Zuzana Panczová: Ľudia si raz možno uvedomia, že tá šokujúca správa o sprisahaní, ktorej uverili, je len zrecyklovaná stará konšpiračná teória

Ako a prečo vznikajú konšpiračné teórie? Prečo ich ľudia šíria? Prečo sa v nich niektoré postavy pravidelne opakujú? O tom sme sa rozprávali s etnologičkou Zuzanou Panczovou, ktorá sa odborne venuje štúdiu fám a konšpiračných teórií, tradičných a súčasných povestí, stereotypov a ideológií v Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied. Napísala viacero príspevkov a publikácií, jednou z nich je monografia Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie.

Čo vás motivovalo začať skúmať konšpiračné teórie?

Etnológia alebo folkloristika bola často vnímaná ako vlastivedná disciplína alebo pomocná veda historická. Až počas štúdia kombinácie etnológie a histórie som zistila, že to nie je úplne tak. Dnes vieme mnohé z toho, čo poznáme z etnologických a folkloristických výskumov, uplatniť aj pre súčasnú dobu.

Na etnológii ma zaujal najmä slovesný folklór, konkrétne povesti a príbehy o rôznych nadprirodzených bytostiach, príbehy, ktoré hovoria o viere v niečo alebo aj o strachu z niečoho. Objavila sa tam aj téma fám, ktoré začali skúmať niektorí zahraniční etnológovia.

Keď som sa rozhodovala, akej téme by som sa chcela venovať počas doktorandského štúdia, bolo to obdobie tesne po útoku na Svetové obchodné centrum v USA. Bola som práve na študijnom pobyte v Nemecku, kde boli konšpiračné teórie veľmi horúcou témou v akademickom svete.

Venovala som sa tejto téme, lebo prepájala súčasnosť s poznatkami z histórie a ukazovala, že fámy majú veľký vplyv na verejnú mienku. Napríklad z dejín antisemitizmu bolo jasné, akú veľkú silu vedeli mať v tomto smere fámy a koľko nešťastia spôsobili.

Konšpiračné teórie sú téma, ktorá je vysoko aktuálna, ale tiež je to niečo, čo má hlboké historické tradície a čo nám možno pomôže ozrejmiť, prečo sa dnes ľudia správajú tak, ako sa správajú. Často sa pohnútky ľudí a ich motivácie alebo prejavy strachu nemenia naprieč stáročiami.

Aký je rozdiel medzi fámou a konšpiráciou?

Konšpirácia je sprisahanie, niečo, čo je reálne. Konšpiračná teória je neoverená informácia o sprisahaní, teda určitá podskupina fám.

Či sú konšpiračné teórie lživé alebo pravdivé informácie, to už je na ďalšiu debatu, pretože konšpiračné teórie sú obrovská skupina presvedčení a príbehov, ktoré môžu vykazovať známky väčšej alebo menšej pravdivosti alebo podloženosti. Nedalo by sa ich vo všeobecnosti nazvať falošnými správami, dezinformáciami. Niekedy sa to prekrýva, ale pracovne je pre mňa konšpiračná teória z hľadiska pravdivosti viac menej neutrálnym pojmom.

Ako prebieha výskum konšpiračných teórií a prečo je pre súčasnosť dôležitý?

Závisí to od vedeckej disciplíny, ktorá sa tomu venuje a špecifického prístupu vedca, ktorý to skúma. Konšpiračné teórie sú oblasť, ktorá môže spájať veľa disciplín. Aj forma vedeckých diskusií na túto tému, napríklad počas konferencií či projektových spoluprác, je zvyčajne interdisciplinárna. Stretávajú sa tam vedci z viacerých oblastí, aby sa nasvietil problém z rôznych uhlov.

Ako etnologička sa sústreďujem na analýzy hĺbkových rozhovorov alebo analyzujem konkrétne texty, diskusie, ktoré prebiehajú napríklad aj na internete. Sústreďujem sa na spontánne prejavy vysvetlení, teda akým spôsobom ľudia argumentujú pri šírení a presadzovaní konšpiračnej teórie, aké druhy argumentácie používajú, aké ideologické pozadie je prítomné a v akom kontexte sa debaty odohrávajú. Zároveň do toho vnášam historické porovnávanie, sledujem niektoré tradované motívy, ktoré sa objavujú aj v súčasnosti, hoci majú pôvod v starších dobách.

