí sú na Slovensku len v určitej životnej fáze, ale nemyslím si, že by sme na nich mali kašľať. Oni totiž môžu byť ambasádormi našej krajiny, pretože keď sa vrátia do svojej vlasti, mohli by rozprávať, ako im na Slovensku bolo dobre. A to je našim cieľom – dať im pocit, že sú na Slovensku vítaní, aby sa sem radi vracali a pekne o nás rozprávali vo svete.
Pomenovala si problémy a potenciálne návrhy, ako zlepšiť život cudzincom na Slovensku z pohľadu administratívnych záležitostí. Ako je to z pohľadu medziľudských vzťahov, socializácie cudzincov medzi nás Slovákov?
Áno, to je ďalší problém, že cudzinci na Slovensku sa veľmi často koncentrujú, stretávajú a nadväzujú kontakty len v rámci svojej zahraničnej skupiny. Nemajú potom možnosť Slovákov spoznať. Do istej miery je to spôsobené aj naším xenofóbnejším ja, že si cudzincov často držíme od tela, trvá nám dlhšie, kým začneme niekomu dôverovať. Na druhej strane je to podľa mňa spôsobené aj ignoráciou z našej strany, keď si radšej povieme, že veď my máme svoju skupinu kamarátov a stačí. Veď môj kolega z Talianska má určite svojich talianskych kamarátov. Problémom je aj to, že existujú eventy pre cudzincov, na ktoré Slováci veľmi nechodia a opačne.
Moja kamarátka, pôvodom Ruska, mi hovorila, že v rámci ich pracovného tímu je väčšina Slovákov a stretáva sa s tým, že nie sú ochotní prijímať medzi seba cudzincov z dôvodu toho, že si ich spájajú s problematikou migrácie a negatívnym obrazom, ktorý v rámci tejto problematiky na Slovensku vznikol.
To je kapitola sama o sebe. Pritom napríklad odborne spôsobilý migrant vie byť veľkým prínosom pre slovenský trh práce. Zhodou okolností sme sa dnes stretli s jedným, podľa mňa, úplne odveci názorom, ktorý mi bol povedaný, citujem:” Keby sme mali na Slovensku migrantov, ktorí by boli takí pekní ako vy, hneď by sme ich s radosťou vítali. K nám však chodia len samí škaredí.” Na to ani neviem ako reagovať.
Je možné zmeniť takéto myslenie ľudí?
Dá sa to podľa mňa len neustálym omieľaním a ukazovaním, že tu máme veľa schopných, príjemných a prospešných cudzincov pre našu krajinu. Sú to ľudia, ktorí nie sú odkázaní na sociálne dávky, majú svoje úspešné kariéry, vlastné podnikanie. Minulý rok sme v spolupráci s Ligou za ľudské práva organizovali event o cudzincoch, ktorí v Bratislave úspešne podnikajú.
Robili sme s nimi série rozhovorov, v ktorých predstavili predmet ich podnikania, ale aj svoje životné príbehy. Nasledovala verejná diskusia, cieľom ktorej bolo ukázať, že napríklad toto je úspešný majiteľ reštaurácií, ktorý si všetko na Slovensku vybudoval úplne od nuly a vlastnými silami.
Väčšina migrantov sú ekonomickí migranti rovnako ako my, keď sa nám Slovensko máli a ideme za lepším vzdelaním a pracovnými podmienkami do sveta. Ďalšia vec, o ktorú sa snažíme, je, že všetkým organizáciám, ktoré podporujú cudzincov, dávame priestor na našom portáli na reklamu. Zdieľame si navzájom svoje eventy a novinky na weboch.
Môžete sa oprieť aj o podporu zo strany sponzorov, partnerov?
Dlhé roky sme fungovali ako hobby, platili sme tieto aktivity z vlastného vrecka. Mali sme jeden malý korporátny grant a sem tam 2 % z daní, ale to bolo všetko. Aktuálne sa snažíme hľadať možnosti, aby bolo financovanie tejto našej aktivity jednoduchšie.
Ako vieme okrem finančnej podpory my ako verejnosť pomôcť vašej iniciatíve?
V prvom rade otvorenosťou voči cudzincom a túžbou ich k sebe prijať. Nie každý Grék na Slovensku sa totiž chce stretávať výhradne len so svojimi gréckymi súputníkmi, jesť len grécke jedlo a chodiť len na miesta, kde sa koncentrujú cudzinci. Veľmi radi vítame aj ľudí, ktorí sa stotožňujú s našou myšlienkou, majú rovnakú chuť pomáhať tejto komunite a so svojím know-how vidia priestor na spoluprácu. Pekným a prospešným nápadom sme vždy otvorení.
Ďakujeme Vyhliadkovej veži UFO za poskytnutie priestorov na fotografovanie.
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