A prečo je to dôležité? Konšpiračné teórie vytvárajú rozkol v spoločnosti. Predstavujú prvok, ktorý má vysokú tendenciu prinášať spochybňovanie systému, vnášať nedôveru voči oficiálnym inštitúciám, tradičným autoritám, akými je v súčasnosti už aj veda. Je to v istom zmysle nástroj, ktorý môže viesť aj ku skupinovým konfliktom, preto je tu spoločenská požiadavka takéhoto výskumu. Samozrejme, mojou základnou úlohou nie je bojovať proti konšpiračným teóriám, ale prinášať o nich poznatky.

Výskumu konšpiračných teórií sa venujete približne 20 rokov. Aké zmeny ste si za ten čas všimli?

V roku 2001, keď som začínala, bol pojem konšpiračné teórie veľmi málo známy. Dokonca si pamätám, že keď som obhajovala dizertačnú prácu, mnoho ľudí sa čudovalo, prečo sa venujem takej čudnej téme v tom zmysle, že veď ak podobné nezmysly šíri iba pár “bláznov”, na čo je dobré venovať tomu energiu?

Odvtedy sa situácia zmenila a ľudia si uvedomili, že konšpiračné teórie sú fenoménom, ktorý nás obklopuje, ale dlho sme si ich nevšímali. Jeho poznanie sa už posúva ďalej a aj ja som sa trochu zmenila v tom, ako na ne nazerám. Je to široká oblasť a vždy sa tam dá nájsť úplne nová téma, takže výskum môžem robiť celý život.

Boom záujmu o konšpiračné teórie je odrazom zistenia, že takýto problém v spoločnosti vôbec existuje. Ten záujem je nedávny. Internet a sociálne siete znamenajú pri šírení konšpiračných teórií veľký posun v tom, že sa témy globalizujú a rýchlo sa u nás udomácňujú motívy napríklad z USA alebo Ruska. Práve tieto dve krajiny predstavujú mohutný “zdroj inšpirácie” pre našich šíriteľov konšpiračných teórií, ale, samozrejme, je to globálny fenomén. Niektoré témy sa ujmú rýchlejšie v slovenskom prostredí, niektoré nie.

Pre mňa je dôležité, aby som sledovala aj prácu mojich zahraničných kolegov a šírenie konšpiračných teórií v zahraničí. Potom viem pozorovať, ako sa ktorá téma prispôsobí našej aktuálnej politickej situácii, čo si tí ľudia z toho zoberú a ako to ďalej šíria.

Prekvapujú vás ešte komentáre na sociálnych sieťach?

Priznám sa, že už ani veľmi nie. Konšpiračné teórie sú vzrušujúcou témou, lebo je neuveriteľné, aké množstvo interpretácií ľudia dokážu ponúknuť pri snahe vysvetliť si spoločenské javy a problémy. Niektoré veci sa však cyklicky opakujú. Máme svojich stabilných nepriateľov a zakaždým sa to nejakým spôsobom “napasuje” na aktuálny problém. Napríklad antisemitizmus je aj v našej spoločnosti osvedčenou témou a to, že za niečím existuje židovské sprisahanie, je stále stabilná téma. Takto sa “recyklujú” príbehy o sprisahaní židovských finančníkov, osvedčeným sprisahancom je v súčasnosti Soros.

Niečo podobné poznáme z folklóru. Vždy sa vytvorí nový variant, ale určitá stabilná postava je tam vždy prítomná. Je to informácia, ktorú už ľudia poznajú a vo verejnej mienke sa to potom ľahšie uchytí.

V konšpiračných teóriách je prítomných veľa vecí, ktoré sú nové, ale aj takých, ktoré sú staršie, sterotypizované. Konšpiračná teória je presvedčivá najmä vtedy, ak prekvapí a zároveň je tam vždy niečo známe.

Podľa minuloročného prieskumu Globsecu máme z krajín V4 najväčšiu dôveru voči konšpiráciám. Prečo to tak podľa vás je?

Možno je to otázka toho, ako naši ľudia dôverujú systému. Konšpiračné teórie kvitnú tam, kde je vysoká nedôvera v systém.

Stredná a východná Európa je konšpiračne ladená z rôznych dôvodov. Niektorí za tým hľadajú aj našu politickú históriu, naše národné mýty hovoria o nás ako o obetiach iných, mocnejších štátov, preto je tam nedôvera voči svetu tam vonku, ktorý nám chce stále zle.

V niektorých prípadoch môže zohrávať úlohu aj neskúsenosť s konšpiračnými teóriami. U nás sa začali šíriť najmä v 90. rokoch, keď sme ešte neboli imúnni voči konšpiračným teóriám, ktoré už boli na západe vyvrátené. Mnohé fámy o rôznych sprisahaniach sa vtedy stali súčasťou svetonázoru množstva ľudí na Slovensku. Práve 90. roky spôsobili nekritický postoj voči neovereným správam, informáciám a strašeniu rôznymi sprisahancami.

Ako začali meniť povedomie v okolitých krajinách?

Nie sme pravdepodobne natoľko odlišní od susedných krajín. Konšpiračné teórie napríklad teraz veľmi bujnejú aj v Poľsku, Maďarsku a v Čechách. Ten rozdiel nevnímam veľmi silne, pretože keď sa pozrieme, aké typy konšpiračných teórií sa šíria v okolitých krajinách, je to veľmi podobné tomu, čo máme na Slovensku.

Nemyslím si, že by sme nejakým spôsobom nereagovali a že by neexistovala snaha o protiváhu. Už aj na Slovensku sa v boji proti dezinformáciám mobilizujú sily vedcov aj žurnalistov.

Teraz nehovorím len o konšpiračných teóriách, pretože nie každá je nutne dezinformácia. Dezinformáciu vnímam ako účelovú propagandistickú lož šírenú médiami, ktoré sa vyhlasujú za alternatívne. Programovo šíria informácie, ktoré sú nepravdivé a sledujú nejaké politické ciele. Existuje medzinárodná aktivita zameraná na boj proti šíreniu dezinformácií, do ktorej je zapojené aj Slovensko, je to dôležitá stratégia z hľadiska bezpečnosti našej krajiny.

Je vhodnejšie pomenovanie konšpiračné médiá alebo alternatívne médiá?

Záleží od uhla pohľadu. Pojem alternatívne je neutrálny a patrí k nemu široká skupina médií. Sú médiá, ktoré predstavujú alternatívu nielen v politickom slova zmysle. Môžu to byť aj aktivistické médiá, ktoré s politikou alebo šírením konšpiračných teórií a dezinformácií nemajú nič spoločné.

Nálepka “konšpiračný” už automaticky evokuje v súčasnom diskurze negatívne hodnotenie. Pojem “konšpiračné médium” je vnímané ako synonymum dezinformačného média, ktoré programovo šíri lži. Je pravda, že niektoré médiá sa inak ako konšpiračné nazvať nedajú, keďže 90 % ich obsahu je práve o strašení sprisahaniami.

Asi najhorúcejšou témou v súčasnosti je koronavírus. Počas prvej vlny sa jej alternatívne médiá vyhýbali, naopak, na jeseň, počas druhej vlny koronu začali spochybňovať aj niektorí odborníci. Ako si to vysvetľujete?

Počas prvej vlny to bol šok a trvalo, kým sa ľudia spamätali a začali sa snažiť si to nejakým spôsobom vysvetliť a zaškatuľkovať do svojho videnia sveta. Prvotný šok teda výrazne prebil chuť hneď reagovať nejakou teóriou.

Ku koncu prvej vlny sa začínali objavovať údajní experti, ktorí spochybňovali interpretácie toho, ako vírus vznikol, ako sa šíril, či je vôbec nebezpečný a či sú oprávnené obmedzenia, ktoré jednotlivé vlády nariaďovali. Čiže už počas prvej vlny sa objavovali tendencie spochybňovať oficiálny diskurz inštitúcií a politikov, aj keď je pravda, že to išlo veľmi pomaly.

Druhá vec je, že vírus je ešte natoľko neznámy, že ani odborníci ešte v niektorých veciach nemajú úplne jasno a nie sú jednotní. Otázkou je, koho vnímame ako odborníka a autoritu. To, že je niekto lekár, ešte neznamená, že musí byť expertom v epidemiológii. To, že sa niekto vyjadruje z pozície vedca, ešte neznamená, že má expertízu v akejkoľvek oblasti.

Je ťažké prijímať jednoznačné rozhodnutia, pretože v prípade nového ochorenia, akým je COVID-19, nie sú k dispozícii odpovede na mnohé zásadné otázky. Výskum však neustále prebieha a je dôležité, aby politici intenzívne komunikovali s renomovanými odborníkmi.

Poznám ľudí s dobrým zázemím aj vzdelaním, ktorí spochybňujú existenciu korony, pre ktorých je vakcína zámienkou pre očipovanie ľudstva. Kto je vlastne dnes konzumentom konšpiračných teórií?

Náchylnosť veriť konšpiračným teóriám až tak veľmi so vzdelaním nesúvisí, pretože aj tu platí jednoduchý fakt, že človek síce môže byť vzdelaný v jednej oblasti poznania, no v inej mu chýbajú nielen vedomosti, ale aj kritický odstup.

Máme skúsenosti s tým, ako aj vzdelaní ľudia dokážu pre nedôveru voči systému šíriť nezmysly. Pri konšpiračnom myslení nezohráva až takú úlohu dosiahnuté vzdelanie alebo inteligencia, pretože často sú v hre emócie. A tie nám niekedy bránia v kritickom myslení, najmä ak je to oblasť, v ktorej nie sme expertmi.

Mnohí ľudia už majú apriórnu konšpiračnú predstavu o svete, kde nič nie je také, ako sa zdá; v takejto diskusii sa narazí na bariéru, kde končí možnosť argumentovať argumentmi. Vtedy napríklad darmo budete hovoriť, že implantovať mikročipy prostredníctvom masového testovania je technicky nemožné, že by to bolo navyše príliš drahé a príliš nebezpečné z hľadiska vyzradenia. Keď tomu niekto chce veriť, tak tomu veriť bude.

Vidíte nejaké paralely súčasnej situácie s minulosťou?

Určite. Napríklad s epidémiou cholery, ktorá je zdokumentovaná historikmi a spisovateľmi z 19. storočia. Okolo roku 1831 bola takisto v Európe zložitá politická situácia. Bolo to obdobie povstaní, pádov monarchií, pocitu ohrozenia tradičnej spoločnosti. Spoločnosť bola rozdelená z hľadiska jednoty presvedčení o optimálnom politickom zriadení.

Boli tu silné sociálne nepokoje. V Uhorsku bola značná sociálna nerovnosť a nedôvera voči systému aj vtedy vysoká. Do toho prišla cholera, ktorá bola dovlečená ruským vojskom vyslaným na potlačenie povstania na území dnešného Poľska. V Haliči prepukla nákaza, ktorá sa valila smerom k nám na sever Uhorska.

Ľudia vnímali to, že vtedajší štát sa snažil šírenie cholery zastaviť v ich očiach drastickými opatreniami a že vrchnosť chce poddaných nejakým spôsobom zlikvidovať. Šírili sa konšpiračné teórie o tom, že cholera neexistuje, že je to výmysel, ktorým chcú obmedziť ľuďom pohyb, chcú ich vyhladovať, lebo nemohli zbierať úrodu, nesmeli cestovať a predávať svoje výrobky na trhu.

Rozšírila sa fáma, že panstvo chce vyhubiť svojich poddaných. Dopadlo to tak, že sa ľudia vyzbrojili a brutálne prenasledovali svojich bývalých pánov. Došlo k množstvu vrážd a rovnako brutálne bolo povstanie aj potlačené. Nepokoje šírené vzbúrenými sedliakmi boli namierené proti šľachticom a elite, teda lekárom a vzdelancom, ktorí sa im pokúšali vysvetľovať fakty alebo priamo aplikovať liečebné metódy.

Ľudia to však často chápali tak, že ich chcú otráviť. Napríklad počas dezinfikovania studní vznikla konšpiračná teória o tom, že sa ich snažia takouto vodou otráviť.

Našťastie dnes neprepuká násilie tohto typu, ale určité paralely z hľadiska nedôvery obyvateľov voči nariadeniam vládnej moci a vytvárania konšpiračných teórií človeku iste napadnú.

Ste členkou projektu Vojnový slovenský štát a holokaust v aktuálnom spoločenskom diskurze. Čo je vašou úlohou a čo ste doposiaľ zistili?

V tomto projekte sa venujem opäť aj historickým porovnaniam. Snažila som sa nejakým spôsobom prepojiť dejiny holokaustu so súčasnými extrémistickými a antisystémovými hnutiami spojenými aj s konšpiračnými teóriami, keďže popieranie holokaustu patrí medzi veľké témy konšpiračného uvažovania.

Je to však téma, ktorá siaha do 19. storočia, kedy vznikol moderný politický antisemitizmus, ktorý už vtedy staval aj na konšpiračných teóriách.

V projekte som sledovala, ako sa napríklad šíril obraz o spojení Židov a slobodomurárov prostredníctvom dobovej tlače. Ako vznikla naša tradícia v prisudzovaní všetkého zlého židovskej komunite. Akým spôsobom dnes popierači holokaustu, ktorí šíria svoje teórie na sociálnych sieťach a internete, recyklujú staršie motívy, ktoré vznikli už v 19. storočí.

Obdobie slovenského štátu bolo práve tým obdobím, keď aj oficiálna štátna moc a propaganda podporovali nenávistné prejavy a stereotypy o Židoch. Je to, samozrejme, prepojené, slovenský štát a holokaust s ním spojený bol “žriedlom” mnohých argumentácií, ktoré dodnes používajú ľudia z extrémistických skupín.

Zaujalo ma, akým spôsobom dodnes v spoločnosti fungujú Protokoly sionských mudrcov, čo je pamflet, ktorého popularita narastala na Slovensku práve počas slovenského štátu. Ich vznik bol pripisovaný prvému sionistickému kongresu v roku 1893, na ktorom sa údajne Židia dohodli, ako idú rozložiť tradičnú spoločnosť, zlikvidovať náboženstvo, rozvrátiť rodiny, zničiť hodnoty a morálku. Takto morálne zdecimovanú spoločnosť mal následne ovládnuť židovský despota, ktorý nastolí svetový poriadok.

Predstava o tom, že sa židovské špičky stretávajú a dohadujú na nejakom spoločnom postupe v sprisahaní proti kresťanským krajinám, siaha až do stredoveku. Ale tento pamflet bol zverejnený až začiatkom 20. storočia v Rusku.

Vo vtedajšom cárskom Rusku znamenalo zdvihnutie antisemitských nálad viacero pogromov, a naplno sa uplatnil po prevrate v roku 1917, kedy sa boľševici dostali k moci. Práve tieto udalosti boli interpretované ako dôsledok sprisahania, o ktorom hovorili Protokoly sionských mudrcov.

Na Protokoly sionských mudrcov často odkazujú extrémisti.

Je to naozaj dodnes platný argumentačný zdroj aj pre našich extrémistov, ktorí spájajú starý antisemický falzifikát so súčasnosťou. Uplatňuje sa aj pri popieraní holokaustu.

Aj v iných situáciách dnes vidíme, ako sa staršie konšpiračné motívy vracajú do hry. Sú to napríklad už naznačené apokalyptické vízie toho, ako nás začipujú, aby nás ovládali. Odvolávajú sa na symbolické proroctvá svätého Jána o udalostiach konca sveta, ktorého predzvesťou bude aj to, že ľudia sa budú klaňať šelme a budú označení na čele a na ruke.

Uplatňuje sa tu konšpiračná teória, ktorá vznikla v 80. rokoch o čiarových kódoch obsahujúcich čísla 666. Už vtedy vznikali apokalyptické vízie o tom, ako sa blíži koniec sveta. Ľudia vtedy šírili teórie, že sa začínajú vyvíjať čiarové kódy, ktoré budú implantované pod kožu.

Strach z biočipov v Čechách a na Slovensku neskôr šírila aj sekta Vesmírní lidé. Boj proti mikročipovej, vtedy biočipovej “totalite” tu už teda bol, teraz je tu len jeho aktualizovaná verzia.

Existuje nejaká cesta von z bludného kruhu dezinformácií?

Bolo by pekné, keby sme ju poznali, ale nijaký recept zatiaľ nemáme. Mojou snahou je prinášať informácie o konšpiračných teóriách ako o fenoméne, ktorý je postavený práve na starších fámických podaniach. Možno si ľudia uvedomia, že keď počujú niečo bombastické, čo hovorí o sprisahaní, zamyslia sa, či to nie je tak trochu folklórna záležitosť. Či to nie je zrecyklovaná podoba konšpiračnej teórie.

Je dôležité, aby boli ľudia kritickejší voči informáciám vyvolávajúcim senzácie o skrytom sprisahaní. Je prirodzené a pochopiteľné, že fámy, ktoré hovoria o ohrození, sa šíria najrýchlejšie. Tie, ktoré hovoria o niečom peknom, dobrom a príjemnom, sa šíria omnoho pomalšie. Strach a ohrozenie je niečo, čo núti ľudí, aby to rýchlo rozprávali všade, kam prídu, lebo sa boja.

Internet šíri rôzne veci, ale našťastie sú aj stránky a databázy, ktoré sa snažia o vyvracanie fám a ktoré naprávajú povesť internetu.

Toto však platí iba na ľudí, ktorí sú na pochybách. Na skalopevné presvedčenia konšpiračných teoretikov možno nebude fungovať nič, lebo tí zvyčajne apriórne nedôverujú vyjadreniam odborníkov alebo oficiálnych médií a politikov. Akákoľvek osveta smerom ku kritickému uvažovaniu platí iba pre ľudí, ktorí sú ochotní počúvať druhú stranu.

Blížiace sa časy vianočných svetielok a medovníkov nás naladili na vlnu štedrosti, a preto každý týždeň do Vianoc venujeme jednému z odberateľov nášho newslettra knihu Meet the Heroes. Ak ste nás doposiaľ nepozvali do vašej mailovej schránky, teraz je správny čas tak spraviť. Ďakujeme, že nás čítate.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

alternatívne médiá fámy konšpiračné teórie